YouTube a jeho nekonečná zásoba multimédií je rajom pre používateľov a takisto pre obrovský zástup tých, ktorým je umožnené sa produkciou videí živiť. Pravdaže, vždy sa nájdu skazené jablká, ktoré sa chvália cudzím perím a chceli by zarobiť na práci niekoho iného. Tvorcovia majú našťastie účinný nástroj na ochranu, ktorým sa môžu brániť. Žiaľ, hniloba nie je len na jednej strane záhrady a postupom času sa tento účinný nástroj stáva prostriedkom na zneužívanie, cenzúru, umlčanie konkurencie a krádež.
Predstavte si, že si otvoríte malé kníhkupectvo, kde predávate vlastné knižky a takisto tvorbu vašich priateľov. Obchody idú pomerne dobre. Nie je to žiadna prehnaná sláva a uživíte len jedného zamestnanca, ktorým ste vy sám, ale vyžijete celkom slušne. Jedného dňa k vám príde multimiliardová spoločnosť zaoberajúca sa predajom kníh, nazvime ju Knihomogul, a povie vám, že všetky tieto knihy patria jej a vy ste zlodej, ktorý im tie knihy kradne. Pokúšate sa jej bodyguardov presvedčiť, že všetky knihy sú vaše, ale nepomáha to. Zoberú si z pokladne tržbu za celý mesiac, na dvere obchodu dajú zámok, aby do neho už nikto nemohol vkročiť a odídu. Sťažujete sa na polícii, ale nedočkáte sa odpovede ani po hodine, po jednom dni a dokonca ani po celom týždni.
Kričíte, dupete a zúfalo sa pokúšate domáhať svojich práv, až nakoniec po celom mesiaci, keď nezarobíte ani cent, vám dá polícia a Knihomogul konečne za pravdu. Priznajú, že knižky sú naozaj vaše a obchod vám zas otvoria. Pýtate sa, že či vám Knihomogul vráti peniaze, ktoré vám ukradol a či zaplatí škodu, ktorú napáchal odstavením obchodu. Dozviete sa však len, že to už je váš problém a ak chcete, môžete ho zažalovať. Počítajte ale s tým, že žalovať multimiliardovú spoločnosť v USA nie je triviálne a pripravte sa na to, že súdne trovy pohltia napokon viac financií, než o ktoré ste prišli. Aj keď vyhráte a peniaze vám vrátia, stále vás súd a obhajoba svojich práv môže stáť v konečnom dôsledku viac financií, ako keď to teraz hodíte za hlavu. Že je to absurdné? Že je to do neba volajúca hlúposť? Vitajte vo svete Content ID a DMCA požiadaviek najväčšieho internetového videoportálu na svete, s viac ako jednou miliardou používateľov.
Centrála YouTube v Silicon Valley
Prečo je aspoň nejaký DMCA potrebný a prečo ho Google rešpektuje?
Za skratkou DMCA sa skrýva Digital Millennium Copyright Act, čo je vo voľnom preklade americký zákon o autorskom práve pre digitálne milénium. Tento zákon bol v USA prijatý v roku 1998, pričom sa zaoberá autorským právom v súvislosti s internetom a digitálnymi médiami a ochranou vlastníkov práv pred neoprávneným kopírovaním a šírením ich diel. Mnohé základné myšlienky tohto zákona vstúpili v nasledujúcich rokoch aj do európskeho práva (EU Electronic Commerce Directive z roku 2000 a EU Copyright Directive z roku 2001), pričom porušovateľom hrozia pomerne tvrdé tresty a je možné ich hnať k finančnej zodpovednosti za ušlý zisk. To sa pritom týka aj sprostredkovateľov. Ak napríklad YouTube (ktorého vlastníkom je Google) poskytuje obsah, na ktorý nemá oprávnenie, je možné ho obviniť z porušenia zákonov, pretože práve jeho stránky a diskový priestor dátových centier sú na nezákonnú činnosť používané.
Z pohľadu majiteľov autorských práv ide o relatívne priamočiaru záležitosť. Predstavte si, že spolu so svojimi priateľmi založíte kapelu, zložíte zaujímavú pesničku a vytvoríte k nej videoklip, ktorý publikujete na svojej stránke. Najprv má tisíc prezretí, potom desaťtisíc a napokon stotisíc. Je jasné, že klip sa stáva veľmi populárnym a vďaka tomu získavate značné financie napríklad zobrazovaním reklamy na svojej stránke. Zrazu sa však prílev nových návštevníkov zastaví. Pátrate prečo a s hrôzou zistíte, že nejaký špekulant vaše video ukradol, nahral na YouTube a má na ňom už milióny prezretí. Na základe týchto miliónov zobrazení zobrazuje Google veľkú dávku reklamy, za ktorú inkasuje peniaze a časť týchto reklamných peňazí dáva aj podvodníkovi, ktorý vám video ukradol. Google aj podvodník teda zarábajú na vašej práci. Je jasné, že by ste sa dožadovali spravodlivosti a požadovali by ste nielen okamžité stiahnutie videa, ale aj financie, o ktoré vás daný podvodník okradol.
Google musí zákony jednoducho dodržiavať, aj keď v mnohom súhlasí s používateľmi
Ak sa na DMCA či európsky ekvivalent EUCD pozriete z tejto stránky, musí vám byť jasné, že ochrana autorov a vlastníkov obsahu je potrebná, pretože bez nej by na ich práci bohatli rôzni príživníci. To pravdaže neznamená, že tieto zákony sú bezchybné. Práve naopak, vyžadujú obrovskú reformu, pretože sú plné nezrovnalostí, ktoré umožňujú mnohým firmám tieto pravidlá nepekne zneužívať. Tento problém sa pritom rozrastá do mnohých oblastí, pričom často ide o značne komplexné záležitosti, plné nečakaných dôsledkov. V tomto článku sa budeme venovať len jednému z nich, ktorý súvisí práve s YouTube, avšak aj ten postačí na to, aby celá záležitosť poodhalila svoju tvár.
YouTube je bezkonkurenčne najvyťaženejším videoportálom na svete a každú jednu minútu používatelia nahrajú na jeho servery 600 hodín nového videa (toto číslo je dvojnásobkom stavu spred dvoch rokov). Neexistuje možnosť, aby zamestnanci Googlu prehliadli 60 hodín nového videa každú sekundu a zhodnotili, či porušuje alebo neporušuje autorské právo. Je to síce možné robiť automatickými mechanizmami, avšak bez toho, aby sa posudzovania zúčastnili aj vlastníci práv a poskytli informácie o tom, ktorý obsah je chránený a ktorý nie, je to nemožné. DMCA na to berie ohľad a poskytuje pre Google a akúkoľvek inú spoločnosť výnimku, nazvanú Safe harbor (bezpečný prístav). Tá hovorí o tom, že ak nejaká spoločnosť poskytuje internetovú službu, kde používatelia môžu nahrávať súbory, jej vlastník za ne nebude hnaný k zodpovednosti v prípade, že na konkrétnu požiadavku o odstránenie nezákonného obsahu rýchlo zareaguje. Ak teda napríklad niekto nahrá na YouTube nejaký hollywoodsky trhák a filmové štúdio to odhalí a nahlási Googlu konkrétny odkaz, Google je povinný ho okamžite zablokovať, pretože inak by sa sám dostal do problémov a vina za jeho šírenie by prešla na jeho bedrá.
Ako blokovací systém videí na YouTube vlastne funguje?
Ak jedného dňa otvoríte stránku svojho YouTube účtu a s hrôzou zistíte, že vaše videá boli odstránené, respektíve zablokované, je to obvykle z troch hlavných dôvodov.
Prvým je, že vaše videá porušovali podmienky služby. YouTube, respektíve jeho vlastník Google, vám túto službu poskytuje zdarma a má nejaké pravidlá, ktoré ako používateľ musíte dodržiavať. Ak ich dodržiavať odmietnete, musíte sa pobrať niekde inde. Podmienky používania YouTube napríklad zakazujú nahrávanie pornografického obsahu, všeobecne sexuálne chápanej nahoty, videá podnecujúce šírenie rasizmu, nabádanie k vykonávaniu násilia a podobne. Neznamená to pri tom, že takéto videá na YouTube nikdy nenájdete. Ak algoritmus Googlu takéto video neodhalí sám, tak pri obrovskom množstve nahrávaných videí každý deň je jediná možnosť spoliehať sa na systém nahlasovania od používateľov. Ak majú používatelia pocit, že video je v rozpore s pravidlami, môžu ho stlačením tlačidla nahlásiť. Ak je hlásení viac, video je automaticky alebo manuálne odstránené. Okrem toho nezabúdajte, že Google je súkromná spoločnosť a vo svojich podmienkach si vyhradzuje právo na odstránenie akéhokoľvek videa, pokiaľ to uzná za vhodné. S týmto sa musí každý zmieriť, pretože je na danej stránke hosť, nie majiteľ. Pravdaže, aj pre Google platia zákony, tak ako pre každého iného a nemôže niekomu napríklad zabraňovať službu používať z rasových či iných dôvodov, ktoré by bolo možné chápať ako diskriminačné.
Proces zablokovania videa na základe DMCA žiadosti
Z hľadiska majiteľov autorských práv a blokovania v rámci DMCA má YouTube zabudované dva mechanizmy. V prvom rade ide o akceptovanie klasických DMCA požiadaviek, na ktoré musí neodkladne reagovať a v druhom prípade o hľadanie zhody s tzv. Content ID, čo je služba ktorú dobrovoľne poskytuje nahrávacím spoločnostiam z hudobného a filmového biznisu a obdobným, zvyčajne veľkým vlastníkom práv.
Proces v rámci DMCA dobre znázorňuje infografika. Na inkriminované video prichádza DMCA požiadavka od vlastníka práv a v momente ako Google túto elektronickú požiadavku dostane, video okamžite automaticky zablokuje. Nemá inú možnosť, pretože inak by sa stal zaň zodpovedným. Zaslaná požiadavka obsahuje vyjadrenie konkrétnej spoločnosti, ktorá tvrdí, že je výhradným vlastníkom práv pre tento obsah a teda, že na serveri je zverejnený v rozpore s autorským právom. Googlu zo zákona DMCA takisto vyplýva povinnosť postihovať opakované porušovanie, takže v prípade, že používateľ dostane tri takéto obvinenia, jeho účet je aj so všetkými videami zrušený. Používateľ je spolu so zablokovaním videa informovaný o tom, že bola vznesená DMCA požiadavka a Google ho mailom a takisto v rozhraní YouTube upozorní, ktorá nahrávacia alebo iná spoločnosť ju vzniesla. Používateľ má následne dve možnosti. Buď rozhodnutie akceptuje (efektívne to môže urobiť bez zrušenia účtu len 2-krát) a tým prizná svoje pochybenie, alebo sa proti požiadavke ohradí. Ak sa ohradí, video zostane zablokované, kým sa spoločnosť, ktorá podala DMCA požiadavku nevyjadrí opäť, čo môže trvať 10 pracovných dní. Ak sa vyjadrí, že pôvodná požiadavka bola chybná (alebo sa nevyjadrí vôbec), DMCA žiadosť sa stiahne a video sa znovu sprístupní. Ak ale na svojom obvinení trvá, podáva na používateľa žalobu, pretože ten pri svojom odvolaní musel uviesť všetky svoje identifikačné údaje. Z tohto dôvodu je pred poslaním odvolania na DMCA požiadavku vhodné celú záležitosť konzultovať s právnym poradcom, aby ste sa vyhli žalobe, ktorá by pre vás skončila neslávne. V prípade, že dôjde k podaniu žaloby, video zostáva zablokované až do konca súdneho procesu.
Proces zablokovania alebo prevzatia videa na základe zhody s Content ID
Druhým mechanizmom, ktorý má YouTube v prevádzke, pričom je z dôvodu jednoduchosti používaný vlastníkmi práv omnoho častejšie, je tzv. Content ID, teda identifikátor obsahu. Funguje tak, že majiteľ nejakého diela nahrá svoj obsah na servery Googlu (bez toho, aby ho zverejnil), pričom ide napríklad o film, TV seriál či hudobnú skladbu. Pre tento obsah je následne vytvorený unikátny odtlačok, respektíve referenčný súbor hašu, ktorý identifikuje jeho jednotlivé časti. Vždy keď používatelia YouTube nahrajú na server video, vytvorí sa identifikačný odtlačok takisto, pričom dáta sa následne porovnávajú a zisťuje sa, či nie je časť alebo celý odtlačok totožný s tým, na ktorý si nejaká spoločnosť nárokuje práva. Tento proces je plne automatický. Ak sa na vašom videu zhoda nájde, vlastník práv dostane okamžité povolenie daný obsah spravovať, pričom má niekoľko možností. V prípade, že vlastní audio (napríklad pesničku, ktorá hrá na pozadí vášho videa), môže zvukovú stopu videa odstrániť. Okrem toho môžu celé video zablokovať pre konkrétne krajiny alebo celý svet a takisto môže video na YouTube ponechať a vložiť do neho reklamné banery, z ktorých mu bude plynúť zisk. Ak ste vo videu reklamné banery povolili vy, majiteľ obsahu ich môže zakázať, alebo ich automaticky presunúť na seba aj so ziskom.
Ak je vaše video odstránené na základe Content ID požiadavky, môžete situáciu akceptovať, alebo k nej vzniesť námietku. V prípade námietky vaše video zostáva naďalej zablokované a pôvodný zadávateľ má 30 dní na vyjadrenie. Následne môže uznať svoje pochybenie a Content ID požiadavku stiahnuť, alebo ju naopak potvrdí (zväčša tak, že manuálne overí, že automatický detekčný systém sa nezmýlil a naozaj má na daný obsah právo). Ak máte stále pocit, že ste v práve vy, môžete vzniesť druhú námietku, ale len v prípade, že momentálne nemáte vznesené námietky ku viac ako trom videám súčasne. Ak si majiteľ práv stojí za svojím, pokračuje DMCA požiadavkou, ktorá môže vyústiť do žaloby, tak ako sme popisovali v predchádzajúcom ochrannom mechanizme.
Fair Use a pochybenia zo strany majiteľov práv
Dnes Content ID systém používa viac ako 8000 nahrávacích spoločností a iných vlastníkov práv, pričom databáza odtlačkov obsahuje viac ako 35 miliónov diel (na základe ktorých sa vykonalo už viac ako 400 miliónov stiahnutí neoprávneného uploadu). Automatický systém využívajúci na hľadanie zhody s autorským obsahom nie je 100 % účinný. Celkom určite ste narazili napríklad na videá, ktoré zaznamenávali smartfónom dianie na TV, alebo ste natrafili na scénu z filmu či seriálu, ktorá bola zrkadlovo otočená. Ide o spôsoby, ktorými sa používatelia snažia vyhnúť tomu, aby video bolo nájdené automatickým Content ID mechanizmom a rýchlo odstránené. To, že systém nie je 100 % účinný je problém pre majiteľov práv, ktorí sa musia uchyľovať k iným druhom vyhľadávania, ktoré majú, žiaľ, masívne veľkú chybovosť (napríklad hľadanie podľa kľúčových slov). Content ID mechanizmus však nie je ani bezchybný, čo naopak pociťujú bežní používatelia, ktorí sú obvinení z porušenia autorských práv neprávom (chybné rozpoznanie obsahu). V rámci YouTube, žiaľ, platí, že používateľ je vinný, dokiaľ nepreukáže svoju nevinu. Proces je tak podobný skôr stredovekému obvineniu z čarodejníctva, ktorý má veľké dôsledky pre obvinenú stranu a takmer nulové dôsledky pre toho, ktorý obvinenie, hoc aj nepodložené, predkladá.
Očividný problém nastáva v prípade, že ste profesionálny YouTuber a neoprávnená požiadavka vás oberie o peniaze, z ktorých žijete. Ak totiž vaše video zmizne krátko po vydaní a vy stiahnutie rozporujete, jeho obnovenie môže trvať niekoľko týždňov, čím prídete o kľúčový mement, keď kvôli závislosti na nejakej aktuálnej udalosti môže získať najviac prezretí. Typicky, ak ide napríklad o recenziu práve odvysielaného dielu nejakého seriálu, alebo filmu, ktorý sa začal premietať v kinách, je vám úprimne jedno, že sa o dva týždne vaše video znovu obnoví (pretože pôvodná požiadavka na jeho odstránenie bola neoprávnená). Za tú dobu už boli odvysielané ďalšie diely seriálu a v prípade filmu už najviac prezretí získali iné videá. Vaše už je zabudnuté a neaktuálne a nikdy nedosiahne takú popularitu, ako by pôvodne mohlo. O nič horšia nie je ani situácia, keď video zostane na YouTube, ale príjmy za reklamu za prezretie nezinkasujete vy, ale spoločnosť, ktorá si naň nárokuje práva.
Roztržky YouTuberov a nahrávacích spoločností v rámci rozličného pohľadu na Fair Use sú čoraz častejšie
V rámci YouTube tento problém v posledných rokoch významne narastá, a to najmä od decembra 2013, keď vstúpilo do platnosti opatrenie na automatickú blokáciu v rámci Content ID. Ako sa stupňuje agresivita a snaha o ochranu vlastníkov práv, nastávajú so stúpajúcim počtom používateľov a profesionálnych YouTuberov čoraz väčšie roztržky. Neoprávnená likvidácia videí sa točí predovšetkým okolo termínu Fair Use, čo je v preklade čestné používanie. Ide o súčasť amerického autorského práva, ktorá umožňuje, aby bolo možné aj bez súhlasu majiteľa použiť časť diela na účely kritiky, recenzie, paródie, výučby či spravodajstva. Ak teda chcete urobiť recenziu nejakého filmu, alebo ho kritizovať, môžete vo svojom videu použiť jeho útržky na vyjadrenie svojej pointy. To všetko zdarma a bez potreby súhlasu majiteľa autorských práv na tento film. Podobné pravidlá má aj množstvo európskych krajín, vrátane Slovenska, kde podobne znejúcu pasáž nájdete v rámci autorského zákona (§ 25). Problémom je, že nie vždy je hranica medzi Fair Use a neoprávneným použitím pevne daná a v prípade roztržky rozhodne až súd. Ak použijete celý film, či niekoľko desiatok minút dlhé ukážky, je jasné, že ste prekročili hranicu. Ak použijete len niekoľkosekundové ukážky scén, medzi ktorými hovoríte svoj názor či iný komentár, je naopak prakticky očividné, že ide o Fair Use. Majiteľ práv však môže s vami nesúhlasiť, pretože nikde nie je stanovené, čo „už je príliš“ a čo „v poriadku“. Rozhodnutie súdu sa riadi podľa posúdenia konkrétneho prípadu.
Posledná výrazná vlna kritiky prebehla koncom minulého a takisto začiatkom tohto roku. Content ID blokáciou boli totiž zasiahnuté mnohé kanály profesionálnych YouTuberov, ako napríklad Channel Awesome, Markiplier a predovšetkým kanál I Hate Everything, kde bola zablokovaná veľmi kritická recenzia na film Cool Cat Saves the Kids. Obsah zjavne spadal pod Fair Use a mnoho priaznivcov kanálu tak malo skôr pocit, že ide o hlúpu snahu o cenzúru. Vlna veľkej nevôle obletela sociálne siete, čo napokon donútilo k reakcii aj YouTube, ktorý priznal, že Content ID potrebuje značnú revíziu. Novinky, ktoré by mali vstúpiť do platnosti v druhej polovicu tohto roku, počítajú napríklad s tým, že podávateľ Content ID sťažnosti by nemal ihneď a automaticky dostať financie, ktoré video zarobilo. Namiesto toho bude video aj po podaní sťažnosti peniaze zarábať naďalej, avšak financie zostanú na účte Googlu a až po definitívnom vyriešení záležitosti sa presunú na účet YouTubera, ktorý video vytvoril (spoločnosť svoju Content ID požiadavku stiahne a prizná, že šlo o mýlku) alebo na účet vlastníka práv, ktoré si video nárokoval (YouTuber priznal svoje pochybenie a nároku na video sa vzdal). Ide o pozitívny krok vpred, avšak ani zďaleka celý problém nerieši. Je totiž nutné trestať spoločnosti, ktoré opakovane blokujú videá, na ktoré v skutočnosti nemajú z dôvodu Fair Use právo. Po niekoľkých týždňoch svoju sťažnosť síce stiahnu, avšak škodu, ktorú danému YouTuberovi napáchali zablokovaním, mu nijakým spôsobom nenahradia.
Absurdnosť stávajúcich systémov
Koncom apríla tohto roku Jim Sterling, známy YouTuber a nezávislý kritik hier, poukázal na absurdnosť Content ID systému aplikovaním postupu, ktorý nazval ako „copyright deadlock“, čo sa dá voľne preložiť ako autorskoprávna zátarasa. Vo videu recenzoval hru Star Fox Zero od spoločnosti Nintendo, ktorá je známa tým, že Fair Use ignoruje a videá úspešne „kradne“ tak, že si pomocou Content ID systému na ne nárokuje práva a následne do nich umiestňuje reklamu, za ktorú inkasuje od Googlu peniaze. Jim Sterling svoje videá necháva bez reklamy, pretože od svojich fanúšikov dostáva dobrovoľné finančné príspevky v rámci systému Patreon. Aby zabránil tomu, že Nintendo video „ukradne“ a vloží do neho reklamu za účelom zisku, použil v recenzii okrem záberov z hry Star Fox Zero aj krátke ukážky hier GTA V a Gear Solid V od konkurenčných spoločností. Tie sú takisto známe tým, že si nárokujú vlastníctvo v rámci Content ID, a to aj na videá, ktoré zjavne spadajú pod Fair Use. Avšak na rozdiel od Nintenda volia tieto spoločnosti praktiku, pri ktorej naopak zakážu zarábanie jeho uploaderovi a nedovolia do videa vložiť reklamy. Jim Sterling to tak použil ako zámok, ktorý zabránil Nintendu v jeho chamtivosti. Video dostalo niekoľko Content ID požiadaviek naraz, pričom si ho nárokovalo niekoľko spoločností. Nintendo sa pokúsilo ho speňažiť, avšak keďže ostatné spoločnosti speňaženie naopak zakázali, k žiadnemu napokon nedošlo a Nintendo odišlo s dlhým nosom. Video tak zostalo bez reklám, čo Sterling preferuje.
Komunita na najnovšiu absurditu v súvislosti so seriálom Family Guy poukázala aj s humorom
To, že automatický systém detekcie je často veľmi problematický sme mohli zas a znova vidieť na krásne absurdnom prípade, ktorý sa udial v máji tohto roku v súvislosti s americkou televíznou stanicou FOX, ktorá stojí za populárnym kresleným seriálom Family Guy. V epizóde „Run, Chris, Run“ vyzve hlavná postava seriálu svojho suseda na zápas v starej basketbalovej videohre Double Dribble. Táto hra, ktorú na konci 80. rokov vydala spoločnosť Konami, mala zaujímavý bug, ktorý umožnil automatické skórovanie v momente keď basketbalista hodil loptu v presnom okamihu v jednom rohu obrazovky. Na bug upozornil na YouTube používateľ sw1tched, ktorý v roku 2009 z nostalgie uploadoval zhruba 1,5-minútové video, kde bug neustále používal a spomínal pri tom, ako ho odhalil so svojimi bratmi pred viac ako 20 rokmi. O sedem rokov neskôr, tvorcovia Family Guy toto video z YouTube zobrali a použili ho v uvedenej scéne svojho seriálu, kde hlavná postava vďaka bugu zápas s prehľadom vyhrá. V seriáli je toto video použité bez toho, aby si niekto od pôvodného tvorcu vypýtal povolenie. Autor sa o použití dozvedel až potom, keď bolo jeho video na YouTube zablokované na základe toho, že porušil autorské práva televízie FOX. V deň, keď sa seriál vysielal, bol totiž jeho zdroj vložený do automatického kontrolného systému, ktorý overuje, či na YouTube ľudia neuploadujú neautorizované kópie. Automatický systém na základe kontroly našiel 1,5-minútovú zhodu s obsahom seriálu, vyložil si to ako nezákonné uploadovanie scény a video zablokoval.
Netreba asi popisovať, aký výbuch nevôle takéto zablokovanie strhlo. Len ťažko by sa hľadala lepšia ukážka toho, ako je takýto automatický systém pokazený. Keďže ľudia začali bombardovať na Twitter účte aj tvorcu seriálu Setha MacFarlana, udalosti nabrali relatívne rýchly spád a po pár dňoch televízia FOX DMCA požiadavku stiahla a video sa stalo opäť dostupným. Šlo o očividné zlyhanie automatického systému, avšak opäť to otvorilo starú známu ranu. Dá sa ale vôbec považovať takéto prevzatie YouTube videa za Fair Use? V prípade autora videa k Fair Use určite došlo. Hra síce patrí spoločnosti Konami, avšak šlo očividne o krátky záznam, slúžiaci na recenziu, popis či kritiku, čo je z hľadiska amerických a zákonov mnohých iných krajín v poriadku. Z hľadiska stanice FOX už to však také jasné nie je, pretože video prevzala v kompletnej dĺžke, použila ho vo svojom komerčnom produkte, ktorý slúži na finančný zisk, pričom ho zapracovala tak, že je celkom jasné, že nejde o žiadnu recenziu. Neporušila tak práva Konami, ale práve uploadera s prezývkou sw1tched. Každopádne je zaujímavé, že automatický Content ID systém, ktorý hľadá porušenia autorských práv, nemá žiadny mechanizmus, ktorý ignoruje obsah, ktorý je omnoho starší, ako obsah ktorého porušenie hľadá.
Používateľská FUPA ako výsledok frustrácie
YouTube je bezkonkurenčne najväčší videoportál na svete. Každučký deň zaznamená viac ako miliardu návštev a ľudia si na ňom prehrajú niekoľko stoviek miliónov hodín obsahu. Mnoho ľudí sa čuduje, prečo sa z dôvodu neoprávnených DMCA a Content ID žiadostí, nerešpektujúcich Fair Use, neobjaví konkurencia, ktorá všetko spraví lepšie. Situácia je však omnoho komplexnejšia ako sa laikom zdá. YouTube od svojho zrodu v roku 2005 narástol do rozmerov, o ktorých sa v minulosti ľudom ani nesnívalo. Exabajty dát a gigantická záťaž, ktorú spôsobujú miliardy prenosov objemných videosúborov z celého sveta, si vyžaduje masívnu infraštruktúru a serverové prostriedky, za ktorými stoja obrovské investície a technické know-how. Dokonca ani Google, čo je dnes bezpochyby najvplyvnejšia a najziskovejšia internetová firma na svete, nedokázala ešte YouTube pretransformovať do podoby, v ktorej by bolo ziskové. Prevádzka YouTube stojí Google stále viac peňazí, než prináša príjem z reklamy (o ktorý sa pritom delí s vlastníkmi videí).
Google pri tom musí rešpektovať americké zákony v podobe DMCA a ďalších. Ak by ich ignoroval, okamžite by bol hnaný k zodpovednosti všetkými multimiliardovými nahrávacími spoločnosťami. Ľudia z Googlu sú si pri tom dobre vedomí faktu, že za Fair Use je nutné bojovať. Koniec koncov, v novembri minulého roku konečne po neuveriteľných 11 rokoch vyhrali súdny proces, pri ktorom bojovali o právo prevádzkovať na základe Fair Use gigantickú knižnú databázu Google Books, čo je dodnes najväčší projekt digitalizácie kníh na svete. Na konci minulého roku Google rozpoznal narastajúcu kritiku zo strany YouTuberov a prisľúbil, že najväčšie kanály, ktoré sú žiarivou ukážkou Fair Use (napríklad recenzie a kritika hier či filmov) bude proti neoprávneným DMCA požiadavkám chrániť a v prípade, že nahrávacie spoločnosti na YouTubera podajú žalobu, bude ho Google hájiť svojou armádou právnikov na svoje vlastné náklady. To je vskutku chvályhodné a ukazuje to, že Googlu sa aktuálna situácia okolo autorskoprávneho zákona nepáči rovnako, ako používateľom.
Zablokovanie videa na základe porušenia autorských práv
Menší YouTuberi a takisto problematika okolo Content ID je však stále nedostatočne pokrytá a rozhodne je čo zlepšovať. Je ale dobré si uvedomiť, že kritizovať iba Google/YouTube z akejsi nekompetentnosti nie je správne. Google totiž nemá žiadnu autoritu rozhodnúť, čo je a čo nie je Fair Use. Súčasná situácia, pri ktorej videá YouTuberov môžu byť držané ako rukojemníci po dobu 30 dní jednoducho preto, lebo údajný majiteľ autorských práv nereaguje na protipožiadavku, je ale veľmi nešťastná. Najmä ak ho nečaká absolútne žiadna penalizácia za bezdôvodné a neoprávnené nárokovania.
Mnoho YouTuberov zarába prostredníctvom servera len minimum peňazí a sú vo veku a finančnej situácii, pri ktorej si nemôžu dovoliť súdne sa brániť, takže často rozhodnutie o prevzatí alebo stiahnutí videa akceptujú, aj keď sú v práve oni. V priebehu mája došlo k zaujímavej situácii, pri ktorej boli YouTuberi z kanálu h3h3 Productions zažalovaní za to, že porušili autorské právo tým, že kritizovali iného veľkého YouTubera (MattHossZone). Použili totiž vo svojom štvrťhodinovom videu dohromady asi tri minúty ukážok z jeho videí. Ich video bolo stiahnuté pomocou Content ID systému a DMCA požiadavky a o tom, či šlo alebo nešlo o Fair Use rozhodne až súd. Právna roztržka však potrvá jeden či dva roky a náklady môžu narásť až na 100 000 dolárov. YouTuberi z h3h3 sa tak cítili v koncoch, pretože si to nemohli dovoliť. Komunita však prostredníctvom portálu Gofundme vyjadrila podporu a behom krátkej doby vyzbierala na súdny proces 160 000 dolárov. To vyústilo k tomu, že h3h3 vytvorilo fond nazvaný FUPA (Fair Use Protection Account), teda účet na ochranu Fair Use, ktorý bude môcť použiť ktokoľvek, kto bude neoprávnene zažalovaný v tejto súvislosti. Prvým používateľom sa stane h3h3 a zostávajúce peniaze, rovnako ako všetky ostatné peniaze, ktoré komunita vyberie v budúcnosti, budú použité pre ďalšie obete. Ide o peknú ukážku toho, ako celý problém neustále narastá a v budúcnosti bude zrejme omnoho pálčivejší. Aj keď Google v tomto roku reformuje Content ID systém a pokúsi sa viac chrániť nevinné obete, DMCA a príbuzné zákony neustále vyžadujú významnú reformu, ktorá napraví krivdy a zlé mechanizmy. Kým používatelia kričia, že zákony sú zlé a firmy ich neoprávnene šikanujú, nahrávacie spoločnosti kričia, že DMCA je zlé, pretože im stále neposkytuje dostatočnú ochranu a likvidáciu neoprávnených použití. Situáciu je treba riešiť a v žiadnom prípade to nebude jednoduché.
Tento článok vyšiel aj v tlačenom júlovo-augustovom vydaní TOUCHIT č. 6/2016, preto sa niektoré skutočnosti uvedené v článku, môžu odlišovať oproti aktuálnemu dátumu publikovania.
