Pokračujeme v našom predstavení elektronických služieb štátu a spolu s predstaviteľmi Ministerstva financií SR sa pozrieme na ďalší mýtus.
Mýtus: Elektronické služby štátu sú nefunkčné. Všade v zahraničí eGov funguje, len na Slovensku nie. Občania naďalej robia poštárov medzi úradmi a cez www.slovensko.sk sa nič nedá vybaviť. A bude to tak stále.
Člena architektonickej kancelárie verejnej správy MF SR, Juraja Bárdyho (J.B.) sme sa opýtali na to, aká je situácia v zahraničí.
Juraj Bárdy
touchIT: Koľko trval nábeh eGov v Estónsku a vo Veľkej Británii? Ako je to na Slovensku, kedy sa u nás vlastne so službami eGov začalo?
J.B.: V Estónsku bol základný dokument „Principles of the Estonian Information Policy“ schválený ešte v máji 1998. Legislatívne základy sa položili v rokoch 1996 až 2001 a eID karta sa vydáva od roku 2002. Elektronické služby štátu sa postupne rozvíjajú od roku 2005.
Elektronický preukaz v Estónsku
Vo Veľkej Británii sa IT vo verejnej správe začalo masívne používať už v 80. rokoch minulého storočia. Ústredný portál Central Computer & Telecommunications Agency bol zriadený v októbri 1994. V roku 2001 sa začalo s integráciou medzi jednotlivými úradmi. Od roku 2001 tu tiež prebehlo veľké množstvo iniciatív na zlepšovanie služieb.
Na Slovensku bola Národná koncepcia informatizácie verejnej správy prijatá v roku 2007, zákon o elektronickom výkone verejnej moci bol prijatý v roku 2013. Projekty sa začali pripravovať na konci roku 2008. S reálnou implementáciou sa však začalo naplno až v roku 2012, a to v dôsledku pozastavenia celého procesu a tzv. „grilovacím komisiám“ v rokoch 2010 a 2011.
touchIT: V decembri 2015 skončila prvá etapa eGov u nás. Aké je jej hodnotenie a aké sú ciele pre tento rok?
J.B.: Najmä koniec roka 2015 znamenal masívne nasadzovanie eGov služieb do ostrej prevádzky. Bol to náročný proces, ktorý neobišli aj detské chyby. Najväčším nedostatkom bola neprívetivosť portálu slovensko.sk a nedostatočné vyhľadávanie v ňom. Taktiež sme v spolupráci s MV SR riešili nedostatočný počet aktivovaných zaručených elektronických podpisov (ZEP). V súčasnosti prebieha konsolidácia všetkých služieb a ich vzájomného prepojenia a na základe reálneho používania služieb sa pracuje na ich vylepšení a optimalizácii. Hlavným cieľom v tomto roku je vylepšenie portálu slovensko.sk, najmä čo sa týka používateľskej prívetivosti a vyhľadávania. Plánuje sa tiež vyriešiť problém so zmenou trvalého pobytu v prípade, že má občan hypotéku. Ďalším cieľom na tento rok je rozširovanie počtu tzv. referenčných registrov, čo v princípe znamená zavedenie princípu „jedenkrát a dosť“ do praxe.
Z hľadiska nového operačného programu sa v roku 2016 počíta najmä s horizontálnym rozšírením vládneho cloudu o rezort Ministerstva vnútra SR, čím sa naplní myšlienka z vládneho materiálu „Návrh centralizácie a rozvoja dátových centier v štátnej správe“ a zabezpečí sa zálohovanie a disaster recovery služby pre cloud MF SR. Ďalej je to vertikálne rozširovanie oboch cloudových centier do tzv. PaaS (platforma ako služba) služieb.
Pripravuje sa vyzvanie na projekt rozvoja širokopásmového internetu, ktorý bude zameraný na budovanie regionálnych sietí s technologickou neutralitou otvorených pre všetkých operátorov s ohľadom na cieľ 100 % pokrytia s 30 Mbit/s. Schválenie projektu je podmienené ukončením notifikácie štátnej pomoci, verejnou konzultáciou bielych miest s operátormi a schválením veľkého projektu zo strany EK. Medzi ďalšie výzvy patrí otvorenie autentifikácie súkromnému sektoru a elektronickému zdravotníctvu a spustenie projektu mobilnej identifikácie.
touchIT: Stále sa hovorí, že cez portál www.slovensko.sk sa nedá nič vybaviť. Koľko služieb sa už dá takto reálne vybaviť? Ako sa budú ďalej zlepšovať?
Začiatkom roku 2016 prekročil celkový počet vytvorených a nasadených elektronických služieb dostupných online počet 1500. Oproti roku 2014 to predstavuje viac ako 5-násobný nárast v počte zavedených online služieb. Výnimku z implementovaných projektov, ktorých služby nie sú v súčasnej dobe v produkcii predstavujú projekty, pri ktorých bolo potrebné z rôznych dôvodov pristúpiť k procesu fázovania, resp. budú dokončené z vlastných zdrojov prijímateľov. Pri oboch skupinách je predpokladaný najneskorší termín úspešného ukončenia začiatok roku 2017.
Nevyhnutným predpokladom na komunikáciu s úradmi prostredníctvom internetu je občiansky preukaz s čipom (eID). V súčasnosti ho už má viac ako 1 200 000 občanov Slovenska a ich počet neustále pribúda. K preukazu si pritom môžu občania na policajnom oddelení dokladov zadarmo aktivovať zaručený elektronický podpis (ZEP). Navyše, pri elektronických službách, kde občan využije ZEP, ušetrí 50 % na správnych poplatkoch (až do výšky 70 eur).
Občania už dnes nemusia riešenie svojich životných situácií komplikovane vyhľadávať na portáloch jednotlivých ministerstiev, úradov a inštitúcií, ale môžu s nimi komunikovať prostredníctvom portálu www.slovensko.sk, ktorý je centrálnym prístupovým bodom k elektronickým službám verejnej správy.
Z množstva služieb môžeme spomenúť napríklad elektronické služby MPSVR. Občanom umožňujú požiadať o štátne sociálne dávky či pomoc v hmotnej núdzi prostredníctvom elektronických formulárov. Takto si môžu vybaviť žiadosti o príspevok na opatrovanie či osobnú asistenciu, ale aj príspevok na starostlivosť o dieťa, rodičovský príspevok, žiadosti o náhradné výživné, žiadosti na peňažný príspevok na prepravu, úpravu bytu a pod.
Elektronická matrika zase umožňuje občanom požiadať elektronicky o rôzne potvrdenia a výpisy z matričných kníh, či už ide napríklad o duplikát rodného, sobášneho alebo úmrtného listu. Centrálna ohlasovňa uľahčuje život pri presťahovaní sa. V takýchto prípadoch už nie je nutné chodiť osobne na úrad. Elektronickou formou môžu občania nahlásiť zmenu trvalého alebo prechodného pobytu a rovnako cez internet môžu požiadať o vystavenie potvrdenia o pobyte, ktoré spätne dostanú poštou.
Elektronické služby národnej evidencie vozidiel často využívajú občania, ktorí potrebujú napríklad prihlásiť auto, môžu si na to dohodnúť termín na dopravnom inšpektoráte a vyhnúť sa tak čakaniu v radoch. K dispozícií sú viaceré informačné služby, napríklad poskytnutie technických údajov o vozidle, informácie o pôvode vozidla a pod.
Výraznou pomocou pre podnikateľov, ktorí niečo dovážajú alebo vyvážajú do zahraničia je Centrálny elektronický priečinok. Všetkým stranám zapojeným v medzinárodnom obchode a preprave umožňuje podať a vybaviť dokumenty v jedinom vstupnom bode a splniť tak všetky požiadavky súvisiace s dovozom, vývozom a tranzitom.
Hlavne pre starších občanov je dostupných 660 integrovaných obslužných miest (IOM), pričom ide o asistovanú službu, kde si môžu vybaviť na jednom mieste výpis z registra trestov, výpis z obchodného registra prípadne list vlastníctva. Ďalšie IOM postupne pribúdajú. Pre asistovanú službu sú dostupné aj klientské centrá Ministerstva vnútra SR, kde sa dajú vybaviť agendy živnostenského podnikania, matričnej agendy, registra obyvateľov, štátneho občianstva, stavebného konania a mnohé iné.
Treba spomenúť aj Dátové centrum obcí a miest, prostredníctvom ktorého majú samosprávy možnosť v jednom informačnom systéme poskytovať verejnosti až 138 služieb. O projekt už prejavilo záujem viac ako 1500 obcí a miest. Občan si takto jednoduchšie a rýchlejšie vybaví množstvo úradných záležitostí.
Ďalšie zlepšovanie služieb vychádza z dvoch základných pilierov. Prvým je zmena procesov v rámci jednotlivých úradov. Až po jej vykonaní je možné pristúpiť k ďalšej informatizácii verejnej správy. Výsledným cieľom totiž nie je poskytovanie elektronických služieb, ale proaktívne riešenie životných situácií. Druhým pilierom je presadzovanie princípu jedenkrát a dosť, čo znamená využívanie referenčných registrov, aby občania a podnikatelia nemuseli úradom opakovane predkladať údaje, ktorými štát disponuje.
Estónsky úspech – študujte ho, poučte sa, ale doma to neskúšajte
Na to, ako je to presne v Estónsku s elektronizáciou štátnej správy sme sa pýtali Dagmar Ceľuchovej Bošanskej (D.C.B.), ktorá pracuje ako odborný garant a členka architektonickej kancelárie verejnej správy na MF SR. Po jej príchode z Estónska sme jej položili niekoľko otázok.
Dagmar Ceľuchová Bošanská
touchIT: V čom je odlišná situácia na Slovensku a v Estónsku?
D.C.B.: Prvou elektronickou službou v Estónsku bolo elektronické podávanie daňových priznaní v roku 2000, avšak vtedy malo eID len okolo 10 % obyvateľstva. Nábeh akceptácie bol veľmi pozvoľný, až po vyše 15 rokoch po zavedení sa podarilo dosiahnuť 98 % penetráciu eID. V roku 2014 malo Estónsko už 4000 elektronických služieb verejného aj súkromného sektora, ktoré využívajú infraštruktúru eGovernmentu. Z nich je asi jedna tretina dostupná aj cez mobilné aplikácie. Estónsko sa momentálne snaží analyzovať užitočnosť tohto vysokého počtu služieb a zamerať sa na poskytovanie len tých kľúčových vo vysokej kvalite. S tým je spojená aj nutnosť reformy backoffice úradov, ktorá ešte vo väčšine prípadov nenastala. Aj v Estónsku občania ešte stále chodia na úrad alebo k notárovi vybaviť si niektoré citlivé služby ako prepísanie vozidla na nového majiteľa.
Takto prebiehajú elektronické voľby v Estónsku
Na začiatku sa pritom Estónsko nachádzalo v úplne inej situácii, v akej je dnes Slovensko. Pre svoju informatizáciu totiž využilo partnerstvo s bankovým sektorom, ktorý v tom čase ešte nedisponoval sofistikovanými riešeniami na elektronické a mobilné bankovníctvo. Toto partnerstvo so súkromným sektorom však bolo kľúčové, pretože dopomohlo k akceptácii riešení eGov a k ich používaniu na každodennej báze. Kým občan použije eID na elektronické služby štátu v priemere len 2,5-krát ročne, na prihlasovanie sa do ostatných komerčných portálov ho využíva takmer každý deň. Elektronické podpisovanie dokumentov, ktoré sa dá uskutočniť pomocou eID alebo mobilnej identity, je tu akceptované nielen štátom, ale aj napríklad bankami a telekomunikačnými firmami pri podpise zmlúv.
touchIT: Ako môže Slovensku využiť skúsenosti z Estónska?
D.C.B.: Slovensko si stojí za svojou víziou stať sa inovatívnym štátom. Estónskom sa Slovensko môže inšpirovať, avšak musí si nájsť vlastnú cestu, pretože svoj eGov si aktívne začalo budovať až v roku 2012 na úplne iných technológiách a princípoch. Kým estónske riešenie je založené na striktnej decentralizácii a integrácii prostredníctvom zastaraného servisne orientovaného protokolu SOAP, Slovensko centralizuje svoje riešenia do dvoch moderných dátových centier (do vládneho cloudu) a na integráciu bude využívať flexibilné a inovatívne platformy dostupné pre cloudové riešenia. Svetovým trendom je dnes opäť centralizácia, ktorá umožňuje vyššiu fyzickú ochranu kľúčových systémov, ich efektívnejšiu prevádzku, zálohovanie a obnovu a v neposlednom rade aj oveľa flexibilnejšiu a jednoduchšiu implementáciu nových riešení. Príležitosťou však ostáva povinnosť akceptovať elektronický podpis pri zmluvných vzťahoch daná aj európskou legislatívou, vďaka ktorej je možné prevádzkovať podnikanie aj bez papiera.
Tento článok vyšiel aj v tlačenom februárovom vydaní touchIT č. 1/2016, preto sa niektoré skutočnosti uvedené v článku môžu odlišovať oproti aktuálnemu dátumu publikovania.
