Tretí diel spomienok na „RETRO“ zariadenia je tu a tentokrát sa pozrieme na svet už farebne. Nie cez ružové okuliare, ale na 65 tisíc farieb 1,8 palcového displeja mobilného telefónu Sony Ericsson T630.

Veľmi úspešný a obľúbený mobilný telefón Sony Ericsson T610 nahradil vyspelejší brat s označením T630 (kódové označenie NORA). Telefón v minimalistickom vyhotovení bol veľmi pekne spracovaný a vyzeral (stále vyzerá) elegantne. Jeho zrod sa datuje na október 2003, kedy zažívali mobilné telefóny takzvaný „downsizing“ – čím menšie, tým lepšie, teda presný opak dnešku. Jeho „hranaté“ rozmery 102 × 43 × 17 mm s váhou 93 gramov sú toho jasným dôkazom.

Čo tento mobilný telefón používateľom ponúkol? V roku 2003 to nebolo „high-end“ zariadenie a na trhu bolo už viacero zaujímavých telefónov. Hlavným hráčom na trhu mobilných telefónov bola vtedy spoločnosť NOKIA, ktorá v tom pokračovala ešte niekoľko rokov. Slovo Nokia bolo vlastne synonymum k mobilnému telefónu. No japonsko-švédska spoločnosť Sony-Ericsson veľmi nezaostávala a snažila sa konkurenciu dobiehať aj takýmito prepracovanými zariadeniami. Sony Ericsson T630 disponuje 1,8 palcovým aktívnym TFT LCD displejom so 65 tisíc farbami. Jeho rozlíšenie je 128 × 160 bodov s hustotou pixelov 114 PPI ( 2008 Px na centimeter štvorcový). V nastaveniach bola možnosť nastaviť aj jeho kontrastnú škálu. V porovnaní s dnešnými smartfónmy s hustotou pixelov 500 ppi a viac je to „usmievavý“ údaj. Telefónu nechýbal ani 0,1 Mpx fotoaparát v zadnej strane so „zrkadielkom“ pre autoportrét. Vyhotovenie selfie tak bolo o čosi ťažšie, ako je tomu dnes. Jeho rozlíšenie je 288 × 352 Px a vytvára „slušné“ fotografie. Softvérovo bolo možné fotografie snímať aj v zväčšenom rozlíšení 640 × 480 Px, čím ale trpela výsledná kvalita fotografií. V ponuke fotoaparátu sa našli aj tri efekty – čiernobiely, negatív a sépia. Taktiež nechýbal nočný režim, automatická spúšť a nastavenie rozlíšenia, nižšieho. Nasnímanú fotografiu bolo následne možné ihneď odoslať cez MMS správu alebo nastaviť ako pozadie, či šetrič displeja. (Ak na nej bolo niečo vidieť :))

Konektivita T630 ponúkla Bluetooth pripojenie a Infračervený port, ak sa to ráta, tak aj WAP (GPRS konfigurácie 4+1 trieda 8, HSCSD) a pripojenie k PC pomocou dodávaného softvéru na CD. Vnútorná pamäť dosahovala len 2 MB, čo je na jeho dobu nedostatočný parameter. Telefón je trojpásmový s podporou 800, 1800 a 1900 MHz. (Môžete s ním aj cestovať po svete)

Sony Ericsson T630 podporoval aj JAVU a nechýba mu herná platforma Mophun. Nejde zabudnúť na výborné hry, ako V-rally 2 alebo Golf. Samozrejmosťou bolo skladanie vlastných melódií, voliteľné témy, kreslenie obrázkov, ktoré bolo miestami utrpenie a taktiež tu boli rýchle poznámky. Dizajn telefónu je elegantný a v čiernej farbe vyzerá výborne. Takmer jednoliata klávesnica s päť polohovým „džoistikom“ a vypuklými tlačidlami je v celku pohodlná. Aj dnes na nej dokážeme pohodlne napísať SMS správu, na dlhší e-mail to však už nebude. K dispozícii sú ešte tlačidlá hlasitosti a spúšte fotoaparátu v ľavom boku a tlačidlo na pravom boku telefónu spúšťalo WAP pripojenie. To malo príznačné označenie „>> Online“. Ak by dnešná generácia netušila čo to je, je to internet v telefóne, avšak v „trošku“ obmedzenej forme. Vo vrchnej časti sa nachádza tlačidlo zapínania a infračervený port. V spodnej časti je konektor pre pripojenie nabíjačky, slúchadiel alebo dátového káblu. Vychytávkou je základná informačná LED dióda v strede „džoistiku“, ktorá oznamuje nabíjanie alebo vybitie batérie. Podsvietenie tlačidiel telefónu je biele s možnosťou nastavenia stáleho zapnutia alebo automatického pre šetrenie energie. Tá bola dostatočná aj napriek neveľkej Li-Pol batérii s kapacitou 770 mAh. V praxi to znamenalo, tri až päť dní výdrže na nabitie, WAW, to chceme späť! Pozrime sa aj do ponuky menu. To sa skladalo z dvanástich ikon, ktoré bolo možné prechádzať „džoistikom“ alebo ovládať klávesovými skratkami. Ikony sa nachádzali len v hlavnom menu, ostatná ponuka bola textová. V nastaveniach bolo a stále je, pomerne dosť možností konfigurácie telefónu a celkového prispôsobenia podľa potrieb používateľa. S tých zaujímavých sú tu napr. hlasové ovládanie, e-mailový prehliadač POP3 a IMAP4, profily, kalendár, kalkulačka, stopky a zoznam kódov (hesiel). Čo dodať, snáď už len to, že najväčším nedostatkom tohto mobilného telefónu bola veľmi malá vnútorná pamäť (2 MB) a absencia hlasitého hands-free. V celkovom hodnotení to bol podarený model v elegantnom prevedení a množstvom výborných doplnkov. Jeho konštrukcia je výborne spracovaná a aj po dvanástich rokoch na nej nič nevŕzga ani neodstáva.

S témou RETRO sa na vás tešíme opäť o sedem dní, kedy vám prinesieme „digitálne“ spomienky na ďalšie zaujímavé mobilné zariadenia.