- Výsledky reprezentatívneho prieskumu agentúry NEUROPEA ukazujú, že takmer 97 % Slovákov si uvedomuje potrebu ochrany životného prostredia
- Takmer 80 % respondentov vníma nebezpečenstvo skládok odpadov pre životné prostredie
- Využívanie odpadu ako obnoviteľného zdroja energie by privítalo 80 % opýtaných
- Pozitívny postoj k výstavbe zariadení na energetické využitie odpadu vyjadrilo vyše 70 % Slovákov
Zodpovednosť voči životnému prostrediu je vlastná pre drvivú väčšinu obyvateľov Slovenska. Uvedomujú si pritom potrebu znižovania škodlivých dopadov skládkovania a hľadania riešení na využívanie obnoviteľných zdrojov energií. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry NEUROPEA realizovaného formou telefonických rozhovorov na vzorke 1000 respondentov v spolupráci so spoločnosťou CreditCall. Prieskum bol zameraný na vnímanie potreby ochrany životného prostredia a využívania obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku.
SLOVÁCI A SLOVENKY MAJÚ SILNÝ ZÁUJEM O OCHRANU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA
Slováci a Slovenky si vo výraznej väčšine uvedomujú význam ochrany životného prostredia. Výsledky prieskumu ukazujú, že pre takmer 97 % obyvateľov Slovenska je ochrana životného prostredia dôležitá. Až 63 % opýtaných túto tému vníma ako veľmi dôležitú. Len 3 % respondentov tému ochrany životného prostredia považuje za nepodstatnú. Výsledky prieskumu tak poukazujú na environmentálnu zodpovednosť Slovákov a Sloveniek a ich silný záujem o environmentálnu problematiku.
„To je veľmi dobrou správou vzhľadom na aktuálnu celospoločenskú potrebu zavádzať udržateľné modely správania sa, ako aj nové udržateľné environmentálne politiky založené na princípoch cirkulárnej ekonomiky či využití obnoviteľných zdrojov energie. Stále však ostáva veľký priestor na zvyšovanie informovanosti a environmentálnej gramotnosti v populácii. Nedostatok informácií a nepochopenie problematiky je často najväčšou bariérou pri zavádzaní potrebných zmien“, hovorí Peter Papanek, CEO agentúry NEUROPEA.
SKLÁDKY AKO VÝRAZNÉ RIZIKO
Väčšina ľudí sa zhodla aj v otázkach škodlivosti skládok pre životné prostredie. Takmer 80 % respondentov vníma skládky ako nebezpečné, s väčším alebo až s výrazným negatívnym dopadom na životné prostredie. V prieskume sa objavili aj odlišné názory. Približne 20 % opýtaných nevníma skládky ako nebezpečenstvo a predpokladá len ich minimálny dopad na životné prostredie. Prekvapujúco, necelé 2 % respondentov dokonca verí, že skládky sú úplne bezpečné a nemajú žiaden negatívny vplyv na životné prostredie.
Podľa analytika a redaktora Energie-portal.sk, Radovana Potočára Slovensko dlhodobo zaostáva v odklone odpadov zo skládok. „V súčasnosti už Slovensko recykluje okolo 5 % komunálneho odpadu a k plánovanému cieľu 65 % sa blížime pomaly. Príklady úspešných severských krajín, ale napríklad aj susedného Rakúska, ukazujú, že rozumnou cestou k eliminácii skládkovania je využiť nerecyklovateľný odpad na výrobu tepla a elektriny,“ vysvetľuje odborník.
ODPAD AKO ZDROJ ENERGIE JE VÍTANOU ALTERNATÍVOU
Energetické zhodnocovanie odpadov je moderný spôsob, ako výrazne znížiť množstvo odpadu, smerujúceho na skládky. Z odpadu sa tak stáva – namiesto nepotrebného a potenciálne škodlivého materiálu – užitočný zdroj na výrobu energie, ktorý môže z veľkej časti nahradiť neobnoviteľné fosílne palivá. Z odpovedí v rámci prieskumu vyplynulo, že takýto spôsob výroby energie určite alebo skôr víta až 80 % opýtaných. Pre 13 % respondentov je však výroba elektrickej energie a tepla z odpadu stále neznámym pojmom. Pre zvyšných takmer 7 % ľudí táto alternatíva nie je vítaná.
V zhodnocovaní odpadov vidí príležitosť Radovan Potočár: „Slovensko každoročne posiela na skládky milión ton odpadov a zároveň dováža takmer všetky energetické suroviny na pokrytie svojich potrieb. Energetické využitie odpadov je príležitosťou, ako pristúpiť k obom problémom zároveň. Slovensko takto môže riešiť kľúčovú výzvu odpadového hospodárstva, odkloniť odpady zo skládok, a zároveň znížiť závislosť od dovozov plynu a ďalších palív“.
POSTOJ K ZARIADENIAM NA ENERGETICKÉ ZHODNOCOVANIE ODPADOV JE PREVAŽNE POZITÍVNY
Energetické zhodnocovanie odpadov prebieha v zariadeniach, ktoré sú na to určené. Odpad pritom využívajú ako náhradu fosílnych palív – uhlia alebo plynu – na výrobu elektriny alebo tepla. Prieskum preto zisťoval postoje respondentov k výstavbe zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov v ich okolí. Viac, ako 70 % opýtaných vyjadrilo jednoznačný alebo skôr pozitívny postoj k tejto otázke. Zvyšných takmer 30 % respondentov by s výstavbou zariadenia skôr alebo vôbec nesúhlasilo. Tento počet do veľkej miery korešponduje s počtom ľudí, ktorí nesúhlasia s energetickým zhodnocovaním odpadov alebo o tomto procese nemajú dostatok informácií.