Úvodom by som rád upozornil na dve veci.
Po prvé, som zamestnancom technologickej firmy a mám vo svojich cieľoch aj výnosy z realizácie konceptov Smart City. Po druhé, nikdy som nebol starostom ani zastupiteľom akejkoľvek obce. Aby som sa mohol stať odborníkom v oblasti Smart Grid a Smart City konceptov, musel som sa im intenzívne venovať viac ako 10 rokov. To je viac ako dva a pol volebného obdobia úspešného starostu.
Než som sa začal venovať týmto konceptom, mal som za sebou už zopár rokov praxe v telekomunikáciách, čo je obor priamo súvisiaci so smart konceptmi. Pokým sa väčšina starostov začala venovať svojmu poslaniu starostu, mala za sebou viac rokov praxe v rôznych odboroch. Boli to lekári, učitelia, vodiči autobusov…
Smart City je najdemokratickejší koncept, aký tu kedy bol. Dotýka sa každého z nás, každý z nás je príjemcom hodnoty, ale každý z nás môže zároveň jeho hodnotu spoluvytvárať. Moderná technológia a dáta sa tak stávajú nástrojom na aktívne zapojenie občanov do života a rozvoja obcí. Vzniká množstvo nových služieb, založených na práci s dátami (tzv. uberizácia spoločnosti) a ľudia spolu komunikujú na sociálnych sieťach. Svet okolo nás sa digitalizuje a my sme pravdepodobne posledná analógová generácia. A v tomto prostredí by mal starosta rozhodnúť o stratégii smerovania mesta k cieľu, ktorý sa volá inteligentné alebo chytré mesto. Také rozhodnutie nie je jednoduché.
Starosta najprv potrebuje mať víziu, čo vlastne chce so svojím mestom dosiahnuť, čo naozaj potrebujú jeho občania, čo ocenia a čo urobí mesto atraktívnejším. Takže starosta by mal byť vizionár alebo s vizionármi úzko spolupracovať. Do procesu vytvárania vízie je dobré zapojiť širšie vedenie mesta a nechať si poradiť od niekoho, kto už má s podobnými projektami skúsenosť. Potom by mal svoju víziu prevteliť do konceptu, ktorý musí zaistiť, že nech už bude v budovaní chytrého mesta pokračovať ktokoľvek, ak to bude robiť v rámci konceptu, bude úspešný. Koncept je o tom, akým spôsobom prepojiť rôzne agendy a rôzne riešenia. Ako mať projekty energetickej efektivity budov kompatibilné s prevádzkovateľmi distribučných sietí, ako prepojiť poskytovanie sociálnych služieb s aplikáciami používanými klientami týchto služieb atď.
Keď už má mesto víziu a koncept, malo by svoj postoj zformalizovať a vytvoriť Smart City komisiu, ktorá bude posudzovať všetky parciálne projekty chytrého mesta z pohľadu zhody s víziou a konceptom, bude schvaľovať ich realizáciu a potom bude aj vyhodnocovať ich úspešnosť a prínosy. Cieľom by malo byť za pomoci viac ako 2900 chytrých obcí vytvoriť inteligentné Slovensko. A povedzme si úprimne, na centrálnej úrovni starostom v tejto oblasti nikto až tak nepomáha.
Naopak, starostovia sú bombardovaní ponukami obchodníkov, ktorí im tvrdia, že inteligentná lavička je základom chytrého mesta, že odpadková nádoba s vlastným snímačom je základom čistého mesta, že rozvŕtať ulice a priskrutkovať k nim parkovacie senzory vyrieši dopravné problémy mesta, že platobný terminál v električke je najnovším technologickým výkrikom. A že inteligencia sa meria počtom inštalovaných senzorov, množstvom databáz a serverov. Ako však môžeme chcieť po lekároch, učiteľoch, vodičoch autobusov, aby sa v tom všetkom vyznali a vzali na seba zodpovednosť za realizáciu podobných vecí? Skúsme si na pár príkladoch povedať, čo je naozaj chytré a čo je len normálne.
Validátor platobnej karty vo vozidle MHD umožňujúci nahradiť označovanie papierového lístka, to je len normálne. Systém, ktorý už prepojí platby za parkovanie na odstavnom parkovisku s platbou za MHD a automaticky mu zníži cestovné tak, aby motivoval vodičov zaparkovať na odstavnom parkovisku, to už je chytré riešenie. Nahradiť sodíkové lampy verejného osvetlenia za LED svietenie a z rozvádzača regulovať intenzitu osvetlenia je len normálne. Využitie verejného osvetlenia ako základ senzorickej siete mesta môže byť chytré, ak však takáto lampa nebude stáť 10 000 eur.
Ak ale dokáže ponúknuť mestu premenu jeho zastaralého verejného osvetlenia na moderné za pätinu nákladov oproti kompletnej obmene, to už je o niečo chytrejšie. A ak vybavíme päť takých lámp na vybraných miestach obce snímačom merajúcim kvalitu ovzdušia, môžu sa dáta z týchto snímačov prepojiť s meteodátami SHMÚ a napr. aj nórskeho meteoservera a vytvoriť tak predpoveď smogovej situácie v konkrétnom meste na 24 hodín dopredu. Následne môžeme informovať obyvateľov a návštevníkov obce, že sa blíži stav, pri ktorom by už nemali vetrať, chodiť von s deťmi a jazdiť do práce autami.
A ak to vedenie mesta bude chcieť, môžeme premietnuť túto informáciu aj do tarify MHD v dobe smogovej situácie a umožniť napr. cestovanie zadarmo všetkým, ktorí sa rozhodnú nechať svoje autá doma. Toto je už príklad prepojenia dvoch chytrých riešení, niečo ako smart na druhú. Takéto porovnanie by som mohol uviesť vo všetkých oblastiach, v projektoch energetickej efektivity, v oblasti vzdelávania, kde nám už dávno ušiel vlak.
Zástupcom miest a obcí podľa mňa chýba dôveryhodný partner, s ktorým by sa mohli poradiť a neriskovali pritom, že poskytujú niekomu výhodu pri výberovom konaní. Štátna správa neoplýva odborníkmi, ktorí by dokázali poskytnúť zrozumiteľnú metodiku, ako spojiť koncepty Smart City s ustanoveniami zákona o verejných zákazkach.
Spomeňme preto Slovak Smart City Cluster (SSCC), ktorý už vypracoval metodiku určenú hlavne starostom a primátorom a má ambíciu byť im dôveryhodným partnerom. Tento klaster je hlavne platformou, kde sa stretávajú zástupcovia významných univerzít a vysokých škôl s dôležitými firmami, ktoré už majú reálne skúsenosti s podobnými projektami. Nie je to nástroj na komerčné účely, je to výraz zodpovednosti jeho členov k tomu najdemokratickejšiemu konceptu, konceptu chytrých miest.
Autor: Jiří Stich, Head of Enterprise Sales, Atos IT Solutions and Services s.r.o.
Tento článok vyšiel aj v tlačenom aprílovom vydaní TOUCHIT č. 4/2017, preto sa niektoré skutočnosti uvedené v článku, môžu odlišovať oproti aktuálnemu dátumu publikovania.
