Pokročilé systémy umelej inteligencie budú v mnohých ohľadom kľúčovým hybným prvokom 21. storočia. Keďže vlastnenie tých najpokročilejších systémov nepochybne výrazne ovplyvní celú geopolitickú situáciu, môžeme očakávať, že ich vývoj už nebude len jednoduchým komerčným snažením, ale rovno národným záujmom. A zrod týchto nových praktík začíname vidieť práve teraz.
Vývoj pokročilých systémov umelej inteligencie dnes vnímame v súvislosti s rôznymi veľkými technologickými spoločnosťami, ako je Google alebo Microsoft. Ich uplatnenie vidíme v rôznych službách, starajúcich sa napríklad o klasifikáciu, identifikáciu tvárí, rozpoznávanie hlasu či hlasovú syntézu v rámci (nielen) digitálnych asistentov. Prechod týchto systémov do nadľudskej úrovne v rôznych typoch špecifických úloh je dôsledkom masívneho pokroku v konvolučných a rekurentných neurónových sieťach v posledných ôsmich rokoch.
To, že súčasný IT giganti stoja za vrcholovým vývojom týchto systémov, ich nevyhnutne privádza do kontaktu s mnohými štátnymi záujmami. Tie pritom nesúvisia len s budovaním štátnych informačných infraštruktúr, ale aj s bojaschopnosťou armády a jej útočných a obranných systémov. Tieto vznikajúce väzby ale nezostávajú bez povšimnutia verejnosti. Produkty týchto spoločností s obľubou používajú každý deň miliardy ľudí a pre mnohých ide o ťažkú pilulku na prehltnutie. Firmy ako Google, Microsoft či Amazon dnes vnímame vďaka globalizácii ako celosvetové, pričom sa stretávame s ich produktmi aj v našom rodnom jazyku.
Ide však o americké firmy a ich technologické know-how je v hľadáčiku amerických ozbrojených zložiek neustále. V súčasnosti začíname vidieť prvý významný ťah na bránku v súvislosti s integrovaním systémov umelej inteligencie a pokročilých IT systémov do služieb americkej armády, pričom populárne IT firmy budú fungovať ako vývojár a kontraktor. Význam týchto prepojení pritom v nasledujúcich rokoch masívne narastie a v rámci celosvetovej situácie môže viesť do zaujímavej nacionalizácie kľúčových technológií umelej inteligencie.
IT SPOLOČNOSTI AKO MODERNÝ ZBROJÁRSKY KONTRAKTOR
Idea, že nejaká komerčná firma sa výraznou mierou podieľa na budovaní či schopnostiach vojenskej mašinérie konkrétneho štátu nie je samozrejme ničím zvláštna. Počas druhej svetovej vojny sa prakticky všetky dôležité technologické firmy, či už v USA, Nemecku alebo Japonsku, významnou mierou angažovali v zbrojnom priemysle. Inak tomu nebolo ani v prípade high-end výskumných technologických laboratórií, vrátane fenomenálneho Bell Labs, pričom napríklad vynálezcovia tranzistora, William Shockley a Walter Brattain, sa podieľali na vývoji detekčných systémov ponoriek založených na magnetických anomáliách.
Nie je to avšak bez problémov. Obdobie štátnej mobilizácie a vojenský stav sa nedá porovnávať so stavom mieru. V rámci IT firiem pracujú technici a inžinieri, ktorí túžia vyvíjať pokročilé IT systémy a produkty na zlepšenie života ľudí a nemožno automaticky očakávať, že budú zároveň nadšene vyvíjať aj technológie určené na zabíjanie. Najmä ak ide o ozbrojené konflikty v dôsledku politických či ekonomických záujmov, ktoré nemajú nič spoločné s priamou obranou vlasti, ale skôr s agresiou.
Riaditeľ Amazonu Jeff Bezos je podporou americkej armády nadšený
Špičkoví vývojári svetového kalibru, a to hlavne v takej kľúčovej oblasti, ako je umelá inteligencia, sú pritom obmedzeným zdrojom a ich nespokojnosť či odchod inam je pre danú firmu problémom. Túto situáciu nemožno napríklad porovnávať so súčasným americkým leteckým priemyslom, pretože firmy ako Northrop Grumman, Boeing Defense či Lockheed Martin sú vnímané ako zbrojárske dlhodobo a vývoj a výroba vojenskej techniky sa od nich očakáva. Špičkový inžinier či vývojár, ktorý sa u danej firmy zamestnáva, si je vedomý že sa na vojenských projektoch môže podieľať, alebo že jeho práca bude na vojenské účely používaná. To ale pri firmách ako Google, Microsoft či Amazon neplatí a drvivá väčšina ich zamestnancov zrejme pri nástupe do firmy nepredpokladala, že by sa mohla podieľať na zbrojnej mašinérii.
Zapojenie IT spoločností v zbrojárskych odvetviach nie je len interným problémom, ale aj externým. Z hľadiska bežnej verejnosti sú totiž tieto firmy značne citlivo vnímané. Ľudia veľké IT firmy sledujú s veľkými vášňami v súvislosti s ich produktmi a službami, ktoré používajú každý deň. Technický kumšt týchto firiem je pritom v nemalej miere živený interakciou s používateľmi (vylepšovanie služieb, tréning systémov umelej inteligencie na používateľských dátach), takže ak je následne uplatňovaný v zbrojných technológiách, mnohí používatelia firmu môžu začať vnímať veľmi negatívne. Neexistuje totiž medzi nimi žiadny medzičlánok, ako je to napríklad v prípade Boeingu.
Typicky, len máloktorý pasažier si na palube lietadla Boeing 747 spojí to, že výrobca lietadla produkuje takisto stroje ako je bombardér B-52, či stíhacie a útočné lietadlá ako F-15, F-18 či F-22, ktoré momentálne niekoho usmrcujú. Je totiž pasažierom civilnej leteckej spoločnosti, ako napríklad Lufthansa či Ryanair, ktorá dané lietadlo od výrobcu skrátka zakúpila. To je značne odlišné od toho, ako keď si používateľ na Slovensku, v Nemecku či v samotnom USA uvedomí, že algoritmus umelej inteligencie, ktorý práve identifikoval jeho tvár na fotografii a bol na jeho a fotkách jeho rodiny vyvíjaný a vylepšovaný, sa práve používa na identifikáciu ľudských cieľov amerických bezpilotných útočných dronov.
Umelá inteligencia je v armáde veľmi žiadaná najmä na ovládanie dronov
Či už vy osobne tieto negatívne pocity zdieľate alebo nie, faktom zostáva, že u podstatnej časti zamestnancov daných firiem a takisto používateľov sú prítomné, čo na firmy z hľadiska ich biznisu vplýva. Ak firma ako je napríklad Google získa niekoľkomiliardový kontrakt v súvislosti s vývojom nejakého armádneho systému, z pohľadu jej manažmentu a akcionárov to bude lákavé, ale len v prípade, že sa to neprevtelí do straty veľkého množstva používateľov a straty zisku alebo spomalenia rastu na úrovni hodnoty daného armádneho kontraktu. Takisto je to problematické v prípade, že niektorí špičkoví vývojári pre danú firmu odmietnu z princípu pracovať a odnesú svoje cenné „mozgy“ do konkurenčnej spoločnosti.
HLASNÝ VZDOR TISÍCOK VÝVOJÁROV
V priebehu roku 2018 táto problematika začala vo vnútri amerických IT firiem ostro bublať. Nespokojnosť neutícha a behom októbra New York Times informoval o tom, že zamestnanci najväčších amerických technologických spoločností čoraz častejšie požadujú od svojich nadriadených odpoveď na to, či projekty, na ktorých aktuálne pracujú budú slúžiť v Číne na monitorovanie obyvateľstva komunistickou vládou, alebo na armádne projekty v rámci amerických ozbrojených zložiek či tajných služieb.
Tento trend začal byť výraznejšie badateľný v marci, keď po prvýkrát vyšlo najavo, že Google podpísal tajnú dohodu s americkým Pentagonom, týkajúcu sa poskytovania špičkovej technológie na rozpoznávanie tvárí pre potreby armádnych dronov. Tento projekt, známy pod označením Maven, mal využívať vrcholové systémy umelej inteligencie Googlu, založené na ich aktuálnych konvolučných neurónových sieťach, ktoré by boli používané na identifikáciu tvárí ľudských cieľov určených na monitorovanie alebo zabitie. Proti zapojeniu spoločnosti v tomto projekte sa strhla medzi zamestnancami vlna nevôle.
Google sa v súvislosti so zapojením do armádneho projektu Maven stretol s vlnou kritiky od viac ako 4000 vlastných vývojárov
Niekoľko desiatok vývojárov na protest z firmy odišlo a viac ako 4000 ďalších podpísalo internú firemnú petíciu, v ktorej sa dožadovali, aby bol projekt Maven zrušený a aby sa firma verejne zaviazala k tomu, že nikdy nebude vedome a priamo asistovať pri vývoji zbraňových technológií. Protest zamestnancov a mediálny rozruch bol efektívny a Google v máji oznámil, že kontrakt v rámci projektu Maven už nepredĺži. V tejto súvislosti by bolo zaujímavé vedieť, či naozaj došlo k nakloneniu váh smerom k merateľným stratám, prevyšujúcim zisk z kontraktu, alebo šlo iba o preventívny krok.
Redakcii New York Times sa podarilo zistiť, že Maven bol pomerne malý kontrakt, v hodnote 9 miliónov dolárov, čo pri firmách ako Google prakticky nič neznamená a z pohľadu vedenia tak ukončenie nebolo nijak citlivé rozhodnutie, vzhľadom na to, aký negatívny rozruch projekt spôsoboval. V nasledujúcich mesiacoch však z uniknutej internej e-mailovej komunikácie Googlu vyšlo najavo, že krátko po tom, ako bol Maven odhalený, zvýšil Pentagon rozpočet na 100 miliónov dolárov, pričom Google očakával, že by im daný kontrakt poskytoval v budúcnosti cca 250 miliónov dolárov zisku ročne.
Treba ale povedať, že aj keď Google dal od systému ruky preč a nepokračuje v jeho vývoji, neznamená to, že systém sa nepoužíva a nebude ho ďalej vyvíjať niekto iný. Práve naopak. Generálporučík Jack Shanahan, ktorý je vedúcim projektu Maven v rámci amerických ozbrojených zložiek sa vyjadril, že projekt bol ohromných úspechom. V minulosti bolo nutné, aby sa 10 a viac hodín denne pozerali na zábery dronov analytici, čo bolo náročné a chybové.
Maven túto činnosť zautomatizoval a asistenciu človeka vyžaduje už len pri odsúhlasení, respektíve potvrdení konkrétnych výsledkov. Softvér je dnes používaný na viac ako šiestich rôznych lokalitách na Strednom východe a v Afrike. Armáda pritom počíta s jeho vylepšovaním na úroveň, ktorá by umožnila reagovať dronom automaticky a v reálnom čase.
V rámci projektu Maven dnes systémy umelej inteligencie Googlu slúžia na identifikáciu ľudských cieľov na útočných a výzvedných dronoch amerických ozbrojených zložiek
Iné IT firmy dnes poľujú na ďalšie armádne kontrakty a takisto sa v tejto súvislosti stretávajú s nevôľou svojich zamestnancov. Dobrým príkladom je JEDI (Joint Enterprise Defense Infrastructure), čo je 10-miliardový kontrakt amerického ministerstva obrany na cloudový systém armádnych dát, ktorého účelom je postaviť americké ozbrojené zložky do centra súčasných trendov, vrátane umelej inteligencie, internetu vecí a Big data.
V rámci neho je dobre vidieť aktuálne snahy amerického Pentagonu na zabudovávanie pokročilých systémov umelej inteligencie do obranných a útočných infraštruktúr, ktoré nevyhnutne vyžadujú vybudovanie cloudového podhubia, spracovávajúceho a ukladajúceho všetky armádne dáta. Ide o najväčší IT kontrakt v americkej histórii, ktorý od firiem bude vyžadovať mnoho bezpečnostných previerok, spolupráce a kontrol v súvislosti s prevádzkovaním silno utajovaných dát. Z hľadiska komplexnosti a ambicióznosti doposiaľ nemá vo svetových armádach obdobu a očakáva sa, že bude slúžiť americkým ozbrojeným zložkám kdekoľvek na svete.
Je len niekoľko firiem, ktoré sú schopné takýto kontrakt splniť, pričom ide predovšetkým o súčasného cloudového giganta Amazon a takisto o Microsoft, ktorý mu so svojím Azure čoraz viac šliape na päty. Google, ktorému na firemnom cloudovom poli patrí momentálne tretia priečka, dal od daného projektu ruky preč. Prostredníctvom svojho hovorcu firma svoje odmietnutie odôvodnila tým, že: „Nemohla zaručiť, že práca na projekte JEDI by bola v súlade s našimi princípmi vývoja UI.“
Tieto princípy pritom boli dôsledkom negatívnej reakcie zamestnancov a verejnosti na projekt Maven, pričom v súčasnosti hovoria o tom, že firma sa zaväzuje, že nebude vyvíjať systémy UI určené na použitie v zbraniach, alebo v systémoch, ktoré porušujú medzinárodné normy v rámci výzvednej činnosti a ľudských práv. Ťažko ale povedať, či je to naozaj z tohto dôvodu, alebo ide skrátka len o dôsledok toho, že šance Googlu na získanie tohto kontraktu boli v porovnaní s Microsoftom a Amazonom značne malé.
Amazonu (resp. jeho službe AWS) patrí dnes 33 % celosvetového komerčného trhu v rámci PaaS a IaaS cloudového trhu (Platforma ako služba a Infraštruktúra ako služba), pričom v rámci toho druhého menovaného sa stará o 41 % celosvetového cloudového infraštruktúrového vyťaženia. Microsoft, ktorý sa za posledné dva roky vyšvihol z 8 % na 14 % sa stará v podobnej súvislosti o 30 % prevádzky. Google a jeho cloudová platforma s 6 % trhovým podielom ťahá v rámci IaaS len 3 % dátovej a výpočtovej záťaže. Objem celej infraštruktúry je v rámci tohto biznisu nesmierne dôležitý a bude vplývať aj na celý kontrakt.
Kritike vývojárov dnes čelí aj Microsoft. Firma je totiž hlavným kandidátom na vytvorenie nového cloudového systému amerických ozbrojených síl pre umelú inteligenciu a Big Data
Aj Microsoft sa pri výberovom konaní stretáva s nevôľou niektorých svojich zamestnancov. Skupina vývojárov uverejnila 13. októbra otvorený list, v ktorom svoje pocity vyjadrila vetami: „Mnoho zamestnancov Microsoftu verí, že technológie ktoré vyvíjame by nemali byť používané vo vojne. Keď sme sa rozhodli pracovať pre Microsoft, dúfali sme, že naša práca bude slúžiť na zlepšovanie životov a schopností ľudí po celom svete, nie k ich usmrcovaniu a k zvyšovaniu efektivity zabíjania.“
V liste takisto nájdeme aj reakciu na klasický argument, ktorý hovorí, že ak kontrakt Microsoft odmietne, skrátka ho len prevezme iná firma a nič sa nezmení. Skupina nespokojných vývojárov v tejto súvislosti uvádza, že ide o nesprávny pohľad, ktorým by sa dali ospravedlniť akékoľvek nesprávne kroky. Zamestnancom ostatných firiem tak odkazujú, aby sa pripojili k ich protestu.
Interným protestom čelí takisto aj Amazon, avšak tieto snahy sa na rozdiel od Googlu nestretávajú s kladnou odozvou. V lete zamestnanci a takisto aj niektorí akcionári požiadali riaditeľa firmy, Jeffa Bezosa, aby prestal poskytovať vláde nástroje na rozpoznávanie tváre (cloudový nástroj Amazon Rekognition). Tieto protesty sa pritom v nasledujúcich mesiacoch rozšírili aj na ďalšie armádne projekty, ktorých sa Amazon účastní alebo sa o ne uchádza.
Jeff Bezos však na októbrovej konferencii v San Franciscu dal jasne najavo, že Amazon sa na vojenských projektoch podieľať neprestane. Vyjadril sa, že firma bude Ministerstvo obrany podporovať aj naďalej a myslí si, že je to tak správne. Skritizoval takisto konkurenčných technologických gigantov a ich odmietavé postoje. Tieto reakcie podľa neho: „Nedávajú zmysel. Úlohou vysokého manažmentu je robiť správne rozhodnutia aj keď sú nepopulárne. Ak sa veľké IT spoločnosti otočia k Ministerstvu obrany chrbtom, naša krajina bude v problémoch. Táto krajina je úžasná a najlepšia na svete. Potrebuje našu ochranu.“
Jeff Bezos sprevádza amerického ministra obrany Jamesa Mattisa po centrále Amazonu v Seattli
Ide o dobrú demonštráciu toho, že aj keď sú protesty mnohých zamestnancov šľachetné, len ťažko môžeme od nich očakávať nejakú výraznú zmenu nastalej situácie. Armádne kontrakty sú príliš veľké a pre majiteľov, akcionárov a vedúcich predstaviteľov firmy zrejme príliš lákavé. Treba takisto povedať, že nie všetci zamestnanci zdieľajú negatívny postoj k tomu, že by ich IT firma mala asistovať pri zlepšovaní amerických ozbrojených síl. Mnohí napríklad cítia, že zlepšenia ozbrojených zložiek pokročilými systémami umelej inteligencie a Big data zlepší precíznosť útokov a efektivitu, čo zmenší počet civilných obetí. Tento názor je pravdaže značne diskutabilný.
VÝVOJ UMELEJ INTELIGENCIE A NEVYHNUTNÉ ZÁUJMY ŠTÁTOV
Pokračujúci vývoj systémov umelej inteligencie zasiahne svet rázne a v nasledujúcich dvoch či troch dekádach sa premietne do obrovského množstva odborov. Rozsah a význam týchto zmien je pritom taký masívny, že technológia ako taká sa nevyhnutne stane kľúčovou hybnou silou na ekonomickom, technologickom i vojenskom poli počas celého 21. storočia. Tieto zmeny pritom budú ešte väčšie, než sa udiali pri zrode a vývoji počítačového priemyslu ako takého.
Ich vplyv pritom môže narásť až do rozsahu, ako na geopolitickú situáciu v posledných sto rokoch vplýval ropný priemysel a nukleárny vývoj. Vlády budú nevyhnutne konať, pričom objem a rýchlosť, akou to urobia neradno podceňovať. Súčasné prejavy, keď prvý raz vidíme veľké IT firmy spolupracovať s vládou na budovaní systémov UI, do budúcnosti ešte viac narastú.
V tejto súvislosti si je nutné uvedomiť, že tu nehovoríme o ére tzv. silnej alebo aj všeobecnej umelej inteligencie (z anglického Strong AI alebo General AI), ktorá je vo všetkých smeroch na rovnakej, alebo na lepšej úrovni ako tá ľudská. Hovoríme stále hlavne o pokrokoch v tých súčasných systémoch, ktoré je možné označovať aj ako aplikovanú umelú inteligenciu, či úzku umelú inteligenciu (z dôvodu úzkeho zamerania).
Tie v posledných rokoch začali prekonávať ľudské schopnosti vo veľkom počte úloh (viď článok: Človek vs. konvolučné neurónové siete), pričom ich zameranie sa neprestajne rozrastá a bude ešte aj viac rozrastať. To, čoho bude v úzkom okruhu schopný systém umelej inteligencie, bude čoraz viac vzdialené schopnostiam človeka. V takomto prípade je irelevantné, že nejaká umelá inteligencia dokáže robiť špičkovo len jednu konkrétnu vec. Nič iné sa totiž od nej ani neočakáva.
Pentagon je vo vytváraní kontraktov pre amerických IT gigantov čoraz aktívnejší
Tieto zmeny sa premietajú do troch hlavných potenciálnych zdrojov masívnej svetovej nestability, ktorá vyústi do nového rozloženia síl. Zlepšujúce sa systémy umelej inteligencie budú v nasledujúcich dekádach likvidovať mnoho zabehnutých biznisov a pracovných pozícií, ktoré bude nahradzovať lacnejšia alebo omnoho efektívnejšia automatizácia. Štáty, ktoré do tohto rýchleho prerodu investujú viac financií a úsilia tak môžu v horizonte niekoľkých rokov získať mimoriadnu konkurenčnú výhodu z hľadiska svetových trhov a naštartovať svoj ekonomický boom, ktorý vyústi do potenciálnej ekonomickej krízy v nekonkurencieschopných štátoch.
Očividným a často aj medzi laikmi zvažovaným zdrojom nestability je rýchly pokrok v automatických ofenzívnych a defenzívnych zbrojných mechanizmoch, ktoré pri zabudovaní pokročilých systémov umelej inteligencie výrazne zvýšia svoju operačnú spôsobilosť. Na tomto mieste si pritom netreba hneď predstavovať systémy zo sci-fi filmov ako Terminátor, ale skôr nesmierne efektívne útoky dronov, samostatne navádzaných rakiet a podobne. Tie vďaka extrémne rýchlej analýze dokážu reagovať mnohonásobne rýchlejšie, ako ľudská obsluha, čo vyústi do nutnosti toho, že jediným systémom, ktorý bude na podobné akcie schopný rýchlo a efektívne reagovať, bude iný systém umelej inteligencie (o tejto problematike si môžete prečítať podrobnejší článok na našom webe: Nevyhnutný a nezvratný vznik robotickej armády, už o chvíľu…).
Nemenej vplyvné budú pokročilé systémy UI na analýzu a vyhodnocovanie bojových situácií, prediktívne systémy pohybu a činnosti nepriateľa a predpovedanie možných zraniteľností a slabín. Štáty, ktoré zavádzanie týchto systémov uprednostnia, budú môcť na mnoho rokov vytvoriť silnú dominanciu na rôznych bojiskách. Tretím jadrom nestability môže byť potenciál vyvinutia silnej umelej inteligencie, vďaka ktorej dôjde k masívnemu nárastu výskumu v mnohých odvetviach vedy a techniky. Štát, ktorý sa dostane do vedúcej pozície z hľadiska vývoja umelej inteligencie, tak behom pár rokov môže potenciálne kraľovať prakticky vo všetkých odvetviach výskumu, pretože použitie takýchto pokročilých systémov mu otvorí dvere do akejkoľvek oblasti. Pritom na pokrok, ktorý dosiahnu pokročilé systémy umelej inteligencie, nebudú žiadne ľudské výskumné tímy stačiť.
NACIONALIZMUS VÝVOJA UMELEJ INTELIGENCIE SA ZAČÍNA PREJAVOVAŤ
Vzhľadom na potenciálny dopad pokročilých systémov UI je tak oprávnené očakávať, že vývoj týchto technológií bude predmetom „národných pretekov“, pri ktorých sa jednotlivé štáty budú snažiť vyvinúť konkrétne technológie skôr ako iné. Zrody týchto snáh pritom vidíme už dnes. Na mnohých projektoch je vidieť väčší alebo menší stupeň protekcionizmu, pričom ten najväčší stupeň nacionalizmu vývoja UI je neprekvapivo v Číne.
Čína ma dnes najmohutnejší a najagresívnejší národný plán vývoja UI
V roku 2017 krajina predostrela oficiálny vládny program podpory vývoja umelej inteligencie, združujúci niekoľko hlavných stratégií v podobe výskumu a vývoja, industrializácie, výchovy talentov, vzdelávania, etických noriem a bezpečnosti. Plán v základe pozostáva z troch krokov, pričom v rámci toho prvého sa má Čína do roku 2020 vyrovnať najväčším svetovým konkurentom v oblasti vývoja UI. V druhom kroku má do roku 2025 začať udávať vedúce tempo a napokon v treťom a poslednom kroku sa stať dominantnou svetovou silou vývoja a inovácií UI do roku 2030.
Vláda do tejto doby počíta s tým, že sa jej podarí navýšiť hodnotu vývojárskej oblasti UI na hodnotu 150 miliárd dolárov a v rámci relevantných polovodičových oblastí na úroveň 1,5 biliardy dolárov. Dobre badateľným prvkom je takisto úmysel vlády regrutovať najlepšie svetové talenty v tejto oblasti, posilniť domáce firmy vhodnými reguláciami a zákonmi a čo najviac vývoj UI propagovať.
Ako to už v Číne býva zvykom, rozhodne nejde len o plané reči a za posledné dva roky efekt celého plánu začína byť výrazne citeľný. Andrew Moore, dekan IT fakulty na univerzite Carnegie Mellon poukázal na to, že zatiaľ čo ešte na konci minulej dekády čínske vedecké práce tvorili zhruba 5 % odoslaného obsahu na veľké konferencie o umelej inteligencii, v súčasnosti ide zhruba o 50 %. Kvantita pravdaže nie je taká dôležitá ako kvalita a výskumníci z USA a Európy zostávajú z hľadiska vplyvu prác na čele, ale je takmer isté, že tento rozdiel sa bude čoraz viac zmenšovať.
Komerčná sféra pritom za akademickou vôbec nezaostáva. Kým v USA udávajú tempo firmy ako Google, Microsoft, Amazon či Facebook, ich čínske náprotivky v podobe Alibaby, Tencentu a Baidu majú podobnú pozíciu na domácom trhu a často aj väčší počet používateľov. Tieto firmy sú pritom vzhľadom na politické podmienky ochotnejšie a zviazanekšie s národnými záujmami.
Prominentný vývojár umelej inteligencie Andrew Ng, ktorý založil a viedol tím Google Brain, dnes už pracuje pre čínskeho internetového konkurenta – Baidu
Boom sa deje aj v tvorbe nových talentov a firiem. Kým v roku 2016 čínske startupy v oblasti UI tvorili 11 % celosvetových investícií tohto druhu, v minulom roku to už bolo neuveriteľných 48 %. Investície sa pritom nezastavujú, čo dokazuje aj stavba nového technologického parku na vývoj UI v Pekingu za 2 miliardy dolárov. Vidieť je takisto aj čoraz aktívnejšie snahy dostať čínske kľúčové talenty pracujúce pre americké či európske firmy späť domov.
Pravdepodobne najslabším článkom čínskych snáh je polovodičový priemysel, ktorý je dnes pod kontrolou amerických, juhokórejských a taiwanských firiem, čo je problém hlavne v súvislosti s možnými embargami. Situácia sa však aj v tejto oblasti rýchlo mení, pretože v krajine beží nový rapídny plán na naštartovanie domáceho polovodičového priemyslu (hlavne výroba vlastných CPU, RAM a NAND flash), ktorý je podporovaný investíciami čínskej vlády na úrovni 22 miliárd dolárov.
Na opačnom konci Tichého oceána je situácia značne odlišná. Na rozdiel od Číny, vláda USA nemá koordinovanú národnú stratégiu na vývoj, podporu a zavádzanie UI. Na konci vládnutia prezidenta Baracka Obamu v roku 2016 sa síce objavili prvé základné kamene, pričom Biely dom načrtol stratégiu v troch správach, avšak po výmene moci v krajine už k jej rozvoju nedošlo. Súčasná vláda Donalda Trumpa sa k problematike stavia len z hľadiska klasického prístupu voľného trhu.
V máji tohto roku boli do Bieleho domu pozvaní rôzni reprezentanti polovodičového a technologického priemyslu, kde im bola predostretá ochota na odstránenie regulačných bariér, v snahe podporiť vývoj a inovácie. V súčasnosti je nejasné, koľko do vývoja umelej inteligencie investujú priamo vládne organizácie. Správa z roku 2016 uvádza, že americká vláda v roku 2015 investovala do odtajneného vývoja 1,1 miliardy dolárov, pričom na májovom stretnutí ohlásil Biely dom 40 % rast. Ako je na tom utajovaná časť, je otázne. Podľa správy analytickej spoločnosti Govini v priebehu roku 2017 minul Pentagon na podporu vývoja umelej inteligencie a príbuzných odborov 7,4 miliardy dolárov.
Porážka šampióna Go systémom UI bola pre Južnú Kóreu národným budíčkom
Za posledné tri roky začali byť v podpore vývoja UI aktívne mnohé ďalšie krajiny. Južná Kórea sa v tejto oblasti prebudila v roku 2016, kedy systém umelej inteligencie AlphaGo porazil juhokórejského svetového šampióna v hre Go. Zápas sledovalo viac ako 100 miliónov divákov, pričom výsledok mnohých zaskočil. Táto hra totiž bola z dôvodu komplexnosti dlhé roky mimo schopností počítačových programov, pričom systém umelej inteligencie od britskej firmy DeepMind (dnes vo vlastníctve Googlu) razom všetko zmenil. Niekoľko dní po historickom zápase juhokórejská vláda oznámila chystané investície do vývoja UI v hodnote 880 miliónov dolárov pre nadchádzajúcich päť rokov, pričom v roku 2018 tieto hodnoty navýšila na viac ako dvojnásobok.
Národná stratégia Južnej Kórey je dnes rozdelená do troch častí. V rámci tej prvej chce krajina trénovať nové talenty založením šiestich špecializovaných fakúlt do roku 2022, s cieľom vychovať 5000 nových talentov v oblasti vývoja umelej inteligencie.
Druhá časť sa sústreďuje na financovanie veľkých projektov na vývoj UI v rámci národnej obrany, medicíny a verejnej bezpečnosti. Krajina pritom plánuje založenie novej špecializovanej vládnej organizácie, ktorá by pokroky vo vývoji stimulovala a včas rozpoznávala, pričom by fungovala podobne ako americká DARPA. Tretím krokom je investícia do infraštruktúr, na podporu nových startupov z oblasti vývoja UI a polovodičového priemyslu. Menovite ide hlavne o vytvorenie nového inkubátora pre UI startupy a takisto o vytvorenie trhu špecializovaných polovodičov určených pre systémy UI do roku 2029.
Ťah na bránku začala v tomto roku takisto Veľká Británia, ktorá svoj národný plán predostrela v apríli. Je súčasťou väčšej industriálnej stratégie, určenej na podporu výskumu a vývoja, pričom sa špecificky zameriava na podporu nových talentov v oblasti UI. Na investície v tejto oblasti bolo z rozpočtu vyčlenených 600 miliónov libier. Okrem toho, špecializovaná komisia britskej Snemovne lordov v apríli uverejnila aj rozsiahlu správu „Umelá inteligencia vo Veľkej Británii: sme pripravení a schopní?“, ktorá preskúmava ekonomické i sociálne dopady vývoja UI, pričom vláde odporúča rôzne postupy pre nachádzajúce roky, ako napríklad zváženie monopolizácie dát v rámci konkrétnych technologických spoločností.
Zaujímavosťou je, že jeden z najvýznamnejších vývojárov systémov umelej inteligencie vo svete, spoločnosť DeepMind, sídli v Londýne. Nie je však už nezávislou britskou spoločnosťou. V roku 2014 ju odkúpil za pol miliardy dolárov Google, ktorý tak dnes vlastní všetky jej technológie a výskum. Išlo o brilantnú akvizíciu technológie i špičkových talentov a len ťažko sa dá dnes predstaviť, že by ju Google v súčasnosti komukoľvek predal za akúkoľvek sumu. Google do nej pravdaže značne investuje a privádza do nej takisto nové talenty.
V marci francúzsky prezident Emmanuel Macron verejne oznámil plán investovať do rozvoja umelej inteligencie 1,5 miliardy eur v nadchádzajúcich štyroch rokoch
Táto problematika dobre súvisí s národným plánom Francúzska. V priebehu januára totiž francúzska vláda oznámila, že akékoľvek zahraničné prevzatia, respektíve kupovania francúzskych spoločností vyvíjajúcich umelú inteligenciu, budú musieť prejsť vládnym schvaľovacím procesom. Behom marca prezident Emmanuel Macron takisto verejne oznámil plán krajiny investovať do rozvoja umelej inteligencie 1,5 miliardy eur v nadchádzajúcich štyroch rokoch.
Nemecko plánuje svoju národnú stratégiu vývoja UI predostrieť na digitálnom summite v Norimbergu, ktorý sa odohrá na začiatku decembra. Na základe uverejnených správ vieme, že bude zahŕňať nové vedecké a vývojové centrá, rozšírenie nemecko-francúzskej spolupráce v tejto oblasti a financovanie nových startupov. Správy predostierajú pomerne komplexné plány na získavanie medzinárodných talentov, odozvu v meniacej sa situácii v súvislosti s robotizáciou práce a integráciou UI do vládnych infraštruktúr. Dôraz je takisto kladený na vývoj transparentných a etickým systémov.
Veľkú snahu podporovať vývoj UI vyjadrila takisto Európska komisia. Snahy sa zmeriavajú na zvýšenie ročných investícii do vývoja zo súčasných 500 miliónov eur na 1,5 miliardy ročne do roku 2020. Komisia takisto predostiera svoje plány na vytvorenie európskej aliancie na vývoj UI, pre ktorú vytvorí etické princípy a predpisy z hľadiska férovosti, bezpečnosti a transparentnosti. Prvé výraznejšie obrysy projektu by mali byť známe do konca roku.
Plány komisie sú pritom pomerne jasné – maximalizovať dopad investícii, podporovať firmy v celej Európe a napomáhať v budovaní pružných praktík a kolektívnych postupov, ktoré zaručia, že EÚ v tejto oblasti bude v budúcnosti konkurencieschopná.
Boom národných programov podpory vývoja umelej inteligencie v posledných dvoch rokoch
To, že sa národná podpora vývoja UI rozbieha v krajinách po celom svete dobre ukazuje, že umelá inteligencia bude kľúčovou technológiou 21. storočia. Jasná národná stratégia je pritom nesmierne dôležitá, nakoľko dopad zmien, ktoré v tejto súvislosti nastanú, sa môže priblížiť až významu samotnej industriálnej revolúcie. Konanie štátov a význam národných záujmov v tejto oblasti neradno podceňovať.
Štáty a vlády sa síce často hýbu pomaly a chvíľu trvá, kým sa rozbehnú a reagujú na novú situáciu, avšak akonáhle sa to stane a plne sa na nejaký projekt sústredia, majú nesmiernu trakciu, ktorej sa žiadna komerčná firma nemôže rovnať. Dobrým príkladom z minulosti je napríklad päť rokov trvajúci projekt Manhattan (vývoj atómovej bomby), či program Apollo, ktorý za osem rokov dostal človeka na Mesiac. Preteky sa začali a je dosť dobre možné, že na ich konci dôjde k výrazným posunom v rámci geopolitických centier moci.
