Alebo, všetko sa točí okolo jedného kolieska, krásne to spomienky a keď k tomu pridám hru bananas, to je fantázia, jednoducho Sony.

Počiatočnú eufóriu však treba nechať vychladnúť. Až také jednoduché to s týmto telefónom nebolo, najmä ak prihliadnem k tomu ovládaciemu koliesku, na ktoré si bolo treba zvykať. Niekto si možno nezvykol vôbec. Takže, keďže je tento mobil Japonský, je zrejmé, že bude podstatne odlišný od svojej konkurencie. Lepšie povedané, je v každom smere zvláštny.

Nasledovník modelov J5 a J6 je bez antény, ale stále s asymetrickým telom. Je úzky a tvári sa nafúknuto, to je môj pohľad. „Jé sedemdesiatka“ bola predstavená koncom roka 2001. Podstatnú položku máme, prejdime teda na „plodnú“ informáciu týkajúcu sa tohoto roku. Vedeli ste, že 12 februára 2001 pristála sonda NEAR Shoemaker na asteroide 433 Eros? Toľko k užitočnej informácii 🙂 . Ako už isto viete, týždeň ubehol ako voda a RETRO Blog tu máme znova.

V nasledujúcich riadkoch už len o Sony CMD J70

Pozrime sa teda nato, ako vidím (e) toto zariadenie s odstupom času. Po konštrukčnej stránke to bol celkom schopný telefón, ktorý dodnes drží pokope a nevyzerá, že by mu „zub času“ ublížil. Výstižne – celoplastové prevedenie a kombinácia štyroch farieb. Zozadu je telefón šedý, bočné lišty majú čierny podtón, predná časť je strieborná a rámik okolo displeja je chrómový, no skutočná „pastva pre oči“. Odhliadnuc od tejto zaujímavosti, ktorá sa týkala takmer všetkých telefónov 90-tych rokov, prejdime na konštrukciu. Viete, že tento Japonský telefón sa vyrábal vo Francúzku? Ale batéria bola Japonská.

Konštrukcia je trošku atypická, a preto pútala pozornosť. Veď v týchto rokoch bolo v každej rodine „šesť bežných Nokií“ na jeden „mimozemský telefón“ z dielne konkurenčných výrobcov. Treba však povedať, že vyhotovenie je kvalitné a pochvalu si zaslúži klávesnica s dobrou odozvou a tvrdými tlačidlami. Toto je väčšinou prívlastkom zariadení Nokia. Predná časť z vrchu: zaujímavé otvory pre slúchadlo (pôsobivé), monochromatický displej, tri tlačidlá (zelený/červený telefónik a medzi nimi tlačidlo wap menu) a zakončuje to alfanumerická klávesnica. Všetky tlačidlá klávesnice majú medzi sebou dobrý odstup, čiže ani pre väčšie prsty nebude problémom písať rýchlo.

V pravej strane nie je nič, okrem krytého výstupu pre handsfree sadu. Na moje počudovanie, tá krytka je stále na svojom mieste a nemá tendenciu odtrhnúť sa. S týmto malo množstvo, aj modernejších, telefónov problém. V ľavej strane je ukryté tajomstvo a celá unikátnosť tohoto telefónu. Je to Jog-Dial – ovládacie koliesko telefónu v kombinácii s tlačidlom. Povieme si o ňom nižšie. Vrchná časť telefónu je funkčne prázdna, ale nechýba otvor pre pútko, resp. obľúbenú šnúrku na krk. V spodnej časti je konektor pripojenia k PC, ktorý je kombinovaný s nabíjaním. My nabíjačku na tento model, zatiaľ, nemáme. V zadnej časti sa nachádza, ako inak, kryt batérie, otvor hlasného reproduktoru a konektor pre externú anténu. Ten je krytý gumenou krytkou.

„Panoramatický pohľad máme za sebou 🙂 a prezradíme vám aj niekoľko detailov. Rozmery telefónu sú 113 x 44 x 21 mm s hmotnosťou 92 gramov.“

Displej

50 odtieňov sivej? Nie, jedine ak by sme odpočítali 41. Áno, presne 9 (jedine ak by to boli 4 🙂 ) odtieňov, asi šedej, vedel zobraziť displej tohto telefónu. To umožnilo mať na displeji nejaký zaujímavý obrázok, ktorý bol „vytieňovaný“. Rozlíšenie „plne“ grafického monochromatického displeja je 96 x 92 Px, čiže je poznať, že to bola takmer kocka. Rozlíšenie bolo, dajme tomu, postačujúce, ale horšie na tom bol kontrast (nastaviteľný v 11 stupňoch, ale i tak nedostačoval) a slabšie podsvietenie, čo bolo poznať najmä pri zlej čitateľnosti na priamom slnku.

V základnom pohotovostnom režime zobrazoval displej – kapacitu batérie, silu signálu, názov operátora a čas s dátumom. Základ, ktorý je základom. Okrem toho sa v hornom riadku zobrazovali aj informácie o doručenej SMS, zmeškanom hovore, stave zvonenia a pod. Bola to taká jednoduchá notifikačná lišta, ktorá potešila. Celý displej, ako aj klávesnica, je podsvietený štandardizovanou zelenou.

Jog-Dial – ovládacie koliesko

Zaujímavým prvkom, ktorým sa ovládal (v podstate) celý telefón, je toto koliesko umiestnené v ľavom boku zariadenia. Je plne otočné v oboch smeroch, a taktiež má funkciu tlačidla. Stlačením kolieska ste sa dostali do menu a točením ste v menu rolovali. Ak ste sa dostali na žiadanú položku, opätovným stlačením ste výber potvrdili. Pre návrat späť bolo potrebné koliesko podržať dlhšie alebo použiť tlačidlo ukončenia hovoru. V celku zaujímavé ovládanie, ktoré však malo v určitých položkách obmedzenie. Spoľahlivosť Jog-Dial-u bola dobrá, nakoľko koliesko dodnes funguje hladko. Toto riešenie by som označil ako kreatívne, bolo to podstatné odlíšenie od konkurencie, čo sa mi páči.

Menu

3D“ bublinky sú v poriadku, tieňovanie tomu dodalo správny šmrnc. Takže, menu sa skladalo z viacerých bublín, ktoré sa otáčaním ovládacieho kolieska vymieňali, pričom ste mali v popredí stálu jednu – s aktuálnou položkou. Stlačením kolieska ste výber potvrdili, nasledovná ponuka položiek bol klasická, v riadkoch. Tých bolo päť, pričom na vrchu ste vždy videli, v akej položke s nachádzate. Ovládanie, ako aj celé menu je jednoduché, trebalo však nato trošku zvyku, prípadne trpezlivosti.

Volania

Z pohľadu funkčnosti bez výhrad. V ponuke „dialeru“ bol zoznam zmeškaných, prijatých a volaných čísiel. Tieto položky boli ikonkou odlíšené a každá mala kapacitu 10 čísiel. Do telefónneho zoznamu ste uložili max. 500 kontaktov, pričom každý jeden mohol mať pridelené tri čísla a dve poznámky. Interná pamäť pre kontakty potešila, ale nebola samostatná. Táto pamäť je zdieľaná s kalendárom, poznámkami a tvorbou vlastných zvonení. Pridaním kontaktov na SIM kartu sa kapacita podstatne rozšírila. Do telefónneho zoznamu sa dalo dostať rýchlym potočením ovládacieho kolieska alebo až z položky v menu.

SMS-ky

Z SMS správ treba spomenúť to, že sa písali veľmi dobre, a to najmä vďaka výbornej klávesnici. Ako aj v iných telefónoch, aj tu nájdeme viacero režimov písania textu, pričom nechýba rýchle písanie pomocou funkcie T9. Dobre sa pracovalo aj s kolieskom, ktorým ste vyberali náhradné slovo, ak vám to automaticky zadané nevyhovovalo. Sony si dalo záležať a do zariadenia integrovalo aj vlastnú pamäť pre SMS správy – v celkom počte 20 kusov.

V sekcii správy sa zobrazovali položky z telefónu, ale aj zo SIM karty, čo bola výhoda. Správy je možné ukladať do telefónu alebo na SIM kartu, podľa nastavenia. Zaujímavé boli pomenovania položiek – vstup (prijaté SMS) a výstup (odoslané SMS). Na koniec spomeniem ešte jednu „frajerinu“, ktorou bola možnosť poslať v správe zvuk alebo jednoduchý obrázok, ktorý vyjadroval pocit. Tieto správy sa poväčšinou zobrazovali správne len na zariadeniach Sony.

Z funkčnej stránky tu bolo všetko, čo bežný používateľ potreboval, aj keď viacero položiek je ozvláštnených svojským ovládaním. K tejto kategórii patria aj skupiny volajúcich, ktorých bolo celkom tridsať a ku každej ste mohli priradiť iný tón zvonenia, to je už použiteľné. Komické je ale to, že melódií je v telefóne celkom dvadsať, no nevadí 🙂 .

Pripojenie – web, wap a e-mail

Vysokorýchlostné to nebude, dokonca nespomeniem ani GPRS. Na všetky vyššie uvedené záležitosti slúžil prehliadač – Mobile Explorer (od Microsoftu). O optimalizácii však nemožno hovoriť, malý displej nebol na prehliadanie stránok dostačujúci a absencia GPRS sa ukázala na „rýchlosti“ prehliadania stránok, ktorá bola miestami za trest. Čo sa e-mailu týka, tak ten bol použiteľný iba na základné úkony, s manuálnym sťahovaním. Napokon, ak bol mail len o niečo väčší, už sa nenačítal. Poľahčujúca okolnosť je len to, že tu bola pamäť na päť rôznych profilov pripojenia. Dodajme, že max. rýchlosť pripojenia bola približne 15 kb/s. Viac to rozvíjať nebudem, nakoľko si (subjektívne) myslím, že väčšina používateľov tohoto zariadenia si dátové pripojenie nikdy nezapla.

Organizácia času, funkcie a zvuk  

V extravagantnom Sony sa nachádzali, pochopiteľne, aj funkcie navyše, napr. zobrazenie času J . Takže sme tu našli aj opakovaný budík, stopky a časovač. Bol tu aj podarený kalendár s pripomienkami a zobrazením mesačného náhľadu. Poznámky ste mohli vytvárať na viacero štýlov s upozornením. Zaujímavou funkciou je odbíjanie hodín. V tejto položke je možné nastaviť upozornenie na každú začatú hodinu dňa melódiou. Vždy ste tak boli informovaní o tom, ako „čas uteká“. Na reálne použitie som neprišiel dodnes. Samozrejmosťou je kalkulačka a konvertor mien.

„Pri každom pridaní kontaktu, zvuku alebo poznámky sa percentuálne zobrazila kapacita dostupného miesta v internej pamäti.“

Zvuk v tej podobe, akou ho podalo Sony, bol výnimočný. Išlo o polyfonické melódie, ale tak upravené, že boli počúvateľné. Ak sa však niekomu nepozdávali, mohol si vytvoriť vlastnú melódiu a nastaviť ju ako zvonenie. To isté platí aj pre zvuky SMS a upozornení, akurát pri  tejto položke je obmedzenie na dĺžku zvuku v trvaní – 2 sek. Ako by to bolo, ak by si Sony na stole trošku „neposkackal“. Áno, vibrácie bolo dosť silné, ale chýbala možnosť ich skombinovať s hlasným zvonením. Telefón buď vibroval alebo zvonil, a tiež mohol byť aj úplne ticho 🙂 . Rýchly výber režimov bol realizovateľný dlhým stlačením zeleného tlačidla.

Hry

Hráčska nostalgia nastupuje. Ako inak, toto nemôže chýbať (takmer) nikde. A ešte viac ma teší táto položka z toho dôvodu, že je tu hra, ktorú som obľuboval. Je ňou Bananas, teda opičky, ktoré po sebe hádžu banány. Okrem tejto sú tu ešte tri hry – PicPuz, Mindblaster a SandArt.

Li-Ion Batéria

S kapacitou 800 mAh a označením QN-J7BPS vydržala pri plnom zaťažení (na jedno nabitie) tri, niekedy štyri dni. V bežnom režime to bolo aj 5-6 dní. Záležalo od konkrétneho používateľa. „Keby mi moderný telefón vydrží tri dni na baterku, to by som bol iný frajer“.

Záver

Tak ako, mali ste niekedy v rukách tento „skvost“ so zaujímavým ovládaním? My máme na tento telefón, ako inak, dobré spomienky. Otázka na zamyslenie je, vyrábali sa v tejto dobe úplne zlé a nekvalitné telefóny, ktoré by bežnému používateľovi nevyhovovali? Myslím, že ani nie, pričom sa odvážim tvrdiť, že každý telefón bol niečím výnimočný a výstredný. Dnes tieto vlastnosti na telefónoch postrádam. Množstvo výrobcov kopíruje tých druhých (alebo len toho jedného?) a v konečnom dôsledku to nerobí dobrý dojem. Nie je na svete dosť špičkových dizajnérov s vlastnými nápadmi?

Takže, veríme, že aj dnes sme vo vás vyvolali trošku nostalgie a spomienok, ktoré sú zaryté veľmi hlboko. U nás určite, veď „história“ týchto zariadení je tak bohatá a stále je načo spomínať. Ďakujeme vám za pozornosť a tešíme sa na vás opäť o týždeň.

Ak ste niektorú časť nášho RETRO blogu vynechali, všetky nájdete pod rovnomenným pomenovaním – Zaspomínajte si s TOUCHIT.