Cloudové riešenia využíva na Slovensku len 36 % firiem. Zaostávame tak za väčšinou západných krajín, za európskym priemerom i za susedným Českom.
Na základe posledných zverejnených dát* na to upozorňujú odborníci na digitalizáciu zo spoločnosti Enehano s tým, že hoci sa v digitalizácii postupne posúvame vpred, progres je pomalý. Dôvodom môže byť konzervatívny prístup firiem a obavy, či je cloud bezpečný. Slovenské firmy sa však prechodu na cloudové riešenia nevyhnú. Aj Európska komisia tlačí na to, aby do konca dekády až tri štvrtiny firiem využívali služby cloud computingu**. A v neposlednom rade ich k tomu privedie trh a snaha obstáť v konkurencii domácich i zahraničných firiem.
Konzervatívni Slováci
Na Slovensku síce využíva cloudové riešenia len 36 % firiem, je to však o desať percent viac než tomu bolo v roku 2020. Spoločnosti v našom regióne sa postupne otvárajú cloud computingu**. No ešte stále sme sa nedostali na úroveň priemeru Európskej únie, kde služby cloudu využíva 41 % firiem a v susednom Česku dokonca až 44 % spoločností*. „V našom regióne sú firmy stále pomerne konzervatívne. Napriek tomu je v Česku využívanie cloudových technológií omnoho viac rozšírené ako na Slovensku. Dokonca mnohé veľké české finančné inštitúcie prevádzkujú v cloude viaceré systémy, a to vrátane takých, ktoré obsahujú osobné údaje. Na Slovensku sa ešte stále pomerne často stretávame s odmietaním cloudu najmä z pocitových a iracionálnych dôvodov. Je však potešujúce, že už aj viaceré veľké spoločnosti sa začínajú viac zaujímať o cloudové technológie, sledujúc trendy a dianie okolo seba. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že potrebu využívať cloudové technológie pociťujú najmä tie firmy, ktoré si uvedomujú realitu konkurenčného prostredia,“ upozorňuje Eduard Gers, odborník na digitalizáciu zo spoločnosti Enehano.
Startup verzus monopol
Cloud podľa zistení spoločnosti Enehano využívajú najmä firmy, ktoré s biznisom začínajú. Od softvérových startupov cez obchodné spoločnosti až po inovatívne finančné inštitúcie. Tie siahajú po cloudových službách, pretože je to z celkového pohľadu jednoduchšie a lacnejšie. „Firma nemusí investovať do vlastného dátového a výpočtového centra. Obrovskou výhodou je priame využívanie softvérových služieb, ktoré bežia v cloude – Software-as-a-Service. Softvér je prakticky okamžite k dispozícii. Typickým príkladom je kancelársky balík Microsoft Office365, ale napríklad aj riešenia spoločnosti Salesforce, ktorá dokonca možnosť inštalácie svojho softvéru na hardvér zákazníka vôbec neponúka a napriek tomu je svetovo najúspešnejšou vo svojej oblasti. Taktiež napríklad zabezpečenie dát proti strate je dnes najjednoduchšie v cloude, kde je možné zálohovať dáta automaticky do viacerých rôznych štátov,“ vysvetľujeGers. Kým však menšie či začínajúce spoločnosti flexibilne reagujú na nové trendy a technologické novinky, inak je to vo veľkých firmách, v monopoloch, vo finančných inštitúciách či v štátnej správe. Tu je iniciovanie akýchkoľvek zmien oveľa zdĺhavejšie. Veľké firmy, ktoré disponujú komplexnými dátovými centrami, obvykle odďaľujú prechod do cloudu, vzhľadom na náročnosť takéhoto projektu. „Dobrou správou však je, že niektoré už investujú do prípravy a majú vypracovanú stratégiu a postupnosť jednotlivých krokov. Viaceré prechádzajú na tzv. hybridný model, aby si cloud vyskúšali napríklad pre zálohovanie dát,“ hovorí Gers.
Otázna bezpečnosť
Mnohé firmy sa však v súvislosti s prechodom na cloudové riešenia obávajú, či je bezpečné využívať software, ktorý beží na vzdialenom zariadení, alebo mať dáta uložené na druhej strane zemegule. Odborníci majú na to jasnú odpoveď: „Pokiaľ ide o bezpečnosť z pohľadu zlyhania hardvéru alebo straty dát, potom je cloud jednoznačne bezpečný. Pokiaľ ide o kybernetickú bezpečnosť, na tú je potrebné pri využívaní služieb verejného cloudu myslieť samostatne a preveriť, či mi vyhovujú možnosti, ktoré mi poskytovateľ ponúka. Na ochranu dát musíme dbať bez ohľadu na to, kde sú uložené. Kvalitný cloudový poskytovateľ však štandardne zabezpečuje služby na úrovni monitorovania a upozorňovania na možné zraniteľnosti, hrozby či problémy. Z hľadiska GDPR a ďalších regulácií je u každého kvalitného cloudového poskytovateľa k dispozícii celá škála potrebných certifikátov, ktoré dokladujú súlad s predpismi EÚ,“ tvrdí Gers.
Tlak z EÚ
Bez cloudu sa naše firmy v budúcnosti zrejme nezaobídu. Tlačí na to aj Európska komisia, ktorá predstavila víziu a spôsoby digitálnej transformácie Európy do roku 2030. Podľa nej by tri zo štyroch spoločností mali využívať služby cloud computingu**. Okrem toho zohráva veľkú úlohu aj konkurencieschopnosť. Využívanie cloudových riešení totiž patrí medzi inovácie a bez nich naše spoločnosti len ťažko dokážu držať tempo s konkurenciou. „Cloud je dnes do určitej miery akcelerátorom inovácií, pretože všetky nové a moderné technológie bývajú dnes dostupné predovšetkým v cloude (Blockchain, Quantum computing, umelá inteligencia a pod.). Pokiaľ sa firma vyhýba inováciám, je odsúdená skôr či neskôr na zánik,“ uzatvára Gers.