Streaming sa stal novým hlavným „nosičom“ hudobného obsahu. Trh však ovláda len hŕstka veľkých služieb, pričom za mnohými stoja aj tie najväčšie IT firmy. Udržia sa na ňom všetci hráči, alebo v nasledujúcich rokoch nevyhnutne vyhrá len jeden, ktorý prevezme všetko?
Viete, čím sú posledné desaťročia pre hudbu špecifické? Skoro každej novej dekáde dominoval iný hlavný hudobný nosič. Ide však o pomerne novodobý jav a pokiaľ máte viac ako 30 rokov, zažili ste tieto éry prakticky všetky. Pokiaľ vynecháme mechanické hracie strojčeky, tak na úplnom počiatku vierohodného záznamu ľudského hlasu a hudby stála technológia fonografu a gramofónu. Tento hudobný nosič sa objavil na konci 19. storočia (vtedy ešte najčastejšie ako rotujúci valček, neskôr ako vinylová platňa), pričom sa stal dominantným prakticky na celých sto rokov. Aj keď technológia gramofónov a platní prešla mnohými zlepšeniami a zmenami, základný technický koncept zostal celú túto dlhú dobu rovnaký. Čo do objemu v rámci trhu boli platne prekonané po prvýkrát až v 80. rokoch minulého storočia, keď si užili dominanciu magnetofónové kazety. Tie boli zas postupne vytláčané v priebehu 90. rokov kompaktnými diskami (CD), ktoré dominovali takisto aj v prvej dekáde tohto storočia. Nástup digitalizácie, počítačov a internetu však priniesol ohromnú zmenu a namiesto fyzických nosičov sa do popredia začali predierať dátové reprezentácie, schopné nefyzického presunu na nekonečný zástup rôznych zariadení. Neskorá reakcia hudobného priemyslu na MP3 éru sa prevtelila do obrovského úderu na ich ziskoch a z tohto úderu sa spamätávajú dodnes.
Blýska sa im však na lepšie časy. Doba sa opäť posúva a hudobné nosiče dnes vstupujú do éry streamingu. Zatiaľ síce len na trhu v USA, avšak ten v rámci hudobného priemyslu prakticky odjakživa určuje smer a očakáva sa, že celosvetovo sa stane streaming najväčším nosičom hudby v nasledujúcich dvoch rokoch. Kto mu ale bude vládnuť? Situácia má ešte ďaleko do saturácie a na trhu vidíme zúrivý boj o dominanciu. Vzhľadom na technickú povahu konceptu internetového streamingu a k nemu naviazaných webových služieb a aplikácií, je pomerne lákavé odhadovať, že z celého súboja vyjde len jeden víťaz. To automaticky neznamená, že všetky konkurenčné produkty zaniknú, avšak je pomerne časté, že dominantný hráč berie takmer všetko a na ostatných zostávajú len omrvinky. Vidieť to môžeme napríklad v rámci internetového vyhľadávača Google, sociálnej siete Facebook alebo videoportálu YouTube (patrí Googlu, respektíve Alfabetu). Nie každá streamingová služba takisto pristupuje k biznisu rovnako, takže do celého procesu vstupuje aj to, aký obchodný model sa bude ľudom páčiť najviac. Niektoré služby ponúkajú interaktívny a iné neinteraktívny streaming. Kým v interaktívnom prípade má používateľ možnosť si vybrať, aká pesnička bude nasledovať, v tom neinteraktívnom figuruje ako trochu zvýhodnený poslucháč rádia, pričom môže obvykle pesničky len preskakovať alebo hodnotiť a na základe jeho voľby sa zloženie skladieb následne alternuje podľa jeho vkusu. Okrem tohto technického konceptu je odlišnosť takisto v obchodných modeloch. Väčšina služieb poskytuje prehrávanie skladieb za mesačný alebo ročný poplatok, avšak niektoré z nich umožňujú aj bezplatný prístup, ktorý je vyvážený zobrazovaním reklám a prípadne aj čiastočne obmedzenými funkciami. To, ktorý prístup zvíťazí, ukáže čas. Používatelia sú však len jednou časťou skladačky a rovnako dôležité je aj to, aké varianty služieb budú vydavatelia a nahrávacie spoločnosti schopní dlhodobo tolerovať. História totiž ukázala, že nikto si nevie nôž do vlastného chrbta vrážať lepšie ako oni sami.
Prerod trhu v priamom prenose
Raketové stúpanie streamingu z hľadiska podielu na hudobnom trhu nejde len na úkor umierajúceho segmentu fyzických médií (CD), ale takisto aj na úkor donedávna rýchlo stúpajúcej kategórie digitálneho obsahu v podobe kupovania konkrétnych albumov (predovšetkým vo formátoch MP3 a AAC). Interaktívny streaming má výhodu v tom, že používateľ neplatí za konkrétny album, ale za časovo obmedzený prístup k rozsiahlej zbierke albumov, kde v ideálnom prípade nájde vždy to, čo hľadá. Rovnakú situáciu je tiež vidieť aj v segmente videa, kde lineárna TV a fyzické médiá v podobe DVD a Blu-ray čelia masívnemu nárastu streamingových služieb ako je Netflix či Hulu.
To, ako sa tento prerod v rámci hudobného priemyslu odohráva, môžeme vidieť na štatistike Americkej asociácie nahrávacieho priemyslu (RIAA). Táto asociácia reprezentuje záujmy viac ako 1600 nahrávacích štúdií, ovládajúcich svet hudby na celom svete. Z nich má najväčší vplyv tzv. veľká trojka, pričom ide o štúdiá Sony Music Entertainment, Universal Music Group a Warner Music Group. Aktuálnu štatistiku za kompletný rok 2015 RIAA publikovala v máji, pričom ju pre dobrý prehľad môžeme skombinovať s výsledkami za prvý polrok roku 2016, uverejnenými na konci septembra. Rok 2015 sa v rámci amerického trhu stal prelomovým, pretože podiel hudobného streamingu na tržbách v rámci USA dosiahol 34,4 % (zodpovedalo to 2,4 miliardám dolárov), čím sa stal najviac zarábajúcim segmentom. Predaj v rámci sťahovania digitálnych súborov zabral 34 % a stále ostro klesajúci predaj fyzických nosičov 28,8 %. Na grafe môžete vidieť, ako streaming rástol v posledných rokoch rýchlym tempom. Drvivú väčšinu zisku zo streamingu zabezpečili podľa očakávanie licenčné poplatky v rámci platených služieb (1,2 miliardy dolárov). O 803 miliónov sa postarali poplatky od internetových rádií a TV. Príjem z reklamy v rámci bezplatných streamingových služieb bol len 385 miliónov. Stále väčší počet používateľov pritom používa platený streaming. Zo 7,7 milióna v roku 2014 ich počet v roku 2015 poskočil na 10,8. Stúpanie bolo razantnejšie ako rok predtým (2013 – 6,2 milióna), na čom má určite podiel aj nástup Apple Music, ktorý bezplatný variant svojej služby neponúka.
Aj keď bol skok streamingu z roku 2014 na 2015 veľmi vysoký, úplne ho zahanbila prvá polovica tohto roku. Raketový nárast je priam neuveriteľný. Na grafe môžete vidieť, že streaming poskočil už takmer na polovicu všetkých amerických tržieb v rámci hudobných nosičov (47 %). Download súborov sa postaral o 31 % a fyzické nosiče o 20 %. Čo to znamená v reči financií? Hudobný priemysel zarobil na platenom streamingu v prvom polroku tohto roku skoro toľko, čo za celý minulý rok! V reči čísel ide o 1 miliardu dolárov. Licenčné poplatky on-line rádií a príjmy za reklamy v bezplatnom streamingu budú takmer rovnaké, pretože za polroka len mierne presiahli polovicu celoročných výsledkov z roku 2015. Platený streaming každopádne bude jednoznačným hnacím motorom tržieb v tomto roku a vidíme zrod jeho budúcej úplnej dominancie v priamom prenose. Počet platiacich používateľov streamingu v rámci amerického trhu stúpol na 18,3 milióna.
Naopak, tržby v rámci fyzických nosičov neustále klesajú. Predaje CD klesli z 1,8 miliardy dolárov v roku 2014 (142 miliónov kusov) na 1,5 miliardy dolárov v roku 2015 (123 miliónov kusov). Tento pokles pokračoval očakávane aj v prvej polovici tohto roku (11 % pokles v rámci kusov, 16 % v rámci tržieb). Je možné, že v rámci USA už tento rok predaj CD hranicu sto miliónov kusov neprelomí. Za posledné roky je perličkou vo fyzických médiách trend drobného návratu vinylových platní. V minulom roku zisky stúpli z 315 miliónov (2014) na 416 miliónov (2015), teda o 32 %. Dostali sa teda už na hodnotu trhu platní z roku 1988 (vrchol zažili v 70. rokoch). Pravdaže, čo do počtu predaných kusov majú k týmto obdobiam ďaleko (v rámci rokov 2014 a 2015 stúpli z 13,2 na 16,9 milióna kusov). Extrémne dobré tržby spôsobuje vysoká cena, pretože dnes ide o exkluzívny tovar. V prvej polovici roku 2016 však RIAA zaznamenala po dlhšom čase prvý pokles tohto trendu (o 9 %) a jeho hranica tak bola zrejme už dosiahnutá.
Veľkí hráči na ostrie noža
Kto sa o trh streamingu pobije? Uvažovať sa dá o zhruba desiatich vážnejších hráčoch, i keď niektorí z nich majú pozíciu už dnes výrazne silnejšiu ako konkurencia. Je teda pravdepodobné, že úvodným filtrom vyraďovania takmer určite prejdú. V základe ich môžeme rozdeliť na tých, ktorí na streamingu, respektíve poskytovaní hudobného obsahu založili svoj biznis (napr. Spotify, Pandora a Rhapsody) a na tých, ktorí naopak svoj biznis týmto smerom rozširujú z dôvodu jeho atraktívnosti v budúcnosti a nechcú, aby im ušiel vlak. Kým prvá skupina môže ťažiť obvykle zo skoršieho štartu a skúseností na tomto trhu (i keď z dôvodu rýchlych zmien v posledných rokoch to nemusí nič znamenať), druhá skupina sa môže spoľahnúť na extrémne silné finančné a technické zázemie (Google, Microsoft, Apple, Amazon) a môže si dovoliť dlhé roky pumpovať peniaze do svojho projektu takmer bez obmedzenia. To pravdaže na úspech stačiť nemusí, pričom dobrý príklad je Google a jeho sociálna sieť Plus, ktorej sa nepodarilo zastaviť ani dobehnúť rozbehnutý Facebook, podobne ako sa napríklad Microsoftu a jeho vyhľadávaču Bing nepodarilo zničiť dominanciu Googlu.
Súčasnou jednotkou na trhu hudobného streamingu je Spotify. Ide o švédsku spoločnosť, založenú v roku 2006, ktorá pôsobí predovšetkým na európskom a americkom kontinente. Aj keď Spotify zďaleka nie je najstaršou službou tohto typu, modernú podobu hudobného streamingu vlastne definovalo a práve objem jeho členskej základne sa dnes všetci ostatní snažia dobehnúť. Spotify má v súčasnosti viac ako 100 miliónov aktívnych používateľov, pričom 40 miliónov používa platenú verziu služby, zatiaľ čo 60 miliónov bezplatnú, ktorej obchodný model je založený na zobrazovaní reklamného obsahu.
Ďalšími staršími hráčmi sú Rhapsody a Pandora. Rhapsody vznikla v roku 2001 oddelením od materskej spoločnosti RealNetworks, ktorá sa venuje streamingu audia a videa už od začiatku 90. rokov. Rhapsody sa v roku 2002 stala vôbec prvou spoločnosťou, ktorá ponúkla neobmedzený prístup k celému svojmu hudobnému obsahu za fixný mesačný poplatok. V minulosti umožňovala stiahnutie skladieb aj samostatne, v podobe MP3 s dátovým tokom 256 kbit/s, avšak nakoniec od toho ustúpila a dnes je čisto streamingovou službou. V súčasnosti je známe, že jej členská základňa prekročila 3,5 milióna používateľov (a to platiacich, služba bezplatný prístup založený na reklame nemá). Pandora funguje od roku 2000, pričom pre našinca je celkom neznáma. Funguje totiž len v USA, Austrálii a na Novom Zélande. Ide o kombináciu internetového rádia a preferenčného systému, založeného na tom, akú hudbu máte a nemáte radi. Hudba hrá v službe neustále v rámci vami zvolenej žánrovej kategórie, pričom pri každej si môžete voliť, či sa vám konkrétna skladba páči alebo nie. Systém sa následne profiluje podľa vášho vkusu a ponúka vám zloženie rádia, ktoré je ušité priamo pre vás. Celkom odlišný prístup používa napríklad on-line rádio 8Tracks, ktorý streaming hudby sprostredkováva na základe playlistov zostavených jednotlivými používateľmi. Využíva pri tom spoplatnený aj nespoplatený prístup (s reklamami). Hlavne v Európe je populárna aj francúzska služba Deezer, ktorá vznikla v roku 2007 a jej šesť miliónov používateľov má prístup k viac ako 40 miliónom licencovaných skladieb.
Miernou špecialitou je služba Tidal, ktorá vznikla v roku 2014 pod taktovkou švédsko-nórskej spoločnosti Aspiro, avšak v roku 2015 ju odkúpila spoločnosť Project Panther, kde je majoritným vlastníkom americký rapper Jay Z. Špecialitou je, že v rámci najdrahšieho variantu predplatného (Tidal HiFi) ponúka muziku v nestratovom formáte FLAC. Daňou za to je dvojnásobná cena mesačného poplatku oproti konkurencii. Štandardná verzia s regulárnym, stratovým formátom AAC a dátovým tokom 320 kbit/s stojí 10 dolárov/eur, čo je na úrovni konkurencie. Ide o vôbec prvú hudobnú streamingovú službu na svete, ktorú vlastní hudobný interpret, čo je aj súčasť jej marketingu nielen v rámci poslucháčov, ale aj ostatných hudobníkov. Poskytuje totiž najväčšie autorské poplatky. Čiastočnými spoluvlastníkmi Tidalu je dnes viac ako desať ďalších významných hudobných interpretov.
Z opačného spektra je hudobný streaming, fungujúci pod záštitou rôznych IT gigantov. Google má v tomto prípade dve želiezka v ohni, pričom jedným je samotný YouTube ako taký, ktorý na prehrávanie hudby v podobe videoklipov používa bezkonkurenčne najväčší počet ľudí. Ide koniec koncov o tretiu najnavštevovanejšiu stránku na svete a rôzne prieskumy (ako napríklad ten od spoločnosti Nielsen) ukazujú, že YouTube je hlavným zdrojom hudby pre 64 % dnešných tínedžerov. YouTube je financovaný reklamným obsahom a z týchto tržieb autorom následne platí licenčné poplatky. Od roku 2011 však ponúka aj službu Google Play Music, ktorá je v základnej podobe s 50 000 skladbami bezplatná (len v USA a Kanade). V plnohodnotnom platenom variante s celým hudobným katalógom (dostupným aj v Európe) a prístupom na YouTube Red (videoportál YouTube bez reklám a s tlačidlom pre sťahovanie) stojí 10 dolárov mesačne.
Microsoft má svoje želiezko v ohni od roku 2012, a to v podobe svojej služby Groove Music, dostupnej okrem Windows a Xboxu takisto aj na mobilných platformách iOS a Android. Jeho katalóg obsahuje viac ako 38 miliónov skladieb, ku ktorým majú používatelia neobmedzený prístup za 10 dolárov mesačne alebo 100 dolárov ročne. Funguje v Severnej a Južnej Amerike, západnej Európe, Japonsku a Austrálii. Bývalý východný blok vrátane Slovenska sa na rad ešte nedostal. Dostupnosť či nedostupnosť služby na Slovensku má pravdaže na boj tohto typu v súčasnosti nulový vplyv. Podceňovať svetovú dostupnosť však nejde, pretože rýchlosť štartu v niektorých krajinách môže byť kľúčová. To platí aj v iných oblastiach, čo koniec koncov spoznal napríklad aj Uber, ktorý v Číne prehral súboj s domácou konkurenciou a musel zvoliť cestu „potupnej“ spolupráce.
V roku 2014 vstúpil do streamingu takisto Amazon, so svojou službou Prime Music (nemýliť si s obchodom Amazon Music, určenom na samostatný nákup digitálnych albumov). Ide o súčasť ich členského programu Prime, ktorý funguje od roku 2005 a okrem iného ponúka aj bezplatné doručovanie tovaru z tohto e-shopu do dvoch dní a takisto streaming videa. To všetko za 99 dolárov ročne. Prime Music je dostupný v tomto programe ako doplnková súčasť a používateľ má prístup ku viac ako 1 miliónu skladieb bez reklám, pričom si skladby a albumy môže v prípade potreby ukladať aj off-line, pre prípad, že chce počúvať mimo internetového pripojenia.
Apple sa do súboja zapojil ako posledný z veľkých spoločností. Svoju službu Apple Music spustil v roku 2015, avšak vďaka svojej silnej mobilnej základni používateľov rýchlo nabral veľký trhový podiel. Jeho neskorá reakcia je každopádne pomerne zvláštna, pretože práve táto firma prakticky naštartovala nepirátsku „MP3 éru“, teda predaj digitálnej hudby prostredníctvom svojej služby iTunes. Do éry streamingu však vstúpila s veľkým meškaním.
Rast Apple Music je enormný, avšak paradoxne z neho viac ťaží Spotify
Počty používateľov sú jasnou ukážkou popularity jednotlivých služieb a naznačujú nám, kam sa môže tento trh uberať a kto má našliapnuté na prvé priečky a kto naopak zrejme zostane s dlhým nosom. V ére explozívneho rastu je pomerne časté, že spoločnosti operujú s výraznou stratou, pretože pumpujú obrovské množstvo peňazí do reklamy, vývoja a rozširovania členskej základne formou cenovo lákavých ponúk. V okamihu ako získajú dominantnú pozíciu, príde ustálenie a nábeh na výnosný zárobkový režim (rovnakú cestu mala napríklad aj sociálna sieť Facebook).
Keď v lete minulého roku vstúpil na tento trh Apple so svojou službou Apple Music, pre mnohých bol extrémny rast tejto platformy predzvesťou budúcej dominancie. Spoločnosť spustila službu v 100 krajinách súčasne, čo bolo diametrálne odlišné od štartu iTunes v roku 2003. Dnes je však doba skutočne iná a všetky licenčné dohody na viac krajín sú viac menej už zabehnuté v rámci iných služieb. Apple uviedol Music s trojmesačnou bezplatnou skúšobnou dobou, po ktorej sa stala spoplatnená. Nebolo teda divu, že okamžite získala niekoľko miliónov zvedavých používateľov. Výhodou Apple je, že jeho zákazníci sú obvykle mimoriadne verní, pričom o ich počet nie je vďaka veľkosti jeho mobilnej platformy založenej na iOS núdza. Počet platiacich používateľov tejto služby narástol počas jediného roku na 15 miliónov (jún 2016), pričom neustále pokračuje a v súčasnosti je na úrovni 17 miliónov.
Tento razantný nárast pôsobil ako obrovská hrozba na svetovú streamingovú jednotku v podobe Spotify. Koniec koncov, tomu sa 10 miliónov platiacich používateľov podarilo získať až šesť rokov od svojho vzniku (2008 – 2014). Avšak vstup Apple pôsobil na neho ako katalyzátor a do konca roku 2015 nabralo Spotify ďalších 10 miliónov platiacich používateľov a do mája roku 2016 znovu ďalších 10. Spotify teda aj v priebehu tohto roku pokračuje vo svojej dominancii, pričom v septembri ohlásilo prelomenie hranice 40 miliónov platiacich používateľov, ku ktorým sa pridáva ďalších 60 miliónov, ktorí využívajú jeho bezplatnú službu s reklamami. Počet registrovaných a občasných používateľov pritom prekročil už pol miliardy. Spotify si tak svoju pozíciu jasnej jednotky stále upevňuje.
Ako sú na tom ostatné služby? Francúzsky Deezer sa po nástupe Apple Music prepadol na pozíciu svetovej trojky, avšak ukazuje sa, že je na tom horšie ako sa ešte prednedávnom zdalo. V septembri minulého roku sa totiž chystal vstúpiť na burzu, pričom dúfal, že navýši svoju hodnotu na 1,1 miliardy eur. V rámci celého procesu musel svoje štatistiky o platiacich a neplatiacich používateľoch prestať zahmlievať a ukázalo sa, že situácia nie je príliš ružová. Z jeho 6,34 milióna platiacich zákazníkov totiž „dobrovoľne“ platilo len o niečo viac ako 1,5 milióna. Až 4,8 milióna predplatiteľov získal Deezer len vďaka spolupráci s operátormi, kde bol spoplatnený streaming hudby súčasťou ponuky, podobne ako napríklad u nás internetoví operátori poskytujú platené antivírusové riešenie. Avšak tak ako v prípade s antivírusom, aj v prípade Deezeru veľká časť používateľov túto službu vôbec nevyužíva, aj keď ju (často nevedomky) platí. Z celkových 6,34 milióna platiacich používateľov si pesničky na Deezeri naozaj prehráva menej ako 50 % (3 milióny) z nich. Nie je preto divu, že o akcie Deezeru v daných sumách príliš záujem nebol a od vstupu na burzu následne zišlo. Vzhľadom na to, že Deezer pokračuje vo finančnej strate a jeho členská základňa už prakticky nerastie a naopak klesá, a to aj napriek veľkému rastu streamingu ako takého, dá sa očakávať, že skončí v zuboch inej spoločnosti alebo jednoducho vypadne z kola von.
Naopak Rhapsody, ktorého členská základňa je na úrovni 3,5 milióna platiacich používateľov a stále rastie, pôsobí o dosť perspektívnejšie. Je ale pravdou, že z hľadiska celkového potenciálu sa dá skôr vsadiť na Tidal, pod vedením Jaya Z a iných interpretov, ktorý sa v súčasnosti vyšplhal už na 4,2 milióna platiacich používateľov. Veľký počet poslucháčov má aj neinteraktívny streaming v rámci služby Pandora, ktorú používa 78 milióna používateľov. Avšak drvivá väčšina z nich používa bezplatnú verziu s reklamou. Za službu platia 4 milióny z nich. Alternatívne a podstatne viac interaktívne rádio 8tracks.com má zhruba 8 miliónov (neplatiacich) používateľov, avšak vzhľadom na to, že spoločnosť už dva roky o štatistikách mlčí a má problém získať investorov, je možné, že je už v smrtiacej špirále.
Nie všetky streamingové služby však poskytujú štatistiku, takže skutočnú situáciu na trhu nie je ľahké odhadnúť. Žiadne presné údaje neposkytuje Amazon, Microsoft a takisto ani Google. Obvykle takéto mlčanie naznačuje, že služba nie je príliš úspešná a keďže v počte používateľov značne zaostáva za aktuálnymi lídrami, nemá zmysel výsledky zverejňovať, pretože by len uškodili. Neplatí to ale vždy. Napríklad v rámci neplateného streamingu s reklamou je Google bezpochyby lídrom vďaka YouTube ako takému, i keď sa obvykle do hudobných služieb nezaraďuje. Jeho čisto hudobná streamingová služba Play Music však takisto na tom nemusí byť vôbec zle.
Analytická spoločnosť 7Park Data vykonala prieskum klasickým dotazníkom, v ktorom sa reprezentatívnej vzorky amerických používateľov systému Android pýtala, či používajú hudobné streamingové služby a ak áno, tak ktorej dávajú prednosť. Podľa tohto júlového prieskumu (ktorý nadviazal na rovnaké prieskumy za posledné dva roky) má v rámci amerických používateľov Androidu najsilnejšiu pozíciou internetové rádio Pandora, ktoré používa 5 % z nich. Google Play Music je na úrovni Spotify so zhruba 3 % (je ale pravda, že v priebehu času je vidieť trend poklesu Google Play a naopak nárast Spotify). Keďže v USA je zhruba 107 miliónov používateľov Android smartfónov, dostaneme sa jednoduchými počtami na 3,2 milióna používateľov Google Play Music. K tomu musíme prirátať používateľov na iných platformách, ale dá sa očakávať, že na MacOS, iOS a Windows ich príliš veľa nebude. Ak by sme teda celkový počet amerických používateľov odhadli na 3,5 milióna, už tým by sme dostali silného hráča na streamingovom trhu. Musíme ale prirátať, tak ako v ostatných prípadoch, aj zvyšok sveta. Dôležitým poznatkom z prieskumu ale je, že Google Play Music si zachováva rovnakú mieru použitia (tesne pod 3 %) aj v rámci neamerického dotazníka. Play Music nie je pravdaže dostupná na celom svete (1,5 miliardy používateľov Androidu), ale len v Európe a v časti Južnej Ameriky. Google neposkytuje štatistiky pre konkrétne regióny, avšak môžeme počítať minimálne s 200 miliónmi používateľov Androidu, čím by sme sa dostali celosvetovo na približne 10 miliónov platiacich poslucháčov Google Play Music (ak teda budeme považovať testovaciu vzorku za vierohodnú). Google Play Music bude teda zrejme čo do platiacich zákazníkov treťou najväčšou streamingovou službou v poradí.
Koľko vlastne streamingové služby platia štúdiám a interpretom?
Hudobný interpret získava z jedného prehratého streamu skladby len miniatúrnu platbu (zlomok centu), čo ho samo o sebe pochopiteľne neuživí. Na rozdiel od mnohonásobne vyššieho jednorazového poplatku, ktorý dostane pri jednorazovom predaji CD alebo digitálneho albumu v MP3, ide ale o príjem kontinuálny a pokračuje dovtedy, kým si niekto skladbu bude prehrávať.
To, ako najvýhodnejšie platiť poplatky interpretom a ako sa s tým jednotlivé streamingové služby popasujú je stále otvorená záležitosť, ktorá sa nepochybne ešte bude rôzne upravovať. Kým jedna strana chce pochopiteľne dostávať čo najviac, druhá z rovnako pochopiteľných dôvodov chce platiť čo najmenej, aby pre ňu zostával čo možno najväčší zisk z prevádzkovania služby. Poplatok za pripojenie k streamingovej službe totiž nemôže byť zvyšovaný donekonečna, a tak ako inde, aj tu existuje ideálna hranica. Ak zdraženie mesačného poplatku o dvojnásobok spôsobí, že službu prestane používať viac ako polovica ľudí, je jasné, že je to nevhodný postup, pretože vo výsledku sa generujú menšie tržby, ako predtým.
V priebehu minulého roku napríklad prebiehal ostrý boj medzi internetovým rádiom Pandora a organizáciou SoundExchange, vyberajúcou licenčné poplatky v zastúpení autorov a nahrávacích štúdií. Keďže v prípade Pandory ide o neinteraktívny streaming, pri ktorom si používateľ priamo nevyberá, aká skladba bude nasledovať, Pandora chcela zníženie licenčných poplatkov na 11 centov za prehratie skladby 100 ľudom, zatiaľ čo SoundExchange naopak loboval za zvýšenie poplatku na 25 centov. V roku 2015 ešte požadovala Americká rada pre licenčné poplatky 11 centov za prehratie 100 poslucháčom v prípade neinteraktívneho streamingu a 25 centov v prípade prehratia rovnakého počtu streamov v rámci interaktívnej služby, kde si poslucháči túto skladbu sami zvolili. Nakoniec to dopadlo miernym kompromisom a rada pre rok 2016 schválila zvýšenie poplatkov v bezplatnom neinteraktívnom streamingu zo 14 na 17 centov a v platenom interaktívnom naopak zníženie z 25 centov na 22 centov. Táto sadzba začala platiť od prvého januára a mala by sa používať až do roku 2020, keď bude znova prehodnotená.
Do celej situácie pravdaže vstupujú aj dohody, koľko z tohto zisku ide nahrávaciemu štúdiu a vydavateľstvu a koľko interpretovi. Dnes je z historických dôvodov situácia často výrazne naklonená smerom k vydavateľom, pretože tí mali v minulosti nemalé náklady na výrobu fyzických médií a ich distribúciu. Keďže tie ale dlhodobo výrazne ustupujú do pozadia, v budúcnosti musí byť tento pomer značne upravený, aby sa férovosť zachovala.
Rozširovanie streamingu má takisto výrazný vplyv na redukciu hudobného pirátstva. To pravdaže nikdy nebude potlačené úplne, ale z pohľadu vydavateľov je dôležité, že nepôjde o mainstream, teda hlavný spôsob, ako používatelia k hudbe prichádzajú .To sa totiž prakticky stalo v prvej dekáde 21. storočia z dôvodu extrémne nepružnej reakcie vydavateľov na zmenu v rámci distribučných modelov. Používatelia skrátka chceli digitálnu hudbu rýchlo, jednoducho a na jedno kliknutie a keďže im ju hudobný priemysel neposkytol, našli ju inde. Pokiaľ poplatky za prístup k interaktívnej streamingovej službe nie sú extrémne prehnané a služba ponúka viac-menej všetku dostupnú relevantnú muziku, je používanie týchto legálnych služieb omnoho pohodlnejšie a príjemnejšie, než pirátstvo a práve to je tá správna cesta k jeho redukcii na minimum. Masívne hudobné pirátstvo bolo v minulosti totiž predovšetkým reakčný fenomén, spôsobený neutešenou situáciou v rámci hudobnej distribúcie a nie dôsledok toho, že by sa ľudia tento priemysel pokúšali nejako zničiť a odmietali interpretovi zaplatiť za jeho dielo (čo bolo zjavné už len z toho, že zárobky na koncertoch neklesali, práve naopak).
Hudobný priemysel prechodom do streamingovej éry konečne vstúpil do 21. storočia. Má pri tom obrovský potenciál k rastu, čo pôsobí po 15 rokoch útlmu ako sen. Poslucháč má v tejto ére prístup k prakticky všetkej hudbe a pokročilé algoritmy mu môžu ponúkať stále novú, ktorú ešte nepočul, v nadväznosti na jeho vkus. Je to zároveň aj ideálny svet pre menej známych a nezávislých autorov, ktorí sa vďaka tomu rýchlo môžu dostať k tým poslucháčom, na ktorých je ich hudba cielená.
Niektorí extrémne populárni interpreti sa stále streamingu bránia, pričom za zmienku stojí napríklad Adele a jej minuloročný hitový album 25, ktorý s výnimkou skladby Hello nebol v dobe svojich prvotných predajov na streamingových službách dostupný (dnes už to neplatí). Podobne v roku 2014 šlo napríklad o interpretku Taylor Swift, ktorá stiahla zo Spotify svoj album kvôli príliš malým licenčným poplatkom. Ide však o boj, ktorý je vzhľadom na nárast streamingu už nemožné vyhrať. Tie najväčšie hviezdy si to krátkodobo môžu dovoliť, pretože majú obrovskú fanúšikovskú základňu, schopnú kúpiť si CD alebo digitálny album. V budúcnosti to však bude čoraz ťažšie a tento jav nepochybne vymizne.
Na druhú stranu, v blízkej budúcnosti je veľmi pravdepodobné postupné ukrajovanie funkčnosti bezplatných streamingových služieb dostupných zdarma, ako je tomu napríklad u Spotify. Reklamný obsah totiž aj napriek výrazne väčšiemu počtu používateľov zarába zlomok toho, čo varianty služby s predplatným. Najpravdepodobnejším riešením bude zrejme to, že na neplatený streaming sa budú najpopulárnejšie nové albumy dostávať s miernym, napríklad niekoľkodňovým alebo týždňovým oneskorením, čo podporí prechod používateľov na platenú službu s mesačným poplatkom. Uvidíme však, čo budúcnosť naozaj prinesie. Nová éra nosičov je každopádne tu.
Tento článok vyšiel aj v tlačenom októbrovom vydaní TOUCHIT č. 8/2016, preto sa niektoré skutočnosti uvedené v článku, môžu odlišovať oproti aktuálnemu dátumu publikovania.