Sesterská planéta Zeme stále nie je dostatočne preskúmaná.

o, že Venuša bola vulkanicky aktívna planéta, máme potvrdené už od začiatku 90. rokov 20. storočia, keď jej povrch radarovo zmapovala americká sonda Magellan. Na povrchu tejto druhej planéty Slnečnej sústavy zaznamenala viacero sopiek a vedcom sa teraz podarilo preukázať, že minimálne jedna z nich je stále aktívna.

Výskumníci výsledky svojho bádania uverejnili v článku, ktorý vyšiel v časopise Science. Podľa ich zistení minimálne jedna aktívna sopka na povrchu Venuše stále mení povrch planéty tým, že chŕli lávu cez lávové vývery, ktoré sa nachádzajú v jej okolí.

Keďže najlepšie radarové snímky Venuše pochádzajú práve z mapovania Magellanom, vedci sa zamerali na ne. Skúmali viacero lokalít, vrátane najvyššej sopky planéty Maat Mons, ktoré boli zmapovaná sondou z viacerých uhlov v období zhruba troch rokov. Tieto údaje navzájom podrobne porovnávali.

Najvyššia sopka Venuše Maat MonsZdroj: NASA
Najvyššia sopka Venuše Maat Mons

Medzi dvomi mapovaniami v rozpätí ôsmich mesiacov spozorovali vedci na Maat Mons nielen zmenu tvaru sopečného otvoru s rozlohou asi 2,2 štvorcového kilometra, ale aj svetlú škvrnu, ktorá je s najväčšou pravdepodobnosťou novým lávovým prúdom.

Výskumníci však zároveň upozorňujú, že Venuša je zrejme menej vulkanicky aktívna ako napríklad Jupiterov mesiac Io, pretože v skúmaných snímkach nezaznamenali žiadne podobné útvary, ktoré by boli počas troch rokov mapovania zmenili tvar.

Každopádne je to zaujímavý objav a zadáva dôvod na ďalšie skúmanie tejto planéty, ktorá býva označovaná ako sestra Zeme. Platí to však iba o veľkosti a hmotnosti. Inak je Venuša z ľudského hľadiska doslova peklom, keďže ju obopínajú mraky, zložené hlavne z oxidu siričitého a kvapôčok kyseliny sírovej. Teplota na povrchu dosahuje od zhruba 230 do 770 stupňov Celzia, priemerná je okolo 460 stupňov Celzia.

Toto drsné a nehostinné prostredie nielenže do veľkej miery vylučuje prítomnosť života, ako ho poznáme na Zemi, ale zároveň zásadne sťažuje výskum Venuše. Zostupové moduly sond totiž v agresívnom ovzduší na planéte nevydržia fungovať dlho a najdlhšia komunikácia s modulom trvala len 110 minút.

Zdroj: Science.org, Wikipedia.org

Prečítajte si tiež:

Značky:

Branislav Caban

Branislav Caban
Okrem technologických tém sa snažím prinášať aj tie so spravodajským nádychom a rôzne zaujímavosti. Moja e-mailová adresa je bcaban@touchit.sk.