O Mesiac sa zaujíma čoraz viac krajín.
Súčasťou takzvaných vesmírnych pretekov od roku 1957 do druhej polovice 70. rokov bol aj záujem vtedajších dvoch hlavných mocností, Spojených štátov amerických (USA) a Sovietskeho zväzu (ZSSR) o obežnicu Zeme, teda Mesiac.
Vesmírne preteky v spomínanom roku úspešne odštartovali Sovieti, ktorým sa podarilo ako prvým dostať na obežnú dráhu Zeme umelú družicu Sputnik. Ďalšie víťazstvá si zaknihovali v prípade prvého živého tvora vo vesmíre – sučky Lajka, ako aj prvého človeka vo vesmíre, ktorým sa staj Jurij Gagarin.
Američania sa preto rozhodli dostať ako prví aspoň na Mesiac, čo sa im v roku 1969 misiou Apollo 11 aj podarilo. Sovieti už predtým, okolo polovice 60. rokov, začali vo vesmírnych pretekoch strácať tempo, čo bolo zapríčinené aj smrťou vynikajúceho hlavného konštruktéra Sergeja Koroľova.
Avšak ani USA už nedokázali pokračovať v nastolenom tempe, keďže misie na Mesiac boli extrémne finančne aj organizačne náročné. Obe krajiny tak symbolicky ukončili vesmírne preteky spoločnou misiou Apollo-Sojuz v roku 1975, čo bol tiež historicky prvý medzinárodný let.
Poslednou sovietskou lunárnou misiou bola Luna 24 v roku 1976, keď rovnomenná sonda strávila na Mesiaci 13 dní a späť na Zem doviezla viaceré vzorky hornín. Od roku 1976 až do súčasnosti už Sovieti a neskôr Rusi žiadnu lunárnu misiu neuskutočnili.
Stane sa tak až teraz keď raketa Sojuz 2.1 vynesie do vesmíru kozmickú sondu Luna 25, ktorá by mala pristáť na južnom póle Mesiaca a pokúsiť sa tam nájsť ľad. V prípade úspechu pôjde o prvú sondu, ktorá mäkko pristane na južnom póle Mesiaca.
To, že na Mesiaci voda je, máme preukázané už dávnejšie. Každý nový objavený zdroj ale môže byť v budúcnosti veľkým prínosom pri osídľovaní tohto vesmírneho telesa, okrem iného aj v podobe paliva, keďže z vody sa dá získať vodík.
Sonda Luna 25 by mala na Mesiaci stráviť približne rok experimentmi s využitím 68-kilogramového výskumného vybavenia. Jeho súčasťou je aj lopatka, ktorá dokáže vybrať vzorky z hĺbky 15 cm a hľadať v nich zamrznutú vodu.
Spomínaná ruská misia má zrejme aj politický rozmer s cieľom zdôrazniť pozíciu svetovej veľmoci, za ktorú sa Rusko stále považuje a snaží sa to dokazovať aj týmto spôsobom. Zároveň chce svetu ukázať, že nie je v tomto smere ovplyvnené západnými sankciami.
Situácia v súčasnosti je ale úplne iná ako v 70. rokoch. Konkurencia je širšia, vlastný vesmírny program má napríklad aj Čína či India, ktorá práve v týchto dňoch realizuje misiu Čandraján-3. Jej sonda sa 23. augusta takisto pokúsi mäkko pristáť pri južnom póle Mesiaca.
Priebeh misie Luna 25 vysielala ruská vesmírna agentúra Roskozmos naživo na YouTube:
Zdroj: Engadget.com
Prečítajte si tiež:
