Digitálna ekonomika by mohla ročný HDP krajín strednej Európy do roku 2030 zvýšiť o viac než 200 mld. eur. Ťahúňom rastu bude naďalej e-commerce, ktorý by v kombinácii s posilnením budovania nových podnikov a silnejšou digitalizáciou verejného sektora mohol napomôcť regiónu priblížiť sa dnešným digitálnym lídrom.

Nová správa spoločnosti McKinsey je tretím vydaním v sérii o digitálnej ekonomike po štúdiách The Rise of Digital Challengers v roku 2018 a Digital Challengers in the Next Normal v roku 2020. Tieto správy porovnávali tzv. digitálnych vyzývateľov (Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko) s dvoma ďalšími regiónmi v Európe, tzv. digitálnymi lídrami (Belgicko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nórsko a Švédsko) a krajinami tzv. veľkej päťky (Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko a Veľká Británia).

Digitálna ekonomika strednej Európy medzi rokmi 2019-2021 rástla tempom 13 % ročne, čím doháňala jednak veľkú päťku rastúcu o 7 % ročne, a tiež digitálnych lídrov s rastom 8 % za rok.

Digitálna ekonomika krajín strednej Európy je však dvojrýchlostná: 80 % rastu pochádza z e-commerce, ktorý dosiahol ročné tržby 68 miliárd ročne a o 20 % tak prekonal ambiciózny scenár. (Minulé správy McKinsey definovali tzv. ambiciózny scenár vo výške 57 mld eur ročne.) Naopak v sektore informačných technológií s ročnými tržbami 49 miliárd eur k akcelerácii nedošlo a sektor významne zaostáva za ambicióznym scenárom (Ambiciózny scenár počítal s 81 mld eur, kým tzv. scenár bežného vývoja so 47 mld eur za rok.).

E-commerce v krajinách strednej Európy porastie naďalej i napriek post-covidovému spomaleniu. 16% podiel e-commerce na celkovom obchode je totiž stále nižší než v krajinách veľkej päťky (21 %) a digitálnych lídrov (23 %). Ďalšiemu rastu pomôžu nasledujúce faktory:

  • Pohodlné nakupovanie pre zákazníkov, rozširujúca sa dostupnosť produktov a služieb, výhodnejšie ceny, jednoduché platby a spoľahlivé dodávky tovaru.
    • Online trhoviská (marketplaces), ktoré dokážu zabezpečiť veľmi širokú dostupnosť tovaru za výhodné ceny, rýchlo posilňujú svoju dôveryhodnosť a investujú do inovácií.
    • Digitálne inovácie s cieľom maximalizovať komfort pre zákazníkov v oblasti platieb, prepojenia jednotlivých offline a online kanálov, rýchleho doručenia tovaru a jeho jednoduchého vrátenia, ako aj personalizácia ponúk na základe analýzy dát.

Pokročilejšia digitalizácia prispieva k ekonomickej stabilite. Počas pandémie covidu-19 zaznamenali krajiny s vyššou mierou digitalizácie v prieme menšie ekonomické spomalenie. Medzi desiatimi krajinami s najnižším poklesom HDP v rokoch 2019-20 je sedem digitálnych lídrov.

Región má obrovskú šancu urýchliť rast informačných technológií. Príležitosťou je očakávaná najväčšia realokácia kapitálu v dejinách vyvolaná potrebou dekarbonizácie a zvyšujúcej sa orientácie vedenia firiem na budovanie nových podnikov a inovácie.

  • V súvislosti s dekarbonizáciou sa v najbližších 30 rokoch celosvetovo prealokujú investície v objeme 6,5 bilióna USD (150 biliónov Kč) ročne. Predpokladom mnohých zmien a hnacou silou zlepšovania produktivity budú pritom práve digitálne technológie.  
  • Pre firmy sa budovanie nových podnikov stáva prioritou. V medzinárodnom prieskume spoločnosti McKinsey považuje 55 % opýtaných manažérov (a 62 % generálnych riaditeľov) budovanie nových podnikov za jednu z troch hlavných priorít; je to dvakrát viac než v rokoch 2018-2020

Manažéri očakávajú, že o päť rokov im budú nové podniky, produkty a služby tvoriť až polovicu výnosov. Navyše sa ukazuje, že pri investíciách do akcií spoločností úspešných v budovaní nových podnikov je až 1,5krát vyššia pravdepodobnosť nadpriemernej návratnosti v porovnaní s investíciami do ostatných firiem,“ komentuje Dan Svoboda, riadiaci partner McKinsey & Company pre Českú republiku a Slovensko.

  • Budovanie nových podnikov by sa mohlo zamerať na technológie, v ktorých má Európa silnú pozíciu a dokáže konkurovať nacelosvetovej úrovni, napr. čisté technológie, nové materiály a potenciálne tiež automatizácia výroby, konektivita alebo biotechnológie.
  • Stredná Európa môže akcelerovať svoju digitálnu ekonomiku tiež proexportnou orientáciou. Digitálny export ide nad rámec tradičného e-commerce, ktorý sa orientuje predovšetkým na predaj tovaru na lokálnom či regionálnom trhu. Miestne firmy pritom dosahujú globálne úspechy v distribúcii softvéru či poskytovaní rezervačných služieb.

Digitalizácia verejného sektora by si mohla vziať príklad zo zahraničia.

Digitalizácia verejného sektora v strednej Európe síce postupuje, ale stále zaostáva aj za digitálnymi lídrami, aj za krajinami veľkej päťky. V dostupnosti verejných digitálnych služieb pre občanov je stredná Európa na škále 0-100 hodnotená stupňom 65 (oproti 74 u veľkej päťky a 88 u digitálnych lídrov) a v oblasti využívania e-governmentu dokonca len 59 (oproti 63 a 81 u veľkej päťky a digitálnych lídrov).

„V oblasti digitalizácie verejného sektora by krajiny strednej Európy mohli hľadať inšpiráciu u digitálnych lídrov, prípadne v Singapure. Singapur je v sektore informačných technológií globálnym lídrom, pričom tržby IT na obyvateľa má o viac než 40 % vyššie než celá skupina digitálnych lídrov v Európe. Veľkou príležitosťou sú najmä otvorené platformy dát a služieb,“ popisuje Tomáš Karakolev, expertný partner spoločnosti McKinsey.

Úspešné príklady digitalizácie verejného sektora ukazujú príležitosť v prepojení verejného sektora so súkromnými podnikmi. Napríklad aplikácia DubaiNow integruje 130 služieb od 34 štátnych aj súkromných subjektov.  Obsahuje jednoduché služby, ako platby za telefón, energie alebo pohonné hmoty, i zložitejšie ako správa nehnuteľností alebo sťahovanie. Iniciatíva Smart Nations Singapore digitalizovala verejný sektor a zároveň rozvíjala informačné technológie. Úspechom sú otvorené dáta a rozhrania API, ekosystém pre startupy a rekvalifikácia pre rozvoj IT zručnosti a digitálnu inklúziu.

Značky: