Výsledky najnovšej medzinárodnej štúdie “Vzťah k platobným metódam”, ktorú si nechala vypracovať spoločnosť EVO Group ukazujú, že takmer šiesti z desiatich Slovákov využívajú digitálne platby kvôli pohodliu a ich jednoduchému použitiu. Visa je partnerom tejto štúdie pre región strednej a východnej Európy, ktorý zahŕňa aj Slovensko.
Štúdia ukázala, že 63 % slovenských spotrebiteľov využíva pri nákupoch platbu kartou. 25 % respondentov, ktorí často platia hotovosťou odpovedalo, že hlavným dôvodom využívania hotovosti je nedostupnosť digitálnych platieb v obchode alebo v mieste poskytovania služieb. Za zmienku stojí, že digitálne platby dominujú ako preferovaná platobná metóda v kamenných aj online obchodoch. Viac ako polovica respondentov zaplatila za svoj posledný nákup v kamennej predajni platobnou kartou, smartfónom, prostredníctvom smarthodiniek alebo iného zariadenia. Na otázku ako zaplatili za svoj posledný online nákup, 13 % respondentov uviedlo platbu hotovosťou pri prevzatí tovaru.
„V marci 2022 sme uskutočnili prieskum „Vzťah k platobným metódam“. Tento rok sa doňho zapojilo už 14 krajín, a to nielen v Európe. Vďaka výsledkom prieskumu máme možnosť sledovať, ako sa preferovaná forma platieb mení priamo pred našimi očami. Tak ako bola kedysi priama výmena tovaru nahradená univerzálnejšími mincami a neskôr papierovými peniazmi, tie teraz ustupujú ešte pohodlnejším a bezpečnejším digitálnym platbám. Dynamiku tohto procesu pozorujeme v rôznych krajinách. Sú medzi nimi pokročilejšie, ako napríklad Slovensko, Poľsko, Írsko či Veľká Británia, ale aj tie, v ktorých evolúcia platieb ešte len teraz naberá na rýchlosti. Je však zrejmé, že digitálne platby sa všade stali dôležitou súčasťou rozvoja ekonomiky a digitálnej spoločnosti,“ uviedla Joanna Seklecka, prezidentka rady eService.
VĎAKA DIGITALIZÁCII SÚ OBCHODY PRE SPOTREBITEĽOV PRÍSTUPNEJŠIE
Výsledky štúdie ukazujú, že prevádzky s možnosťou digitálnych platieb Slováci vnímajú jednoznačne pozitívne – až 82 % respondentov ich vďaka tomu považuje za moderné a 77 % ich preto vníma ako zamerané na zákazníka. Na Slovensku však stále existuje priestor pre ďalší rozvoj digitálnych platieb. Na otázku, či niekedy chceli, ale nemohli platiť platobnou kartou, 39 % Slovákov uviedlo, že sa im to stalo vtedy, keď obchod platbu kartou neumožňoval. Prieskum naznačuje, že digitálne platby nie sú možné najmä pri platbách za remeselné a stavebné služby a v prípade domácich opráv (43 %) či na tradičných trhoviskách (42 %). Slováci digitálne nemôžu platiť ani v kaderníctvach, u holičov, v kozmetických salónoch, u doktora, zubára či fyzioterapeuta alebo pri využívaní taxi služieb. Tento typ problémov sa na Slovensku objavuje častejšie ako v iných krajinách.
“Naša ekonomika a prosperita stojí na malých a stredných podnikateľoch. Aby obstáli a dokázali prosperovať v podmienkach globalizovanej digitálnej ekonomiky, musia zákazníkom ponúknuť typ platby, ktorý uprednostňujú. Aby sa vedeli zorientovať v rýchlo sa meniacom prostredí, malí a strední podnikatelia potrebujú odbornú podporu. Potrebujú poznať dostupné riešenia, ktoré im pomôžu zaviesť digitálne platby tak, aby rýchlo, pohodlne a bezpečne naplnili potreby svojich zákazníkov. To je dôvod, prečo Visa pomáha malým a stredným podnikateľom vyťažiť čo najviac z online priestoru a poskytuje podnikateľom podporu v oblasti digitalizácie a vzdelávacích programov. Veríme, že ak budú úspešní malí a strední podnikatelia, bude to v prospech nás všetkých,” uviedla Ľubica Gubová, Country Lead Visa pre Slovensko.
Slovenskí spotrebitelia by chceli mať možnosť platiť digitálne všade. Tieto ich očakávania sa objavili najmä počas pandémie COVID-19, a preto sú iniciatívy podporujúce digitalizáciu malých a mikro podnikov teraz ešte dôležitejšie. Jednou z iniciatív, ktorú spustila na Slovensku spoločnosť Visa je program Slovensko platí kartou. Jeho cieľom je rozšíriť akceptačnú sieť bezhotovostných platieb financovaním platobných terminálov pre podnikateľov a iné organizácie prijímajúce platby. Nemenej dôležitá je aj podpora podnikateľov pri ich prechode do e-commerce – štúdia totiž ukázala, že 44 % Slovákov uskutočnilo svoju poslednú platbu práve v online.
SNY A REALITA – AKO SLOVÁCI NARÁBAJÚ S PENIAZMI
Zistenia zo štúdie ukazujú, že peniaze pre Slovákov znamenajú nezávislosť a slobodu výberu a vnímajú ich ako prostriedok na zariadenie pohodlného života. Prieskum v našej krajine taktiež potvrdil trend obľúbenosti digitálneho bankovníctva. Slováci banky kontaktujú najradšej na diaľku – 74 % respondentov využíva internetbanking každý mesiac aspoň 2-3-krát a 47 % slovenských spotrebiteľov rovnako často využíva mobilné bankovníctvo. Bankové služby vnímajú ako spôsob riadenia svojich peňazí. Slováci si svoje výdavky kontrolujú a plánujú, pričom sa riadia jednoduchým princípom nemíňať impulzívne.
Pre lepšie porozumenie vzťahu Slovákov k peniazom a ako sa tento vzťah môže meniť, rozdelili autori prieskumu respondentov do šiestich kategórií:
- Skeptickí – neradi investujú a neradi sa peniazmi zaoberajú, nedôverujú inštitúciám a peniaze si najradšej uschovávajú doma.
- Ekonomickí – dôkladne plánujú svoje výdavky. Stáva sa, že všetky zarobené peniaze takmer okamžite minú. Majú obmedzený rozpočet a ich prioritou je prežitie.
- Majetní – kontrolujú svoje peniaze a výdavky, ale peniaze sú pre nich len prostriedkom na dosiahnutie cieľa. Peniaze majú, ale nemusia sa o ne báť alebo o nich stále rozmýšľať.
- Králi – hotovosť rýchlo míňajú bez rozmyslu na to, čo chcú – napokon, sú to králi.
- Rojkovia – radi by mali veľa peňazí, ale zatiaľ ich príliš veľa nemajú. Peniaze nespravujú veľmi svedomito.
- Optimálni – vedome svoje peniaze spravujú. Využívajú špeciálne akcie, plánujú svoje výdavky a kapitál investujú. Vážia si slobodu voľby a preto neodmietajú žiadnu platobnú metódu.
„Skeptici“ tvoria na Slovensku najväčšiu skupinu (25 %). Míňanie peňazí im nespôsobuje radosť – snažia sa peniaze nemíňať rýchlo. Nie sú presvedčení o tom, že bankové služby stojí za to využívať. Druhá najrozšírenejšia skupina ľudí na Slovensku sú „optimálni“ (20 %), zatiaľ čo do skupiny „ekonomickí“ patrí najmenej respondentov (9 %).