Je ťažba bitcoinu ekologickou katastrofou, ktorá vážne ohrozuje našu planétu, alebo ide o nie príliš premyslený argument, ktorý je založený na prekrútenej pravde a zatajovaní relevantných vecí? Ako je z tohto hľadiska na tom bitcoin dnes a ako môže byť v budúcnosti? Čaká nás žiarivá budúcnosť, alebo nebodaj smerujeme k environmentálnej katastrofe?

Na bitcoin je možné mať rozličné názory. Či už z hľadiska jeho hodnoty, užitočnosti, použiteľnosti alebo čohokoľvek iného. Faktom ale je, že je neprestajne tu a vplýva na svet, a to aj napriek opakovaným a dnes už smiešnym proroctvám jeho blízkeho konca, ktoré sa nenaplnili viac ako 13 rokov.

Historicky čelil bitcoin hlavne skepse z hľadiska akceptácie a relevancie, pričom opozícia smerom k nemu bola z hľadiska bežnej verejnosti značne pasívna. Ľudia ktorých nezaujal, mu jednoducho nevenovali pozornosť.

Ako sa bitcoin postupne rozširoval, naberal na význame, podporovalo ho čoraz viac firiem, finančných inštitúcií a používalo ho čoraz viac ľudí. To viedlo v niektorých prípadoch aj k aktívnejším štátnym zásahom, ktoré sa odohrali takmer výhradne v totalitných krajinách, kde bolo obchodovanie s kryptomenami postavené mimo zákon, nakoľko ohrozovali miestny režim.

Záplava aplikačno-špecifických integrovaných obvodov, vyrobených výhradne na ťažbu bitcoinu, pri svojej práci
Záplava aplikačno-špecifických integrovaných obvodov, vyrobených výhradne na ťažbu bitcoinu, pri svojej práci /Foto: Andrej Rudakov/

V demokratických krajinách bol bitcoin v základe vždy tolerovaný, i keď pravdaže čelil kritike napríklad v súvislosti s tým, že je ľahko použiteľný na financovanie kriminálnej činnosti, čo je pravdaže nevyhnutný dôsledok jeho povahy (podobne nezmyselné vytknutie možno použiť aj napr. smerom k šifrovanej komunikácii).

Postupom času, ako technológia kryptomien dospievala, sa okolo nej vytvoril veľký a živý finančný biznis a bitcoin sa dokonca v roku 2021 stal aj zákonným platidlom v regulárnom štáte (Salvádor). To je jav, ktorý by ešte pred pár rokmi bol považovaný len za nesplniteľnú fantáziu z hláv kryptonadšencov.

AKTUÁLNA VLNA ENVIRONMENTÁLNEJ KRITIKY

Na bitcoin sa však v poslednej dobe valí silnejúca vlna novej a donedávna nezvyčajnej kritiky, ktorou je jeho vplyv na životné prostredie, v súvislosti s klimatickými zmenami.

Jej základom je veľká energetická náročnosť tejto technológie, na ktorú sa hlavne za posledný rok začalo mimoriadne hlasno mediálne poukazovať. Tomu, či sú tieto útoky a kritika oprávnené, sa budeme v tomto článku venovať, avšak neoddiskutovateľným výsledkom súčasnej situácie je, že nezainteresovaná laická verejnosť si začala túto technológiu so škodlivosťou na životné prostredie naozaj spájať.

Environmentálny faktor dnes oprávnene mnoho ľudí vníma veľmi citlivo a pokiaľ by sa kryptomeny postavili do cesty tomuto rútiacemu sa vlaku, nemusí to dopadnúť pre ne dobre. Nielen z hľadiska prípadných politických zásahov na úrovni štátov, ktoré by na prítomnosť týchto názorov u voličov reagovali, ale aj v súvislosti s firmami, ktoré by sa obávali negatívnej publicity.

Nedávnym príkladom môže byť nezisková organizácia Mozilla, stojaca za prehliadačom Firefox, ktorá po viac ako 7 rokoch zastavila prijímanie darov v kryptomenách, keď sa v januári tohto roku znenazdajky stala terčom „rozhorčenej twitter búrky“. Príspevok, v ktorom tento fakt pripomenula, si všimol jeden z bývalých zakladateľov spoločnosti (Jamie Zawinski, ktorý pre firmu prestal pracovať v roku 1999), pričom sa k tejto podpore tvrdo osočil dávkou vulgarizmov, ktoré doplnil o vetu: „Všetci ľudia z Mozilly sa majú hanbiť za to, že sa rozhodli naviazať partnerstvo s bandou ponzi podvodníkov, ktorý spaľujú planétu.

K jeho prejavom sa pridalo mnoho ďalších diskutérov, čo Mozillu napokon viedlo k vyjadreniu, že možnosť prijímania darov v kryptomenách dočasne zastavuje, než prehodnotí, či sa táto podpora zlučuje s environmentálnymi postojmi spoločnosti.

Bitcoinová farma v kanadskom Québecu.
Bitcoinová farma v kanadskom Québecu. /Foto: lars Hagbarg/

O podobnú vec sa začiatkom roku pokúsili v tejto súvislosti aj niektorí editori Wikipédie, ktorí sa túto neziskovú organizáciu snažili presvedčiť k podobnému kroku. To viedlo na stránke k rozsiahlej prestrelke argumentov a vášnivej diskusii, v ktorej sa jednotliví editori predháňali v citovaní zdrojov a hľadaní najrelevantnejších publikácií. Vzhľadom na to, že prakticky na každého vášnivého navrhovateľa zákazu pripadal aj nejaký vášnivý zástanca, napokon roztržka nemala efekt a Wikipédia dary v kryptomenách naďalej akceptuje.

Environmentálny faktor kryptomien pravdaže nie je vhodné zľahčovať, ale na druhú stranu ani zveličovať. Z celkového sentimentu posledných mesiacov by sa totiž mohlo aj zdať, že bitcoin je snáď tá najväčšia environmentálna katastrofa v histórii, čo je pravdaže celkom absurdné.

Jadrom celého environmentálneho argumentu oponentov kryptomien je nárast zastúpenia oxidu uhličitého v atmosfére a celkové otepľovanie planéty v súvislosti s rapídnymi a čo nevidieť skutočne devastujúcimi klimatickými zmenami.

Bitcoin pravdaže sám o sebe žiadny oxid uhličitý neprodukuje. Funguje kompletne elektronicky, pričom jediné, čo k svojmu životu potrebuje, je internet a fungujúce počítače.

Dnes už obrovské výpočtové farmy, ktoré ho „ťažia“, však potrebujú elektrinu a táto elektrina sa nejako musí vyrobiť. To, čo sa stalo tŕňom v oku mnohých je, že objemy elektriny spotrebovávanej na tento účel sa už pohybujú na úrovni mnohých druhov priemyslu, či dokonca niektorých celých štátov.

Ak to teda spojíme s názormi niektorých jedincov, ktorí sú presvedčení o tom, že bitcoin či iné kryptomeny sú bezcenné, nič dobré neprinášajú a mali by zmiznúť zo sveta, dostávame sa k snahe tento druh produkovaného znečistenia odstrániť.

Pravdaže, ak niečo vy považujete za bezcenné alebo neprospešné, automaticky to neznamená, že váš názor zdieľajú alebo dokonca musia zdieľať všetci ostatní. Mnoho ľudí bude mať na problematiku celkom opačný názor a v danej činnosti môžu vidieť naopak veľký osoh.

Bratská vodná elektráreň na rieke Angara patrí k najlacnejším zdrojom elektriny na svete. Jej lokalita na Sibíri sa tak stala domovom najväčšej ruskej bitcoinovej farmy
Bratská vodná elektráreň na rieke Angara patrí k najlacnejším zdrojom elektriny na svete. Jej lokalita na Sibíri sa tak stala domovom najväčšej ruskej bitcoinovej farmy /Foto: Andrej Rudakov/

Pri diskusii v tejto súvislosti je preto potrebné rozpoznávať, že základný pilier environmentálnej kritiky nemôžeme zakladať na tom, čo kto považuje za užitočné. Tento postoj sa totiž rýchlo zvrhne do absurdných rovín, v momente keď ho začneme uplatňovať inde.

Výpočtové centrá určené na ťažbu bitcoinu, ktoré si nejaký jedinec alebo firma postaví, si elektrinu kupujú a platia, tak ako iní zákazníci. Je to rovnaké, ako keď si elektrinu kupuje napríklad Facebook, ktorý v nejakej lokalite postaví svoje dátové centrum a následne tam neustále odoberá napríklad 100 či 200 MW. To, že vy osobne začnete považovať Facebook a jeho sociálnu sieť za neužitočnú, pretože len pletie ľudom hlavy dezinformáciami a prináša viac škody ako úžitku, vám nedáva právo elektrinu dátovému centru odpojiť.

Ľudia, ktorí kryptomeny používajú, ich rozhodne za užitočné a prospešné považujú. Nehovoríme tu pritom o nejakej úzkej skupinke nadšencov, ale o desiatkach až stovkách miliónoch ľudí.

V tomto kontexte je takisto vhodné vnímať, že v súvislosti s kryptomenami vždy hovoríme o nepriamom vplyve na životné prostredie, cez prostredníka, respektíve sprostredkovateľa služby. Ťažbu kryptomien nie je možné kritizovať ako nejaký priemysel či fabriku, ktorá svojou činnosťou niekde znečisťuje podzemné vody, vypúšťa chemikálie a kontaminuje prostredie.

Výpočtové centrá pre bitcoin a iné kryptomeny nič také nerobia a z tohto hľadiska majú celkom nulovú prevádzkovú ekologickú záťaž. Ide o počítače, ktoré spotrebovávajú elektrinu. Všetko environmentálne bremeno v súvislosti s klimatickými zmenami sa preto týka regulárnych elektrární, ktoré už stoja a vyrábajú energiu aj pre všetkých ostatných.

Predaj elektrickej energie je biznis tak, ako každý iný a majitelia elektrární budú požiadavku zákazníkov vždy ochotne pokrývať. Kritika sa vlastne týka toho, že kvôli kryptomenám tieto elektrárne produkujú výrazne viac elektriny a ak ide o elektrárne využívajúce spaľovanie fosílnych palív, ich vplyv na prostredie je reálny.

Pravdaže, sila tohto argumentu je malá v tom, že ak si akákoľvek firma môže slobodne postaviť nové dátové či výpočtové centrum, alebo vy osobne si môžete kúpiť nový elektrický spotrebič, prečo by prevádzkovatelia ťažobných kryptofariem nemohli používať svoje počítače na to, na čo chcú – vypočítanie kryptografických hašov.

Trojposchodový zástup ASIC ťažobných strojov spoločnosti Bitriver s odberom 100 MW na ruskej Sibíri, bez akýchkoľvek emisií
Trojposchodový zástup ASIC ťažobných strojov spoločnosti Bitriver s odberom 100 MW na ruskej Sibíri, bez akýchkoľvek emisií /Foto: Andrej Rudakov/

Jediný relevantný druh kritiky v tomto smere je preto poukázanie na to, že bitcoin odoberá príliš veľa zdrojov na to, čo poskytuje. Tŕňom v oku je práve samotná ťažba, ktorá sa na prvý pohľad javí ako celkom alarmujúce a zbytočné plytvanie výpočtovým výkonom.

V tomto type argumentu môžeme súhlasiť s tým, že kryptomeny majú pre milióny ľudí po celom svete reálny osoh a technológia ako taká má právo na existenciu, avšak jej globálna udržateľnosť skrátka presiahla medze.

Ako ilustrácia poslúži mestský novoročný ohňostroj, ktorý by všetci tolerovali, pretože ľudí poteší a rozveselí. Ak by ale rozpočet na ohňostroj začal postupne tvoriť 10 %, následne 20 % a napokon 50 % celkového rozpočtu mesta, samozrejme by sa mnoho ľudí rozhorčilo a chcelo jeho financovanie zastaviť. Aj keď ohňostroj ako taký je cenený a v poriadku, zdroje ktoré sú naň potrebné už narástli do absurdných rozmerov a sú nevhodne vynaložené vzhľadom na poskytnutý osoh.

Stalo sa práve toto s bitcoinom a inými kryptomenami? Hrozí, že kvôli ich ťažbe sa rútime do záhuby a na túto neesenciálnu činnosť vynakladáme neúmerne veľa prostriedkov? Nech už je ale váš postoj k bitcoinu či iným kryptomenám akýkoľvek, ekologický faktor tejto technológie je potrebné prediskutovávať zodpovedne a v dobrej viere.

Kritici v poslednej dobe začali hlasno poukazovať na alarmujúcu skutočnosť, že ťažba tejto kryptomeny spotrebováva desiatky či stovky terawattov, teda toľko elektriny, ako celé Portugalsko či celá Argentína.

To samo o sebe bez vysvetlenia pôsobí absurdne, najmä ak si to niekto začne spájať s činnosťou, ktorá nemá žiadny úžitok. Je dôležité preto naozaj vedieť, na čo je vlastne je táto energia používaná a čo sa vlastne pri tomto procese deje.

Veci by totiž nikdy nemali byť kritizované a ani obhajované niečím nezmyselným, manipulačným alebo lživým. A bohužiaľ, práve takéto argumenty v poslednej dobe v tejto súvislosti dominujú.

ŤAŽBA BITCOINU NIE JE TO, ČO SI VÄČŠINA ĽUDÍ MYSLÍ

Často sa stretneme s laickou predstavou, že ťažba bitcoinu je úplne neúčelná činnosť, pretože ide len opakované vykonávanie špecifických matematických výpočtov, ktorých výsledok je úplne bezcenný a okamžite po skončení výpočtu zmazaný, pretože sa na nič nedá použiť.

Laikovi to môže pripomínať situáciu, keď niekto na pieskovisku naberie do vedra piesok a následne začne prácne počítať, koľko zrniek obsahuje. Výsledok napokon zapíše prstom do samotného piesku, obsah vedra naň vyklopí, piesok prehrnie, vedro znova naplní a svoje počítanie začne od znova. A tak to robí až do konca svojho života.

Keď sú ľudia konfrontovaní s takouto ťažbou bitcoinu alebo iných kryptomien, príde im celý proces nesmierne smiešny a hlavne márnivý. Všetko to obrovské množstvo počítačového hardvéru a elektriny nasmerované na realizáciu výpočtov, ktorých výsledok na nič neslúži len preto, aby niekto získal pár nových „kryptomincí“. Toto ale nie je pravda a ide o obrovské nepochopenie celého procesu.

Kľúčovou chybou v tejto súvislosti je veľmi častá myšlienka, že keďže výsledok procesu je bezcenný a teda zahadzovaný, je automaticky bezcenný aj celý samotný proces ako taký. Lenže tak tomu nie je.

Aktuálne budovanie bitcoinových fariem firmy Riot Blockchain v americkom Texase
Aktuálne budovanie bitcoinových fariem firmy Riot Blockchain v americkom Texase /Foto: Riot Blockchain/

Je dôležité si uvedomiť, že to, čo je tak trochu nešťastne označované ako „ťažba“ bitcoinu, je v skutočnosti jeho fungovanie, respektíve prevádzka. A to prakticky úplne kompletná. Nejde len o produkovanie nových jednotiek meny. Ide o všetky transakcie a operácie, ktoré medzi ľuďmi v rámci tohto systému prebiehajú, jeho funkčnosť, flexibilitu a operatívnosť a zároveň aj celý jeho ochranný mechanizmus, ktorý ho zabezpečuje.

Fixovať sa na bezcennosť a bezúčelnosť vypočítaných hašov je ako pozerať sa na prácu motora auta a hovoriť, že proces je bezcenný, pretože na jeho konci sú len exhaláty z výfuku, ktoré sa nedajú na nič použiť. Očividne by šlo o nezmysel, pretože pravým účelom nie je výsledok spaľovacieho procesu, ale samotný priebeh, ktorý vedie k pohybu a teda pohonu vozidla. V rámci bitcoinu funguje kryptografická ťažba rovnako. Aj keď výsledok daného procesu nemá sám o sebe účel, jeho vykonávanie poháňa celú prevádzku bitcoinovej siete vpred.

Vytváranie nových jednotiek meny je len vedľajší účel, ktorý slúži ako motivácia pre „ťažobné“ farmy, ktoré všetku energiu spotrebovávajú. Z pohľadu ťažiarov je síce tento proces prioritný a sebecký (robia to preto, že chcú vyťažiť bitcoiny, a teda zarobiť peniaze), ale z pohľadu bitcoinovej siete sebecký nie je, pretože z daného procesu majú osoh úplne všetci aktuálni aj budúci používatelia bitcoinu.

JE ENERGIA POTREBNÁ NA PREVÁDZKU BITCOINOVEJ SIETE PRIVEĽKÁ?

Ak spočítate, koľko energie sa v súvislosti s kryptomenami spotrebováva, nemôžete byť prekvapení tým, že výsledok bude veľké číslo. Ak ide o niečo celkom elektronické a používajú to milióny ľudí, je samozrejmé, že celková spotreba bude v celkom inej rovine, než s akou sa jednotlivec bežne stretne. Je pritom jedno, či ide o počítanie hašov, alebo o hranie počítačových hier.

Bitcoinová sieť je flexibilná a požiadavky na jej prevádzku (ťažbu) sú automaticky diktované tým, koľko ľudí sa celého procesu účastní a s akou veľkou snahou. To je naviazané na stále náročnejšie vypočítavanie kryptografických hašov, ktoré zároveň slúžia ako jej ochrana.

Pri posudzovaní elektrickej spotreby je preto nevyhnutné myslieť na celkom reálnu hodnotu, ktorá je tejto kryptomene aktuálne prisudzovaná.

Hodnota bitcoinu síce značne kolíše, avšak platí, že v súčasnosti sa od celého mechanizmu očakáva, že stráži finančnú hodnotu na úrovni 1 či 1,2 bilióna dolárov. Nie milióna, nie miliardy, ale bilióna (teda 1 000 000 000 000).

Len na porovnanie, hrubý domáci produkt (HDP) celého Slovenska je zhruba 100 miliárd dolárov ročne. To je hodnota všetkých finálnych výrobkov a služieb, ktoré sa za rok v našom štáte vyprodukujú, pričom je na relatívne rovnakej hranici za posledných 10 rokov

Inak povedané, bitcoinová sieť svojou kryptografickou prevádzkou nonstop stráži finančnú hodnotu, ktorú celý náš štát vyprodukuje za viac ako dekádu. A ak kurz bitcoinu v dlhšom časovom horizonte porastie, čo platilo za celých 13 rokov jeho existencie, táto suma bude čoraz väčšia a väčšia.

Bitcoinová farma spoločnosti Whinstone v americkom Texase
Bitcoinová farma spoločnosti Whinstone v americkom Texase /Foto: MacKenzie Sigalos/

Je treba si takisto uvedomiť, že túto masívnu finančnú hodnotu (ktorú do nej ľudia vložili, respektíve jej ju prisudzujú) nestráži žiadna armáda, polícia, či akékoľvek iné zložky bežne chápanej sily. Nie je v žiadnom fyzickom trezore, 50 m pod zemou či za masívnymi titánovými vrátami. Je doslova len tak, v sieti, naholo – priamo medzi bežnými ľuďmi.

Bitcoin ju sám o sebe kryptograficky stráži, svojou vlastnou funkčnosťou. To je vlastne jeden z kľúčových technologických konceptov a dôvod, prečo práve bitcoin bol prvou kryptomenou, ktorá dokázala preraziť, nakoľko tento základný elementárny problém vyriešila (a ostatné nasledujúce kryptomeny tento koncept prevzali).

Je pritom celkom jedno, že bitcoin možno pre vás osobne takúto hodnotu nemá. Finančná hodnota je niečo, čo veciam prisudzujú ľudia a nikto iný.

V tejto súvislosti je dobre vidieť to, ako hlúpo pôsobí argument, že energia sa spotrebováva nejako zbytočne.

V realite táto energia totiž neprestajne produkuje peňažný systém, ktorý je používaný miliónmi ľudí z celého sveta, pričom do neho transferovali finančnú hodnotu viac ako 1000 miliárd eur. A tak to skrátka je.

Samozrejme, že vy osobne môžete s týmito ľuďmi nesúhlasiť a ďalej hovoriť, že je to všetko zbytočné (pre vás), ale musíte si uvedomiť, že toto môže povedať ktokoľvek o čomkoľvek, s úplne totožnou argumentačnou silou.

KOĽKO VLASTNE BITCOIN SPOTREBOVÁVA A BUDE SPOTREBOVÁVAŤ ENERGIE A AKO SA DÁ S ČÍSLAMI ZAVÁDZAŤ

V poslednej dobe sa prakticky neustále stretávame s upozorneniami, že spotreba bitcoinovej siete sa už úplne vymkla kontrole, pretože sa dostala na úroveň spotreby celých štátov.

Tieto alarmujúce články sa začali objavovať od roku 2019, pričom vychádzali z vtedy aktuálnej štúdie centra pre energiu a environmentálny výskum Massachusettskej technickej univerzity (MIT).

V tej sa objavila kalkulácia, že celoročná spotreba bitcoinovej siete dosiahla na približne 48 TWh, čo viedlo k produkcii zhruba 21 až 53 miliónov ton CO2 (presné číslo nie je možné odvodiť z dôvodu, že nikdy nie je presne jasné, ktoré elektrárne spotrebovanú energiu v sieti produkovali).

To zodpovedalo ročnej produkcii niekde medzi Bolíviou a Portugalskom. To sú vskutku masívne objemy, čo spoločne s ohrozením klasického monetárneho systému, ktoré kryptomeny predstavujú, mali podľa autorov štúdie byť dôvodom na reguláciu ich prevádzky, v snahe ochrániť ľudí pred dôsledkami.

To, čo sa naopak prakticky vo všetkých článkoch čerpajúcich z tejto štúdie nonšalantne premlčalo bolo, že obsahovala aj iné prirovnania, pričom okrem štátov poukázala aj na to, že ide zároveň aj o ekvivalent spotreby a produkcie emisií mesta Kansas City.

Tu je veľmi dobre vidieť, ako sa dá s týmto typom informácie emocionálne manipulovať. Ak chcete bitcoin vykresliť v negatívnom svetle a obhájiť jeho prípadné potlačenie či dokonca zákaz, porovnávanie jeho energetickej spotreby s malými krajinami má na čitateľa neporovnateľne väčší efekt, než porovnanie s nejakými metropolitnými oblasťami. Krajín na svete totiž nie je veľa a zastiera sa tým fakt, že priemysel mnohých krajín je outsorcovaný do väčších, pričom spotreba a produkcia CO2 malých štátov je oproti tým najväčším trpaslíčia.

Stačí si len uvedomiť, či by na vás mala táto informácia rovnaký emocionálny efekt, ak by dané články rovnako pravdivo hovorili o tom, že bitcoinová sieť, ktorú používa sto miliónov ľudí po celom svete a kryptograficky stráži hodnotu 1000 miliárd eur, spotrebováva v súvislosti s produkciou CO2 toľko elektriny, ako jedno polmiliónové mesto niekde v americkom Missouri.

V tejto súvislosti je veľmi vhodné takisto poukázať na to, že bežný človek nie je zvyknutý vidieť energetické požiadavky či produkciu CO2 v tomto kontexte. Samozrejme sa každý pozastaví nad tým, že jedna jediná vec, ako napríklad bitcoinová sieť, vyžaduje toľko energie a emisií, ako všetky potreby ľudí nejakého celého štátu.

Despacito na YouTube

Tieto odhady sú pravdivé a správne, avšak ich relevancia začne byť menšia v momente, keď začnete dostávať informáciu o iných veciach, pre ktoré to platí takisto.

K spotrebe na úrovni celých štátov sa dá prirovnať napríklad aj biznis reštaurácii McDonald, či pokojne len výroba ich malých plastových hračiek, ktoré pribaľujú k Happy Meal jedlám, ktoré sa po pár minútach omrzia a putujú do smetí. Asi najviac „humorné“ prirovnanie tohto typu použila spravodajská organizácia Al Jazeera, ktorá vzala výpočet elektrickej energie potrebnej na rok streamingu populárnej skladby Despacito na YouTube, s niekoľkými miliardami prehratí (cca 0,9 TWh), pričom ho pravdivo prirovnala k tomu, že ide o rovnaký objem energie, ako za rok spotrebuje päť afrických štátov dohromady (Čad, Guinea-Bissau, Somálsko, Sierra Leone a Stredoafrická republika). Tento región má viac ako 47 miliónov obyvateľov.

Aktuálne bitcoinová sieť spotrebováva v súvislosti s produkciou CO2 elektrinu na úrovni krajín, ako je Argentína. To rozhodne nie je málo. Je treba však myslieť na to, že to nezriedkavo platí aj o iných veciach, čo fungujú celosvetovo a elektricky a používajú ich milióny ľudí. Napríklad na streamovanie obsahu cez služby ako Netflix alebo Amazon Prime sa za rok spotrebuje toľko energie, ako za rovnakú dobu spotrebuje celý štát Čile (výpočet francúzskeho výskumného a analytického ústavu Shift Project).

Poukazovanie na tieto veci nie je zľahčovanie, ani ospravedlnenie toho, že elektrická energia používaná na aktuálnu prevádzku bitcoinovej siete je obrovská. Ide len o uvádzanie vecí do správneho kontextu, z ktorého nie je možné vytrhnúť rozsah a schopnosti celého kryptomenového projektu.

KLAMANIE ENERGIOU POTREBNOU NA JEDNU TRANSAKCIU

Celkom skreslený typ podávania informácie sa pritom objavuje aj v iných súvislostiach, kde sa ako náhodou „zabúdajú“ celkom esenciálne informácie. Tým najodpudivejším je údajný prepočet energetickej náročnosti jednej finančnej transakcie v rámci bitcoinovej siete.

Jedným z hlavných zdrojov tejto chybnej informácie je blog Digiconomist, hobby projekt Alexa De Vriesa, dátového analytika Holandskej národnej banky, ktorý použilo ako zdroj mnoho renomovaných novinárskych redakcií. Rovnakú chybu však robí aj niekoľko ďalších kritikov.

V tejto súvislosti sa stretneme s tým, že sa nejakým spôsobom (vierohodným či nevierohodným) vypočíta aktuálna spotreba celej bitcoinovej siete, pričom sa táto energetická náročnosť vydelí počtom transakcií, ktorú sieť vykonáva. Toto číslo sa následne označí za „energetickú náročnosť jednej transakcie“, alebo za „produkciu oxidu uhličitého za jedinú transakciu“, pričom sa porovnáva s platobnými systémami ako je PayPal, alebo VISA.

Bohužiaľ treba povedať, že v tomto smere ide o klamlivú informáciu, vychádzajúcu buď z hlbokého nepochopenia súčasného stavu tohto kryptomenového systému, alebo z cieleného zavádzania.

Môžeme sa napríklad stretnúť s citovaním toho, že bitcoinová sieť za rok spotrebováva 466-krát viac elektrickej energie (123,15 TWh) ako spoločnosť PayPal (264, 1 MWh), pričom aj keby sme zarátali to, že z hľadiska dolárovej finančnej hodnoty bitcoinová sieť za kvartál vykoná transakcie za 527 miliárd, zatiaľ čo PayPal len za 310 miliárd, stále je PayPal viac ako 275-krát efektívnejší. Môžeme ešte poukázať na to, že PayPal vykonáva zhruba 57 miliónov transakcií denne, zatiaľ čo bitcoin len približne 300 000, takže elektrina spotrebovaná na jednu transakciu je 100 000-krát väčšia. Čo znie naozaj strašidelne a neefektívne.

/ilustrácia: Lightning Network/

Omnoho častejšie sa pritom používa ešte alarmujúcejšie porovnanie, keď je jedna bitcoinová transakcia dávaná do súvislosti s VISA transakciami, ktorých je obrovské množstvo (cca 140 miliárd ročne). Tak to robí práve Alex De Vries na svojom blogu Digiconomist, ktorý prakticky všetky všeobecné média opakovane citujú. V takomto prípadne sa stretneme s číslami, že jedna bitcoinová transakcia spotrebuje toľko energie, či vyprodukuje toľko CO2 ako milión VISA transakcií.

Toto porovnanie s platobnými systémami však selektívne zatajuje dve obrovsky dôležité a celkom esenciálne informácie. Robí to tak, že na strane bitcoinu ukazuje autoritatívne transakcie (zapísané do reťazca blokov) a zatajuje, že existujú aj neautoritatívne (vykonané v rámci Lightning Network). Na strane klasického systému pritom prezentuje iba tie neautoritatívne transakcie (VISA, MasterCard, PayPal) a zatajuje, že vyžadujú ešte tie autoritatívne (v rámci bánk a ich RTGS systémov).

To znie možno komplikovane, ale v skutočnosti je to pomerne priamočiare. Bitcoinová sieť peňažné transakcie naozaj vykonáva v celej svojej podstate, teda nevratne, autoritatívne a trvalo. To VISA, Mastercard či PayPal nerobia. V ich prípade ide len o vysoko priepustnú povrchnú vrstvu platobných systémov, ktoré na svoje fungovanie nevyhnutne vyžadujú kompletný bankový systém, bankové inštitúcie a ich zaštítenie, teda autority.

Tu nejde len o SWIFT systém, ktorý funguje ako celosvetová finančná telekomunikačná platforma na sprostredkovanie transakcií medzi bankami, ktorý sa v tomto roku dostal do veľkého povedomia verejnosti. Ide predovšetkým o klíringové a finálne finančné vyrovnania, ku ktorým medzi bankami následne dochádza, pričom práve vtedy sú finančné transakcie naozaj napevno „zabetónované“ a potvrdené. V Európe je takýmto RTGS (Real-time gross settlement) systémom TARGET2, zatiaľ čo v USA zas Fedwire.

Ak by sme teda chceli pravdivo porovnať tento mechanizmus transakcií na autoritatívnej úrovni, na ktorej funguje bitcoin, tak k energetickej náročnosti horných platobných systémov ako VISA či PayPal by sme museli pripočítať zároveň aj energetické náklady zainteresovaných bánk, centrálnych bánk a ich peňažných transferov a takisto politických systémov, ktoré ich zastrešujú. Ich existencia a každodenná funkcia so všetkými budovami, elektrickými systémami a takisto zamestnancami je pritom takisto súčasť týchto nákladov na transakciu. Bez nich tento systém skrátka nemôže fungovať.

Tohto všetkého je kryptomena alternatívou. V tom bol práve bitcoin vždy taký zlomový, pretože poskytol dôveryhodný a plnohodnotný alternatívny finančný systém, fungujúci digitálne a bez týchto autorít.

Nemožno pritom vynechať ani zabezpečenie. Kým v prípade bitcoinu je plne kryptografické, čo práve reprezentuje daný elektrický výdaj (proof-of-work), v prípade alternatívneho bankového systému je defacto použité niečo, čo sa v kryptografickej komunite uštipačne označuje ako „proof-of-war“. Teda zabezpečenie smrťou a vojnou. V základe sa teda celého procesu energeticky zúčastňujú aj politické a vojenské mašinérie jednotlivých štátov, ktoré záujmy a funkčnosť týchto klasických platobných systémov legitimizujú. Je tak prakticky nemožné presne stanoviť, aké sú reálne energetické požiadavky týchto transferov. Môžeme len s istotou povedať, že rozhodne nie sú len na úrovni elektronického príkazu v rámci VISA či PayPal systému.

Platba Bitcoinov v kaviarni v kanadskom Vancouveri /Ilustrácia: Jonathan Hayward/

Na tieto zvláštne skreslené porovnania je však možné ísť aj z druhej strany a premýšľať, prečo sa v nich tak vehementne zatajuje, že podobne ako má klasický bankový systém vrchné vrstvy rýchlych a efektívnych neautoritatívnych platobných systémov VISA, Mastercard či PayPal, má ich aj bitcoin a iné kryptomeny v podobe Lightning Network.

Táto sieť funguje ako akási nadstavba, alebo druhá vrstva nad internými kryptomenami, pričom umožňuje prakticky okamžité finančné transfery s prakticky nulovými energetickými nárokmi.

V rámci bitcoinovej siete počet transakcií nemá s elektrickou spotrebou priamu súvislosť, pretože v realite je energia vynaložená predovšetkým na jej kryptografické zabezpečenie. Za jednu konkrétnu dobu tak môže byť do reťazca blokov zapísaný pokojne aj dvojnásobok finálnych transakcií, bez toho aby sa to na spotrebe nejako výrazne prejavilo. Slabinou však je, že bloky reťazca transakcií majú limitovanú veľkosť a takisto limitovaný interval pridávania. V realite to znamená možnosť zapísania niekoľkých tisíc transakcií za každých 10 minút.

Tento limit platobný systém nadstavbovej úrovne odstraňuje. Podobne ako v rámci VISA či PayPal platieb, aj v rámci Lightning Network sú možné prakticky okamžité platby, ktoré sa odohrávajú mimo reťazca a nespotrebovávajú takmer žiadnu energiu. Navyše, poplatky v rámci Lightning Network sú extrémne nízke, na úrovni zlomkov centov, čo umožňuje aj mikroplatby, na rozdiel od platobných systémov ako VISA, kde sa poplatky pokojne vyšplhajú až na 3 %.

Týchto platieb „druhej úrovne“ môže byť v rámci Lightning Network či obdobných systémov prakticky neobmedzené množstvo, pričom sa následne zhlukujú a autorizujú v rámci jednej transakcie bitcoinu či inej kryptomeny, ktorá slúži ako ich autorita.

Z tohto všetkého vidieť, aké sú tieto typy porovnaní klamlivé a zavádzajúce. Predstierajú totiž, že jedna transakcia v rámci bitcoinovej siete (napevno zapísaná do blockchainu) je priamym ekvivalentom jednej transakcie cez PayPal, alebo v rámci platby pomocou VISA či Mastercard platobného systému.

Ignorujú pritom fakt, že táto jedna transakcia môže byť finálne usporiadanie, respektíve vyrovnanie obrovského množstva vysokorýchlostných transakcií, ktoré boli uskutočnené mimo reťazca a pokojne môže ísť o uzatvorenie sto, tisíc, alebo do budúcna hoc aj desať miliónov reálnych transakcií.

Je alarmujúce, s akou ľahkovážnosťou sa tieto nezmyselné a lživé porovnania prezentujú ako demonštrácia neekologickosti kryptomeny.

AKÝ JE TEDA ENVIRONMENTÁLNY VPLYV BITCOINU NAOZAJ?

Je faktom, že prevádzka (ťažba) bitcoinu vyžaduje elektrickú energiu. A jej výroba v súčasných elektrárňach vyprodukuje niekde medzi 22 a 46 miliónmi ton oxidu uhličitého (v závislosti od toho, kedy a kde prebieha, čo nie je ľahké určiť). Na druhú stranu je faktom takisto to, že globálne emisie CO2 sú na úrovni 37 miliárd ton ročne.

To znamená, že prevádzka bitcoinu sa podieľa 0,1 % celosvetových emisií oxidu uhličitého. A toto rozhodne nezodpovedá šialeným alarmistickými tvrdeniam, ktoré ho označujú za akúsi environmentálnu katastrofu.

Realita je skrátka taká, že z globálneho hľadiska je vplyv bitcoinu na klimatické zmeny štatisticky celkom nevýznamný.

Toto priznáva aj výskumné centrum CCAF Cambridgeskej univerzity, ktoré je vo vedeckej a akademickej literatúre najcitovanejším zdrojom v súvislosti s počítaním vplyvu kryptomien na životné prostredie a patrí v tomto smere k najdôveryhodnejším autoritám.

Ako CCAF triezvo uvádza na svojej stránke, tak dokonca aj v prípade, že by prevádzka bitcoinu používala elektrinu generovanú najšpinavším spôsobom, teda zo 100 % generovanú uhoľnými elektrárňami, výsledkom by bolo 58 miliónov ton CO2, teda 0,17 % ročných svetových emisií.

Ukazuje pritom aj ešte aj radikálnejší myšlienkový experiment, pri ktorom by sme potrebné energie nechali generovať tou vôbec najviac znečisťujúcou a najmenej efektívnou uhoľnou elektrárňou na svete (dnes už vyradená elektráreň Hazelwood v Austrálii). V takomto prípade by sa bitcoin podieľal na emisiách 111 miliónmi ton CO2, teda 0,35 % ročnej svetovej produkcie.

Tieto nereálne scenáre dobre ilustrujú, že environmentálna stopa bitcoinu je skrátka len veľmi okrajová. Obzvlášť ak to dáme do súvislosti so súčasnými odhadmi, že bitcoin používa elektrinu ktorá je generovaná zo 40 až 75 % z obnoviteľných zdrojov. V realite tak bude výsledná produkcia CO2 zrejme niekoľkonásobne menšia.

Geotermálna elektráreň v Salvádore, s nulovou produkciou CO2, ktorej súčasťou je od minulého roku aj ťažobná bitcoinová farma v majetku vlády /Foto: Alex Pena/

Naša snaha o zastavenie alebo zmiernenie náhlych klimatických zmien je pravdaže nesmierne dôležitá. Musíme v tomto smere napredovať. Druhá vec je ale nezmyselne tvrdiť, že potlačenie zdroja menej ako 0,1 % globálnych emisií je v tejto úlohe nejaká prioritná vec. O to sa napríklad snažil na konci minulého roku švédsky riaditeľ štátneho environmentálneho ústavu, ktorý vyzval EÚ, aby prevádzku kryptomeny zakázala, pretože inak nebude možné dosiahnuť naše ciele stanovené v Parížskej dohode (udržanie nárastu globálneho oteplenia pod 1,5 °C).

Toto sa skrátka nedá pravdivo tvrdiť o vplyve, ktorý je z hľadiska celkového podielu na úrovni zaokrúhľovania a štatistickej chyby.

Je celkom v poriadku povedať, že bitcoin a iné kryptomeny majú vplyv na životné prostredie (formou nutnosti produkcie elektrickej energie na ich prevádzku). To ale platí aj pre všetko ostatné. Vaše používanie internetu má vplyv na životné prostredie. Vaša cesta autom. Rovnako ako vaše večerné pustenie TV.

Pri našich snahách o zlepšenie klimatických zmien sa musíme predovšetkým zameriavať na najpodstatnejšie vplyvy, ktoré si zaslúžia našu veľkú pozornosť. Okrajovým vplyvom postačí venovať okrajovú pozornosť, bez vymyslenej paniky.

Je treba myslieť na to, že bitcoin, respektíve ťažobné farmy, ktoré ho svojou činnosťou držia v prevádzke, sú skrátka zákazníkom elektrární, tak ako všetci ostatní odberatelia elektriny. Naše snahy v tomto smere musia smerovať na to, ako elektrinu vlastne generujeme.

A prekvapivo, tu môže byť bitcoin pomocník aj záškodník.

NEGATÍVA A POZITÍVA CELKOM UNIKÁTNEHO ODBERATEĽA ELEKTRINY

Veľký energetického odberateľ, ktorý nemá požiadavky na žiadne iné materiálové zdroje, pričom je extrémne flexibilný a mobilný, je celkom unikátny typ zákazníka a „priemyslu“, ktorý doteraz ešte nikdy v histórii neexistoval.

A tieto nevídané vlastnosti majú svoje dôsledky, ktoré nevyhnutne vplývajú a budú vplývať na vývoj energetického priemyslu.

Bitcoinová farma pozostáva len z veľkého množstva počítačov (tisíce až desiatky tisíc), presnejšie špecializovaných aplikačných obvodov (ASIC), ktoré je skrátka možné vypnúť, vziať a presunúť inam. Je pritom úplne irelevantné o akú odľahlú a nerozvinutú lokalitu ide.

Aj keď priaznivci kryptomien radi poukazujú na to, že prevádzkovatelia ťažobných strojov preferujú energiu z obnoviteľných zdrojov, v realite ide predovšetkým o nepriamy dôsledok ich potrieb. Prevádzka bitcoinovej ťažobnej firmy je biznis a farma musí zarobiť viac peňazí, než musí zaplatiť za energiu, ktorú na zarábanie minie.

Jedna z vulkanických geotermálnych elektrární v stredoamerickom Salvádore, kde sa začal v minulom roku ťažiť bitcoin potom, ako sa kryptomena stala zákonným platidlom
Jedna z vulkanických geotermálnych elektrární v stredoamerickom Salvádore, kde sa začal v minulom roku ťažiť bitcoin potom, ako sa kryptomena stala zákonným platidlom /Foto: LaGeo/

Ťažiari tak nevyhnutne neprestajne vyhľadávajú elektrinu, ktorá je najlacnejšia. Obvykle to ide ruka v ruke s tým, že táto energia je produkovaná z obnoviteľných zdrojov, ako napríklad vo veľkých hydroelektrárňach či veterných či solárnych farmách. Je teda naozaj pravda, že táto čistá energia z hľadiska produkcie CO2 napája prakticky neustále polovicu až dve tretiny požiadaviek bitcoinovej siete.

Lenže cena dominuje vždy. Kým niektorá ťažobná firma kryptomien môže mať morálne zábrany hľadať lacné špinavé zdroje, iná takéto zábrany nemá. A toto celkom ľudské ekonomické správanie pravdaže vedie aj k nepríjemným dôsledkom.

Ako príklad môže slúžiť Hardinská uhoľná elektráreň v americkej Montane, ktorá bola z dôvodu nízkeho odberu na prahu uzavretia a behom roku 2020 operovala už len 46 dní. V roku 2021 sa to však zmenilo. Zlacňovaním ceny elektriny, ktorými sa snažila nalákať akýchkoľvek zákazníkov (0,028 dolára za kWh), napokon viedlo k prilákaniu bitcoinovej farmy (Marathon Big Horn Data Hub), ktorá v danej lokalite umiestnila niekoľko desiatok tisíc ASIC strojov a umožnila vďaka ich neprežitej prevádzke elektrárni operovať behom roku 2021 neprestajne.

Nejde pritom pritom o jediný prípad a k podobnému došlo v tom istom roku aj s plynovou elektrárňou Greenidge Generation v štáte New York. V týchto situáciách prakticky nie je ani kľúčové to, že ide o bitcoin, ale to, že v týchto lokalitách pribudol akoby zázrakom nový veľký zákazník. Z pohľadu prevádzkovateľa elektrárne ide pravdaže o veľké plus, v prípade verejnosti a našich klimatických snáh naopak pravdaže o odpudivé mínus, pretože považujeme za dobrú správu, ak takéto elektrárne nie sú niekde rentabilné a uzavrú sa.

Treba pravdaže podotknúť, že tento „boost efekt“, pri ktorom vďaka blízkej bitcoinovej farme môže elektráreň produkovať energiu v plnom alebo vysokom objeme, aj keď je požiadavka v iných oblastiach malá, platí aj v pozitívnom svetle – teda v prípade elektrární produkujúcich energiu z obnoviteľných zdrojov.

Predovšetkým tie veľmi výkonné, ako sú hydroelektrárne, majú v niektorých daždivejších častiach roku veľký prebytok možností generovania prúdu a kryptomeny tento voľný prebytok bez akýkoľvek negatív na prostredie môžu vyčerpať a naopak tým zvýšiť profitabilitu elektrární. Dôsledkom toho môže ich prevádzkovateľ zväčšiť ochotu investovať do ďalších elektrární tohto typu, rovnako ako zvýšiť investície do modernizácie a spoľahlivosti rozvodnej siete, z čoho ťažia aj všetci ostatní zákazníci elektrárne.

Tieto efekty sú dnes prítomné, ale stále ešte relatívne malé. Kryptomenová komunita je z ich potenciálu pomerne nadšená, pretože môžu výrazne ovplyvniť rentabilnosť napríklad geotermálnych elektrární v málo obývaných lokalitách, kde by inak počet zákazníkov nebol dostatočný na návrat investície pre jej stavbu. Kryptomeny sa tak môžu stať reálnym pomocníkom a urýchľovačom prerodu energetického priemyslu smerom k ekologickej produkcii elektriny. Až budúcnosť ale ukáže, nakoľko veľký tento efekt bude.

Spaľovanie metánu na ropnom vrte v americkej Montane, kde sa bitcoin stal nečakaným ekologickým pomocníkom
Spaľovanie metánu na ropnom vrte v americkej Montane, kde sa bitcoin stal nečakaným ekologickým pomocníkom /Foto: Crusoe Energy/

Jeden veľmi zvláštny a neočakávaný pozitívny efekt je však vidieť už dnes. Existujú prípady, keď bitcoinové farmy používajú elektrinu generovanú z fosílnych palív a pritom pomáhajú znižovať množstvo produkovaných emisií.

Tento zdanlivý paradox je naviazaný práve na unikátnu povahu tohto typu zákazníka, respektíve odberateľa elektrického prúdu.

Pri ťažbe ropy často dochádza k tomu, že vrt narazí aj na ložisko plynu, ktorým je obvykle metán. Tento plyn „zavadzia“ v ťažbe a je ho potrebné odčerpať. Obvykle ho ale nie je toľko, aby ho bolo ekonomické zachytávať a transportovať, pretože budovanie takejto infraštruktúry je nesmierne nákladné. Alternatívou je, že plyn sa použije v generátoroch a produkuje sa z neho elektrina. Ropné vrty sú ale obvykle v odľahlých oblastiach, kde nie je dostatok odberateľov. Ropná spoločnosť tak vykoná tretiu možnosť, ktorá ju nič nestojí. Plyn jednoducho vypustí len tak do vzduchu.

Obvykle ho pritom pri vypúšťaní zapáli, čo si zrejme spojíte s fotografiami ropných vrtov, kde tieto plamene vidíte vychádzať z úzkych vertikálnych potrubí, čo pripomína sviečky (tento proces sa aj nazýva „flaring“, teda plápolanie).

Zapálenie plynu je ešte to „menšie zlo“, pretože metán je z hľadiska skleníkového efektu niekoľko desiatok násobne horší plyn, ako CO2. Jeho spálenie a premena na oxid uhličitý je tak paradoxne tá lepšia možnosť, než jeho vypustenie len tak.

Kryptomenový tažobný kontainer firmy EZ Blockchain, napájaný elektrinou zo spaľovaného prebytočného metánu ropného vrtu v Severnej Dakote /Foto: EZ blockchain/

A tu prichádza na rad bitcoin. V minulom roku sme začali vidieť výraznú aktivitu spoločností ako Crusoe Energy alebo EZ Blockchain, ktoré začali na týchto ropných vrtoch budovať odvodné systémy, pričom plyn vedú do generátorov, kde sa jeho spálenie použije na produkciu elektriny, ktorú spotrebuje priamo na mieste bitcoinová farma. Všetko bez potreby nejakej transportnej či rozvodnej štruktúry, ktorú by nikto nikdy nepostavil, pretože by náklady mnohonásobne prevyšovali celoživotný zisk.

Vo výsledku tak nielenže daná bitconová farma napája celú svoju činnosť s nulovým zvýšením množstva emisií (dané emisie by boli nevyhnutne vypustené bez akéhokoľvek účelu), ale navyše ich aj znižuje pod pôvodnú hodnotu, z dôvodu efektívnejšieho spaľovacieho procesu. Obyčajné zapálenie „na divoko“ je totiž nedokonalé a značné množstvo metánu unikne pomimo. To prítomnosť bitcoinovej farmy v blízkosti mení, pretože náhle je dostupný veľký odberateľ, ktorý za proces kompletného zachytenia metánu a jeho spálenia v generátoroch dokáže platiť.

Ide o stále relatívne novú oblasť, pričom za posledný rok začal v spolupráci s Crusoe Energy experimentovať v tomto smere hlavne ropný gigant Exxon, ktorý behom druhej polovice minulého roku použil týmto spôsobom niekoľko miliónov ton plynu, pričom v niektorých lokalitách znížil množstvo produkovaných emisií až o takmer neuveriteľných 63 %.

Ide o reálny pozitívny ekologický efekt, ktorý tieto bitcoinové farmy majú, pričom donedávna ho ešte naozaj nikto nečakal. Celkom unikátny druh energetického odberateľa sa tak v tomto smere začal naozaj prejavovať extrémne pozitívne.

BUDÚCNOSŤ BEZ HLÚPYCH PREDSTÁV

Bitcoin spotrebováva veľké množstvo elektrickej energie a jej produkovanie dnes ešte stále vedie k produkcii škodlivých emisií. To je jednoducho pravda. To čo je ale v tejto súvislosti nutné rozlišovať je, aký je tento vplyv veľký. A v súčasnosti prakticky žiadne vierohodné dáta nenasvedčujú tomu, že by bitcoin či iné kryptomeny predstavoval z hľadiska klimatických zmien podstatný faktor. Čísla skrátka hovoria jasne. Táto činnosť má podiel na menej ako 0,1 % produkovaných emisií CO2.

Ako ich však nezväčšovať, alebo do budúcnosti celkom zlikvidovať?

Odpoveď je jednoduchá a celkom jasná. Pokračovaním prerodu nášho spôsobu generovania elektrickej energie smerom k obnoviteľným zdrojom. To potrebujeme ako ľudstvo nevyhnutne urobiť, bez ohľadu na bitcoin. Ten v tomto nehrá absolútne žiadnu rolu a bude z toho efektu len prirodzene ťažiť.

Nemá zmysel sa upínať na nič iné.

Nie, bitcoin či iné kryptomeny nie sú environmentálna katastrofa. Súčasná environmentálna „kryptomenová obava“ je značne umelo nafúknutá popletenými predstavami a často žiaľ aj úmyselnými klamstvami.

Problémom takisto nie je ani spotrebovávaný objem elektrickej energie ako taký. Nie je to skaza ľudstva, ani strašiak, s ktorým sa rútime do nejakej záhuby. Tak to napríklad prezentoval článok redakcie Newsweek z roku 2017, ktorý sa nazdával, že bitcoin bude v roku 2020 spotrebovávať všetku elektrickú energiu na svete.

Stavba veľkej Bitcoinovej farmy v USA /Foto: Riot Blockchain/

Je pravdepodobné, že v najbližších rokoch množstvo elektrickej energie, ktorú budú ťažobné farmy bitcoinu spotrebovávať, ešte porastie (za predpokladu, že porastie hodnota bitcoinu).

Tento rast spotreby energie však nie je večný, čo súvisí v dlhšom časovom horizonte s prerodom ťažby z vytvárania nových jednotiek meny smerom na zisk z transakcií. Predovšetkým je však prirodzene limitovaný.

A to konkrétne tým, že prevádzkovatelia ťažobného vybavenia súperia s inými trhmi, odberateľmi a priemyslami. Neexistujú vo vákuu, či v matematickom myšlienkovom príklade, v ktorom môžu nakupovať a prevádzkovať vybavenie bez obmedzenia.

Nikdy nemôžu nekúpiť nekonečný počet ASIC strojov na ťažbu, pretože polovodičové fabriky dokážu ročne vždy vyrobiť len určité množstvo a o ich výrobné kapacity bojujú aj všetci ostatní. A nemôžu ich skrátka „preplatiť“ za hranicu svojej rentabilnosti.

Z rovnakých dôvodov nikdy nemôžu tažobné farmy spotrebovávať štvrtinu, polovicu či dokonca absurdne všetku elektrinu, ktorú vyrábame. A nič nenasvedčuje tomu, že by z tohto hľadiska mohli byť kryptomeny niekedy niečím iným, než poznámkou pod čiarou.

Bitcoinové farmy majú pravdaže unikátnu výhodu v tom, že môžu vďaka svojej povahe „nasávať“ energetické zdroje, ktoré nie sú využiteľné inými priemyslami a odberateľmi. To je pravdaže plus, pretože prečo nevyužiť nadbytočnú energiu, ktorá by bola inak stratená alebo premárnená. V tomto prakticky tento druh odberu nemá limit.

Bolo by ale naivné myslieť si, že v budúcnosti bude používať energiu len výhradne z týchto nadbytočných zdrojov.

V nejakej miere to nepochybne vždy bude robiť, pretože to robí už dnes a v budúcnosti tento objem určite narastie, avšak je triezve povedať, že aspoň v dohľadnom časovom horizonte bude väčšinu jeho prevádzky poháňať odber z klasickej produkcie.

Veterná farma na Európskych moriach /foto: Sumitomo corp./

Je preto dôležité, aby sme ako ľudstvo v transformácii nášho energetického priemyslu pokračovali.

Je vhodné pripomenúť, že v nadchádzajúcich rokoch, kým k tomuto prerodu dôjde, môže nastať ešte zhoršenie súčasnej situácie v súvislosti s emisiami.

Kritickým je v tomto ohľade najmä obdobie okolo roku 2030. Ak by v nasledujúcich rokoch pokračoval výrazný rast hodnoty bitcoinu, pričom by sa dostal na zhruba desaťnásobok dnešnej hodnoty (pol milióna dolárov za jeden bitcoin), mohlo by to viesť k tomu, že by sa bitcoin potenciálne dostal až k hranici 0,9 % produkcie svetových emisií, v súvislosti s rapídnym nárastom ťažby.

Nie je to pravdaže nevyhnutné. Komunita okolo kryptomien a predovšetkým prevádzkovatelia ťažobných fariem si negativitu v tejto súvislosti všímajú a chcene alebo nechcene na ňu reagujú.

Dá sa očakávať, že prípady „záchrany uhoľných elektrární“ zostanú relatívne raritné a v budúcnosti nebudú nejako extrémne narastať na početnosti. Prevádzkovatelia ťažobných strojov totiž začnú čoraz viac vykonávať samokorekciu, pretože veľkú mediálnu negativitu, ktorú každý takýto prípad vyvolá, začínajú čoraz viac vnímať ako existenčnú hrozbu z hľadiska prísnej regulácie alebo dokonca zákazu svojej činnosti.

Solárna elektráreň Desert oasis uprostred púšte v americkej Kalifornii / Foto: Jamey Stillings/

Toto obdobie každopádne tak ako tak bude len labutia pieseň. Bez ohľadu na rastúcu cenu bitcoinu bude produkcia emisií v súvislosti s výrobou elektriny napokon smerom k roku 2040 bude klesať, až napokon vymizne. Jednoducho preto, že postupom času bude čoraz menej elektrární, ktoré emisie budú produkovať.

Vyriešením tohto veľkého problému v reálnom horizonte dvoch dekád, a pri klimatickom boji ho potrebujeme ako soľ, vyriešime automaticky aj ten nepodstatný kryptomenový.

Jedna vec sa však vyriešiť rozhodne nedá. A to prítomnosť ľudí, ktorých bude kryptomena nejakým spôsobom neustále rozčuľovať a ležať im v žalúdku, pretože ako naschvál stále nechce skončiť.

Súčasná situácia jasne ukazuje, že aj keby kryptomeny jedného dňa mali už len veľké pozitíva a už ani tie najmenšie negatíva, nejaké by sa vždy dali vyprefabrikovať.