Typický slovenský priemyselný podnik v roku 2015 zhodnocoval kapitál vlastníkov na úrovni takmer 7 % ročne, tvoril vo svojom transformačnom procese novovytvorenú hodnotu, nebol podkapitalizovaný a jeho zadlženosť nepresahovala kritickú hranicu. Vyplýva to z analýzy priemyselného odvetvia v Slovenskej republike, vypracovanej spoločnosťou CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF SK), ktorá zároveň očakáva, že finančná situácia a výsledky hospodárenia priemyselných podnikov sa výraznejšie nezmenili ani počas roku 2016.
„Ide v podstate o pozitívne hodnotenie súčasného stavu slovenského priemyslu,“ hovorí Jana Marková, hlavná analytička CRIF SK. „Vzhľadom na fakt, že priemysel a služby, ktoré sú s jeho aktivitami úzko previazané, majú byť motorom ekonomického rastu Slovenska do roku 2020, je to pre našu krajinu dobrá správa.“
Analýza, ktorá skúmala údaje z účtovných závierok podnikov priemyselnej výroby z oblasti automobilového, strojárskeho a elektrotechnického priemyslu od roku 2007 do roku 2015, upozorňuje aj na hrozby, ktoré na priemysel a teda aj na rast ekonomiky Slovenska číhajú, najmä s ohľadom na štvrtú éru priemyselnej revolúcie, resp. výzvu Priemysel 4.0. Priemyselné podniky na Slovensku významnú časť svojich dlhodobých zdrojov viažu v zásobách a v ďalších položkách krátkodobého majetku. Naopak, zastúpenie samostatných hnuteľných vecí, ako napr. strojov, prístrojov, zariadení atď. v štruktúre majetku priemyselných podnikov je veľmi poddimenzované, čo je dôsledkom aj zastarania výrobných kapacít. „Ak by priemyselné podniky chceli reagovať na výzvu Priemysel 4.0, tak okrem nedostatku kvalifikovaných pracovníkov a tzv. intelektuálnych aktív budú musieť riešiť aj investície do nových technológií a výrobných kapacít. A budúca ekonomická úspešnosť týchto podnikov bude závisieť aj od toho, či na investície a realizáciu inovácií použijú svoje existujúce dlhodobé zdroje, ktoré však v súčasnosti viažu v krátkodobom majetku, alebo využijú bankové úvery prípadne iné externé zdroje,“ vysvetľuje analytička J. Marková.
Súčasná úroveň celkovej a najmä úverovej zadlženosti typického priemyselného podniku je síce vhodná pre získanie úverov, tie však zaťažia v období ich splácania cez nákladové úroky súčasnú úroveň tvorby zisku a rentability podniku. Podľa J. Markovej riešením môže byť využitie nových technológií na zvýšenie podielu pridanej hodnoty v tržbách. „Predpokladáme, že prechod na produkciu s vyššou pridanou hodnotou by umožnil aj napriek možnej strate konkurenčnej výhody, ktorá v minulosti spočívala v nižších nákladoch na prácu, zvýšiť podiel novovytvorenej hodnoty v tržbách, čím by sa zvýšila aj rentabilita,“ tvrdí J. Marková.
Motorom rastu slovenskej ekonomiky do roku 2020 má byť priemysel a časť služieb
Podľa očakávaní priemysel a časť služieb, ktoré sú s jeho aktivitami previazané, ako napríklad dopravné, finančné či obchodné služby, majú byť motorom rastu slovenskej ekonomiky do roku 2020. Aj keby sa pozícia priemyslu v základných ukazovateľoch ekonomiky v najbližších rokoch mierne zoslabila v dôsledku posilnenia služieb, Slovensko bude pravdepodobne naďalej patriť ku krajinám EÚ, v ktorých podiel priemyslu na tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP) a zamestnanosti vysoko prevyšuje priemer v krajinách únie.
V štruktúre celého priemyslu by si aj do roku 2020 mala zachovať dominantnú pozíciu priemyselná výroba. Podľa prognóz sa však jej podiel na tvorbe HDP ako aj na zamestnanosti tak v ekonomike ako celku, ako aj v priemysle, zníži. Kľúčové postavenie v štruktúre slovenskej priemyselnej výroby má automobilový priemysel. Je zároveň aj kľúčovým odvetvím pre vývoj tvorby HDP, exportu, zamestnanosti, získavania investícií a celkových kvalitatívnych zmien v ekonomike a priemysle, ktoré sú vyjadrené vysokou kvalitou, produktivitou, inováciami a vyspelými technológiami. Popri automobilovom priemysle, v ktorom je Slovensko konkurencieschopné, sú pre našu krajinu tradičné a rovnako považované za hlavný zdroj rastu priemyselnej výroby aj ďalšie odvetvia: strojársky a elektrotechnický priemysel.
Keďže hlavné aspekty výzvy Priemysel 4.0 smerujú na podporu investícií do nových technológií a ich využitie v priemyselnej praxi, na eko-efektívnosť rozvoja priemyselnej výroby, analýza spoločnosti CRIF SK sa zamerala na hľadanie odpovede na otázku, či sú na túto výzvu slovenské priemyselné podniky pripravené, pokiaľ ide o ich finančnú kondíciu, ktorá bola ovplyvnená krízou. Zdrojmi dát boli účtovné závierky podnikov, ktoré spadajú pod priemyselnú výrobu (do sekcie C podľa Štatistickej klasifikácie ekonomických činností) a do vybraných divízií ekonomických činností (dvojmiestny SK NACE) z oblasti automobilového, strojárskeho a elektrotechnického priemyslu: 24– výroba a spracovanie kovov, 25 – výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení, 26 – výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov, 27 – výroba elektrických zariadení, 28 – výroba strojov a zariadení i. n., 29 – výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov.
„Aby bolo možné dokumentovať dopady krízy na podnikové výsledky, bolo pre analýzu zvolené obdobie rokov 2007 – 2015. Skúmané obdobie sa začína rokom, ktorý je považovaný za vrchol ekonomického rastu v slovenskej ekonomike. Rok 2009 bol najviac postihnutý krízou a po ňom nasledovali roky oživovania slovenskej ekonomiky. Skúmané obdobie končí rokom 2015, za ktorý sme ako posledný mali k dispozícii spracované štatistické parametre z údajov účtovných závierok podnikov,“ vysvetľuje Jana Marková, hlavná analytička CRIF SK.