„Veda bez hraníc“ je hlavným motívom piateho ročníka ESET Science Award, ocenenia pre výnimočné vedecké osobnosti.
Organizátori predstavili tohtoročné finalistky a finalistov, z ktorých vzíde trojica laureátov. V kategóriách Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku a Výnimočná osobnosť vedy do 35 rokov o nich rozhodne medzinárodná komisia na čele s nositeľom Nobelovej ceny Michelom Mayorom. Laureáta alebo laureátku kategórie Výnimočná osobnosť vysokoškolského vzdelávania vyberie odborná porota zložená zo zástupcov slovenských vysokých škôl a univerzít. Verejnosť sa dozvie mená laureátov 12. októbra o 20.10 na slávnostnom galavečeri, ktorý v priamom prenose odvysiela RTVS na Dvojke.
„Finalistky a finalisti tohto ročníka ocenenia v pravom zmysle slova zosobňujú odkaz, že veda je bez hraníc. Svojou prácou nám ukazujú aj to, že Slovensko sa nemôže rozvíjať bez spoluprác, ktoré presahujú hranice našej krajiny. Verím, že príbehy inšpiratívnych vedkýň, vedcov, pedagógov a pedagogičiek oslovia mladých, verejnosť, médiá aj akademické prostredie. Všetko sú to osobnosti, za ktorých prácou sa skrýva veľa úsilia, pokusov aj omylov a neustáleho hľadania. Taká je veda a vzdelávanie,“ vysvetľuje Paulína Böhmerová, manažérka spoločnosti ESET pre vzťahy s vedeckou obcou.
Tak ako každý rok, aj tento rok predsedá medzinárodnej komisii nositeľ Nobelovej ceny. Je ním švajčiarsky astrofyzik Michel Mayor, ktorý toto vedecky najvýznamnejšie ocenenie získal v roku 2019 spolu s astrofyzikom Didierom Quelozom za objavenie 51 Pegasi b, prvej extrasolárnej planéty obiehajúcej materskú hviezdu 51 Pegasi. Ďalšími členmi medzinárodnej komisie sú Jan Konvalinka, český biochemik, vedúci výskumnej skupiny a riaditeľ Ústavu organickej chémie a biochémie Akadémie vied v Prahe, Anne Leriche, profesorka na Université Polytechnique Hauts-de-France a výskumná pracovníčka v Laboratóriu pokročilých keramických materiálov a procesov v Maubeuge, Dominique Bonvin, profesor a riaditeľ Laboratória automatického riadenia EPFL v Lausanne a Maria Grazia Valsecchi, vedúca špecializovaného pracoviska Oddelenia lekárstva a chirurgie na milánskej Univerzite Milano-Bicocca.
ESET Science Award organizuje Nadácia ESET v úzkej spolupráci s ambasádormi ocenenia, významnými vedeckými inštitúciami a veľvyslanectvami na Slovensku, Učenou spoločnosťou a Alumni klubom. Ocenenie je pod záštitou prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej a Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Laureáti ocenenia ESET Science Award sú vyberaní na základe náročného hodnotiaceho procesu, ktorý zohľadňuje celý komplex kritérií, ako sú prínos ich vedecko-výskumnej práce pre spoločnosť, vedecký výkon, merateľné scientometrické dáta, účasť na riešení významných medzinárodných výskumných projektov, zviditeľňovanie slovenskej vedy a výskumu v zahraničí či v prípade vysokoškolských pedagógov aj ich pedagogické zručnosti, inovácie vo výuke a ohlasy študentov.
Slávnostné vyhlásenie laureátov sa uskutoční 12. októbra o 20.10 a diváci si ho môžu pozrieť v priamom prenose RTVS na Dvojke.
Finalisti a finalistky kategórie Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku (v abecednom poradí)
Dušan Galusek pôsobí v Centre pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá FunGlass na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne. Je medzinárodne akceptovanou autoritou v oblasti keramických materiálov a skiel. Hlavným predmetom jeho výskumu je vývoj nových typov oxidových keramických materiálov a kompozitov, ale aj skiel so špecifickými funkčnými vlastnosťami.
Daniela Ježová pôsobí v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied, ako aj na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Zaoberá sa výskumom stresu, objasnením nových mechanizmov účinku antidepresív i úlohami stresových faktorov v patofyziológii duševných porúch. Priniesla nový pohľad na vzťah úzkosti a sekrécie stresových hormónov u človeka. Odhalila predtým nepoznané účinky hormónov na ľudskú psychiku.
Helena Kanďárová pôsobí v Centre experimentálnej medicíny Slovenskej akadémie vied a na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Zaoberá sa vývojom, validáciou a implementáciou inovatívnych postupov, ktoré nahrádzajú testovanie na zvieratách najmä v oblasti regulatívnej toxikológie. Za svoj mimoriadny prínos v tejto oblasti získala viacero medzinárodných ocenení.
Igor Lacík pôsobí v Ústave polymérov Slovenskej akadémie vied a je medzinárodne uznávaným odborníkom na polymérne biomateriály určené pre medicínu. Stojí za významnou nadnárodnou spoluprácou v téme liečby cukrovky transplantáciou enkapsulovaných pankreatických ostrovčekov.
Pavel Povinec pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave a zaoberá sa výskumom jadrových procesov a environmentálnej rádioaktivity. Vyvinul vysokocitlivé spektrometre a metódy detekcie rádioizotopov, ktoré prispeli k objavom zriedkavých jadrových premien v podzemných laboratóriách, k objavu 11-ročného rádiouhlíkového slnečného cyklu v biosfére, k pochopeniu rádioaktivity mesačných vzoriek a meteoritov, k využitiu izotopov na výskum environmentálnych procesov a ochrane životného prostredia pred rádioaktívnym znečistením.
Finalisti a finalistky kategórie Výnimočná osobnosť vedy do 35 rokov (v abecednom poradí)
Matej Baláž pôsobí v Ústave geotechniky Slovenskej akadémie vied v Košiciach. Vo výskume sa venuje chémii bez rozpúšťadiel, tzv. mechanochémii, pomocou ktorej pripravuje nanomateriály využiteľné napr. pre konverziu energie a v biomedicíne, tiež však zhodnocuje biomasu a odpady.
Viktória Čabanová pôsobí v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied. Skúma komáre a patogény prenášané komármi. Jej hlavnou výskumnou témou je štúdium vírusu západného Nílu a vírusu Usutu a ich meniaceho sa správania.
Ivan Srba je výskumník Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií. Vo svojom výskume sa venuje umelej inteligencii a jej využitiu v boji proti dezinformáciám a nenávistným prejavom na internete.
Martin Klaučo pôsobí na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Jeho výskum sa vo veľkej miere zaoberá optimálnym riadením v priemysle, ktorý vedie okrem iného k znižovaniu uhlíkovej stopy a šetreniu energie.
Michal Šujan pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a je odborníkom v oblasti sedimentológie a využitia kozmogénnych nuklidov na určovanie veku v geológii. Vyvíja metódu umožňujúcu stanoviť vek uloženia všadeprítomného ílu, čo predtým nebolo možné.
Finalisti a finalistky kategórie Výnimočná osobnosť vysokoškolského vzdelávania (v abecednom poradí)
Katarína Cechlárová pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V rámci vedeckého výskumu sa venuje diskrétnej matematike, teórii výpočtovej zložitosti a aplikáciám týchto disciplín, napríklad v problémoch priraďovania, vytvárania koalícií, spravodlivého delenia a výpočtu ekonomickej rovnováhy.
Michal Hatala je prodekan pre vedu, výskum a doktorandské štúdium na Fakulte výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach. V rámci svojej vedeckej a výskumnej činnosti sa zameriava na inovatívne metódy nedeštruktívneho testovania materiálov aditívnych technológií a ich zvarových spojov.
Daniela Ostatníková je prodekanka pre medzinárodné vzťahy Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej práci sa dlhodobo venuje výskumu vplyvu pohlavných hormónov na špecifické kognitívne schopnosti oboch pohlaví a v ostatných pätnástich rokoch sa zaoberá výskumom príčin vzniku autizmu.
Igor Podlubný pôsobí na Fakulte baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach. Vo svojej výskumnej činnosti sa zaoberá deriváciami a integrálmi neceločíselného rádu a ich aplikáciami v modelovaní a riadení procesov.
Ľubomír Švorc pôsobí na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Pod jeho vedením sa vedecký výskum v Laboratóriu moderných elektroanalytických metód zameriava na vývoj a validáciu rýchlych a jednoduchých metód pre stanovenie liečiv, potravinárskych aditív a environmentálnych zložiek v rôznych vzorkách s využitím perspektívnych elektrochemických senzorov.
