Hlásime návrat, návrat legendárnej fínskej Nokie, tentokrát s modelom 3120, ktorý schováte do dlane a ani o ňom neviete. „Jedinečný“ a obľúbený model nižšej strednej triedy sa vyznačoval tým, že konektivita mu takmer nič nehovorila.
Do „uška“ zákazníkom však šepkala jej cena (okolo 3000 slovenských korún), minimalistický dizajn a dobrá použiteľnosť v praxi. Redakčný model je v kamufláži Nokie 3100, a preto sa nenechajte zmiasť. Oba modely mali totožné krytovanie. Model 3120 je „luxusnejším“ dvojčaťom modelu 3100. Rozdiel vo výbave a použiteľnosti nie je takmer žiadny. Zmeny sa konali zvonka – 3120 má plastovú klávesnicu so vzhľadom kovu, a taktiež lesklý lem okolo displeja a klávesnice.
Nokia 3120 uzrela svetlo sveta v októbri roku 2004, čiže 12 rokov dozadu. A môžem s kľudom povedať, že tento telefón som mal rád J. Aby sme nezabudli, tak rok 2004 priniesol aj iné zaujímavé udalosti. Napr. 4 októbra 2004 vyhral projekt SpaceShipOne cenu Ansari X pre súkromný vesmírny let. Obohatený o túto „plodnú informáciu“ určite tušíte, že týždeň ubehol ako voda a RETRO blog tu máme znova.
Späť k Nokii
3120 oplývala „kultúrnejším“ dizajnom ako 3100, ktorá bola určená skôr pre mladšie generácie. Pamätáte sa, že na 3100 svietilo orámovanie predného krytu? Bol tam zakomponovaný fosfor a telefón ste aj potme vždy našli. 3120 už túto vychytávku nemala. Jej dizajn bol príjemný a nevytŕčal z davu, lepšie povedané, bežný pre Nokie radu 3x.
Svietiaci kryt Nokie 3100
Prednú časť mobilu tvoril LCD displej a plastová klávesnica. Tá má na vrchu dve kontextové tlačidlá, pod nimi dva telefóniky (zelený/červený) a medzi nimi sa nachádza štvorsmerové tlačidlo. Toto tlačidlo bolo programovateľné (v každom smere) pre viacero funkcií. Pod ponukou kontextových tlačidiel nájdeme alfanumerickú klávesnicu, ktorá má ako obvykle dobrú odozvu a výborne sa na nej zadával text. Fínska Nokia v tomto smere vždy vynikala.
Boky zariadenia sú prázdne, až na otvor reproduktoru v pravom boku a dierku pre pútko v ľavom vrchnom rohu. Vrch patrí už tradične tlačidlu napájania a ovláda sa sním aj zmena režimu telefónu. Spodok tvorí dátový port a konektor pre nabíjačku – hrubá koncovka. Zadná strana je čistá, nájdeme tu jedine kryt a pod ním batériu + SIM kartu.
Menu
Klasické zobrazenie, bez možnosti úpravy do mriežky. Treba prechádzať ikonu po ikone, tie sú graficky „upravené“, ale neaktívne. Položiek je celkovo trinásť a už tradične vám ich ukážeme v nasledujúcom videu.
Displej
Telefón malý, displej malý, jednoduché počty. Aj keď malý, ale na to čo telefón dokázal plne postačoval. CSTN LCD displej mal veľkosť 1,5-palca a rozlíšenie 128 × 128 Px. Ak to prepočítame na hustotu, vychádza to 121 PPI. Zobrazoval 4096 farieb a na slnku bol priemerne čitateľný. Rozšírený pohotovostný režim ste tu nenašli a v základnom režime zobrazoval displej – čas, dátum, logo operátora, silu signálu a batérie. Samozrejmosťou boli frajerské tapety a šetrič displeja podľa vlastného výberu. Posledná vec je, že v menu sa dala nastaviť farebná škála. Nové farby sa premietli v celej zostave OS zariadenia. Mimochodom, operačný systém je prvá generácia Series 40.
Volania a kontakty
Jednoduchosť prvoradá, nič zložité. Číslo zadať, vytočiť a uložiť, čo viac treba? Obrazovka volania je nenáročná a zobrazuje (kombinované) posledné hovory, ak ste chceli presné rozdelenie – prijaté, neprijaté a volané, museli ste ísť do menu a položky register. Tu sa dali všetky hovory vymazať alebo pozrieť ich počet, dĺžka a pod. Nechýbala funkcia – cena hovorov, kde ste si nastavili cenu za 1 minútu a približne ste vedeli, koľko ste pretelefonovali. Taktiež tu bolo počítadlo dát a merač času spojenia – GPRS. Kontakty boli viacpoložkové a celkovo ste k jednému priradili 5 čísiel, plus detail v podobe emailu, adresy, web stránky a poznámky. Nechýbala možnosť prideliť ku kontaktu snímku, priradiť ho k rýchlej voľbe na klávesnici alebo ho zaradiť do príslušnej skupiny volajúcich osôb. Celkom slušné možnosti. Zobrazenie kontaktov bolo možné súčasné, teda SIM karta + pamäť telefónu. Napokon, telefón vedel veľmi hlasito vyzváňať, a ak ste pridali aj vibrácie, žiadny hovor vám neunikol.
SMS a MMS správy
Radosť sama o sebe, Nokia má písanie textov na alfanumerickej klávesnici v DNA a s pridaním rýchleho písania T9 to môžeme pomenovať > jedna báseň. Takže napísať a odoslať, pričom ste vždy videli, koľko znakov ostáva do konca správy. Celkovo ste mohli zadať 160 znakov a na displeji ste videli až osem riadkov textu – nastavenie malé písmo. Maximum správ, ktoré bolo možné uchovať, je 150 kusov. Písanie MMS správ, resp. posielanie multimediálnych súborov nebolo o nič zložitejšie. Môžete (mohli ste) vložiť text, obrázok alebo zvuky. Nakoľko ste pri písaní MMS nevideli, aké multimédiá ste vložili, správu si bolo možné počas vytvárania prehliadnuť. Obmedzenie však padlo na celkovú veľkosť MMS, a to len 45 kB. No, aj to sa ráta.
Čo viac? Niekoľko organizačných a nápomocných aplikácií sa tu predsa len nájde
Ak ste to nevedeli, tak k tomuto mobilu ste mohli pripojiť aj externý fotoaparát. Veríme, že 97% používateľov tak neuskutočnilo. K tomuto zariadeniu to bolo zbytočné. Za to „produktívne“ boli organizačné položky (a), ktoré ponúkli kalendár s mesačným náhľadom a poznámkami – tie vám telefón pripomenul. Waw, aby toho nebolo „málo“, našla sa tu dobrá kalkulačka, jednoduchý budík, prevodník mien ,stopky a časovač odpočítavania.
Originálny dizajn – Nokia 3120
Hry
Kategória sama o sebe, teda ak zoberieme do úvahy HADA, ktorý bol (ešte stále) dominantou tejto doby. Bol proste skvelý, o tom viac netreba hovoriť. Nasledovaný bol dvoma predinštalovanými hrami – Bowling a Beach Rally. Obe sú, boli, dobre hrateľné „záchodovky“. Ak ste boli „zdatnejší“, vedeli ste si JAVA hry a aplikácie doinštalovať.
Konektivita
Nič + nič = nič. Presne také boli možnosti konektivity, teda aspoň lokálnej. Za zmienku však stojí pripojenie telefónu k PC pomocou káblu. To však mnohí používatelia nevyužívali a skôr siahli po GPRS pripojeniu, a teda WAP-ovali. „Pokec (azet.sk) tu predsa fičal 🙂“
Pamäť a batéria
Interná pamäť Nokie 3120 bola 550 kB. Postačovala na niekoľko polyfunkčných melódií, obrázkov, MMS správ a aplikácií. Pripomíname, že galéria (obrázky, zvuky, prijaté súbory) v Nokiách bola pekne spracovaná a mala štýl „bežného“ správcu súborov. Batéria (Li-Ion) s kapacitou 820 mAh bola bohato postačujúca. Výdrž na úrovni štyroch dní bežného používania hovorí za všetko.
Záver
Nokia sem, Nokia tam, táto značka je proste kultová, čo sa týka histórie mobilných telefónov – je svetovou jednotkou. Veľké množstvo modelov, s ktorých si dokázal každý vybrať, neuveriteľný prínos inovácií, a taktiež emócií – o tom bola Nokia. Škoda, že v tomto neuveriteľnom kolobehu nezostala. Ale chystá návrat, tak uvidíme, či to bude cesta hore alebo rýchly pád. Veríme, že sme vám aj v tomto predvianočnom období obnovili príjemné spomienky na staré dobré zariadenia. Ďakujeme za vašu pozornosť a tešíme sa na vás opäť o týždeň – s ďalším dielom RETRO blogu.
Ak ste niektorú časť nášho RETRO blogu vynechali, všetky nájdete pod rovnomenným názvom – Zaspomínajte si s TOUCHIT.
