Už tento víkend si znovu pospíme o hodinu kratšie. V noci zo soboty na nedeľu čas poskočí z druhej hodiny na tretiu.

Aj keď sa už dlhšie objavovali snahy o zrušenie tohto pravidla, vyzerá to tak, že ani v blízkej budúcnosti sa čas nezjednotí. V celej Európe je nastavená harmonizácia času, kvôli ktorej si štáty nemôžu svojvoľne meniť čas. Avšak, aby bolo toto pravidlo zrušené, musia to odsúhlasiť všetky členské štáty. Pokiaľ by ale ku zrušeniu času prišlo, tak nám ostáva zatiaľ nevypovedaná jedna podstatná otázka. Ktorý čas si ponecháme? Letný alebo zimný?

V prípade zrušenia striedania času by bolo pre Slovákov najlepšie si zachovať letný čas, aby aj v zime bolo svetlo dlhšie. Avšak náš prirodzený geografický čas, podľa zaradenia do časových pásiem, je ten zimný.

Európsky parlament 8. marca 2018 po prehodnotení smernice odporučil zrušenie striedania letného a zimného času. Stále tu však ostali dva tábory s odlišnými názormi na potreby striedania času.

Vplyv na hospodárstvo a ekonomiku

Podľa najnovších štúdií už nemá striedanie času žiaden vplyv na globálnu ekonomiku. Je ale otázne, ako to vplýva napríklad na domácnosti a malých podnikateľov, ktorí budú viac svietiť a vykurovať svoje priestory.

Ak zostane striedanie času zachované, Slnko bude na Slovensku svietiť približne 170 dní ročne aj po 19.00 hodine. Ak zrušíme letný čas, tak to nebude ani 100 dní. Tu sa vynára aj otázka ohľadne prirodzeného využívania denného svetla pre aktivity v prírode.

Je preukázané, že pobyt vonku na dennom svetle pozitívne vplýva na organizmus. Dlhší denný svit pozitívne vplýva aj na štatistiky zníženej nehodovosti vodičov. Štatistiky sa v tomto prípade prikláňajú ku každoročnému striedaniu času zo zimného na letný a naopak. Existuje tiež nemalá skupina ľudí, na ktorú zmeny času vplývajú negatívne a dokážu im narušiť biorytmus na veľmi dlhé obdobie.

Skupina, ktorá je za zrušenie striedania času, sa opiera aj o odhady priamych a nepriamych nákladov na zdravotné následky každoročnej zmeny času v členských štátoch EÚ. Tie sa vyšplhali až na 131 miliárd eur, čo je rozhodne nemalé číslo. Aj hospodárske zvieratá pri zmenách času pociťujú stres, čo sa podpisuje aj na ich negatívnych výsledkoch. Tieto štatistiky dávajú v krátkosti odlišný pohľad na striedanie času. A bude pravdepodobne ešte dlho trvať, kým padne definitívny verdikt.

Nezabudnite si prestaviť hodiny v domácnosti

Pri všetkých moderných technológiách, ktoré denne využívame, si už ani neuvedomujeme nutnosť prestavovať si čas pri prechode zo zimného na letný. Synchronizácie, automatizácie a rádiom riadené hodiny sú skoro na každom rohu. Aj pri smartfónoch sme zvyknutí, že všetko sa deje automaticky.

Čo ale robiť v prípade, že sa čas neprestaví automaticky? Je potrebné skontrolovať, či máte zvolenú v nastaveniach času možnosť, či sa čas automaticky preberá zo siete, alebo či máte zvolenú ručnú voľbu. Pri set-top boxoch je nastavenie času takisto preberané cez sieť automaticky.

Máte doma aj mechanické hodiny a hodinky, ktoré treba nastaviť ručne? Dávajte pozor, ktorým smerom na nich pretáčate ručičky. Pri starších hodinkách je potrebné dodržať smer otáčania v smere hodinových ručičiek. Pokiaľ by ste tak nespravili, môžete si poškodiť strojček v hodinkách. Predstavte si takého hodinára, ktorý má v obchode desiatky hodín a tie treba nastaviť dvakrát ročne na aktuálny časový režim. Nezávidíme. 

Zaujímavým spôsobom sa so zmenou času vysporiadavajú aj niektorí hodinári, ktorí majú na starosti kostolné hodiny. Jednoducho ich pozastavia do ďalšieho dňa a spustia ich vtedy, keď budú ukazovať ten správny čas. Znižujú tak riziko poškodenia mechanizmu hodín, ktoré sú často staré desiatky rokov.

Nie vždy sa čas menil

Pri pohľade do dávnej minulosti môžeme zistiť, že čas bol meraný rôznymi spôsobmi. Tieto metódy sa zakladali na rôznorodých podnetoch. Koľko ľudí, toľko chutí. To platilo aj pri samotnom meraní času, ktoré rozdeľovalo denný svit na 12 hodín bez ohľadu na aktuálne ročné obdobie. Výsledkom bola odlišnosť v trvaní “hodiny”, ktorá bola počas leta dlhšia ako počas zimy.

Flexibilné meranie času poznali aj v starovekom Ríme, kde na základe využívania prestaviteľných vodných hodín počas roka tiež mali pohyblivú jednotku “hodiny” v rozmedzí 44 – 75 minút. S teóriou využívania letného času, kvôli šetreniu, ako prvý prišiel americký vynálezca a politik Benjamin Franklin pri pobyte v Paríži. Jeho návrh s využívaním denného svetla kvôli šetreniu sviečok nebol nakoniec vôbec akceptovaný.

Zmeny času sa začali plošne využívať v roku 1916 počas prvej svetovej vojny. Zmenu času zaviedla Nemecká ríša. Hneď za ňou nasledovala Británia a v roku 1917 aj Rusko. V USA zaviedli letný čas v roku 1918. Takto chceli krajiny počas vojny ušetriť na drevenom uhlí a iných surovinách. Po 1. a 2. svetovej vojne bol, ale, letný čas zrušený. Výsledkom globálnej energetickej krízy však bolo menenie času opäť všeobecne prijaté. Udialo sa tak v 70. rokoch minulého storočia s niekoľkými úpravami.

Na území Česko-Slovenska fungoval letný čas s prestávkami už v 40. rokoch, no ako každoročný bol zavedený až v roku 1979. Po niekoľkých rokoch sa ustálilo pravidlo, že letný čas začína posledný marcový víkend a končí posledný víkend v októbri.

Značky: