O umelej inteligencii počúvame stále častejšie a zasahuje čoraz viac oblastí nášho života. Čo sa vlastne skrýva pod názvom umelá inteligencia, čo nám prináša a aké má riziká?
Kto ju bude vlastniť, kto k nej bude mať prístup? Bude to nástroj moci alebo pomoci? Na všetky tieto otázky budú hľadať odpovede účastníci konferencie Techsummit, ktorá bude 6.-7. júna v Bratislave. My sme jedného z rečníkov, Františka Duchoňa, zakladateľa Národného centra robotiky vyspovedali už dnes.
Ako bude podľa vás vyzerať svet o 100 rokov? Čo z toho, čo poznáme dnes už nebude existovať a čo nové naopak vznikne?
doc. Ing. František Duchoň, PhD., predseda o.z. Národné centrum robotiky
Na túto otázku je veľmi ťažké odpovedať. Niekedy človek ani nevie, čo bude zajtra. Každopádne si myslím, že ľudia budú oslobodení od nezáživných činností. Nebudú robiť manuálnu namáhavú prácu, ale budú sa venovať práci kreatívnej. Budú rozvíjať rôzne technológie, ktoré im toto umožnia. Medzi ne patrí určite aj robotika alebo umelá inteligencia. Pevne však verím, že pod vplyvom technológií sa nevytratí ľudskosť.
Bude bežné stretávať na ulici robotov?
My už robotov na ulici stretávame dnes, len si to neuvedomujeme. Pretože si pod slovom robot predstavujeme stroj, ktorého podoba pripomína ľudské telo, tak ako to poznáme z filmov. Lenže roboty sú aj drony či autonómne kosačky, ktoré samé kosia neprístupný terén. A takéto roboty už stretávame aj na Slovensku. Napríklad počas nedávnej olympiády v Kórei robili roboty sprievodcov na uliciach. Platí, že Ázia je v tomto ďalej, my v Európe sme konzervatívnejší.
Bojíte sa budúcnosti?
Osobne sa jej nebojím. Ľudstvo síce sem tam zakopne, ale z globálneho pohľadu má dobré smerovanie. Robotika a umelá inteligencia môžu byť hrozbou, ak sú v nesprávnych rukách. Ale väčšina výskumníkov a vývojárov to chce používať na mierové účely. Jediné, čoho sa bojím, je, ako to zvládne slovenské školstvo, či bude pripravené na takéto nové výzvy. Či vychovávame generácie ľudí, ktorí nebudú len jednoduchými používateľmi technológií, ale budú ich aj sami vytvárať. To je moja jediná obava a snažím sa s ňou bojovať všetkými svojimi silami.
Ako s tým bojujete?
Bojujem na viacerých frontoch, ale za najdôležitejšie považujem svoje angažovanie sa v školstve. Pôsobím na univerzite, kde sa snažím študentov vzdelávať nielen v oblasti techniky, ale aj v oblasti morálky a vzťahu k technológiám. Veľa diskutujeme o tom, či pri programovaní zvážili všetky možnosti a či nejaká aplikácia nemôže byť aj nebezpečná. Venujeme sa aj študentom základných a stredných škôl, robíme pre ne rôzne prezentácie a súťaže. Ak máme mať kvalitných študentov na vysokých školách, musia získať záujem už na základnej škole.
Technológie sa menia rýchlejšie ako sme schopní tvoriť nové legislatívne pravidlá či zamýšľať sa nad tým, aké morálne pravidlá by mali platiť pre robotov. Ako to dopadne, keď to nebude mať pravidlá?
Otázka legislatívy je pri technológiách naozaj jednou z kľúčových a dá sa k nej pristúpiť rôzne. Príkladom sú autonómne autá. V USA si nevedeli vedci poradiť s kritickými situáciami, kedy sa auto v podstate rozhodne, koho zabije. Predstavte si napríklad situáciu, keď auto už nevie ubrzdiť a na jednej strane prechodu je babka, na druhej skupina malých detí. A teraz sa musí rozhodnúť či narazí do detí, do babky alebo do steny a zabije tým osobu v aute. V USA to vyriešili tak, že to testovali medzi ľuďmi a auto naprogramovali tak, ako rozhodla väčšina ľudí v teste. Je to morálne? Naopak v Nemecku sú pravidlá tvorené tak, že autonómne auto sa musí správať tak, aby k takejto situácii nikdy nedošlo. A ak aj príde, nemôže byť na takúto situáciu naprogramované. Čo z môjho pohľadu je síce morálne, ale risknete sadnúť si do takého auta, čo bude mať na výber, že vás môže zabiť?
Dávať však akémukoľvek stroju ľudské práva je podľa mňa za čiarou. Toto by sa naozaj nemalo stať. Má to byť náš sluha a pomocník a nemal by nám byť rovný.
Kto o tom rozhodne, aké práva budú mať? Asi nie je reálne, aby to bolo rovnaké na celom svete. Ale čo môže nastať ak budú mať v jednej krajine silnejšie práva ako v inej?
Určite sa na tom všetci nezhodnú, tak ako aj teraz máme odlišné legislatívy. Každopádne nejaké základné pravidlá by mali byť a na tom by sa mala zhodnúť aspoň väčšina. Veľa sa o tom diskutuje, sú aj nejaké strategické dokumenty, je len otázkou, či si ich osvoja aj politici. O tom, aké práva má mať robot, by mal rozhodnúť predovšetkým človek, ktorý rozumie robotike a jej potenciálnemu nebezpečenstvu.
Je možný aj scenár, že roboty vyhubia ľudstvo? Dokázali by roboty existovať bez ľudí?
Za súčasnej situácie určite nie. Na čo by tu bol? Veď nám len pomáha lepšie a rýchlejšie vyrábať, uľahčiť nám nejaké životné situácie, napríklad pomôcť v nemocnici počas operácie alebo pri nákupe v obchodnom dome. Horšie je, keď vedci začnú experimentovať s akýmsi vlastným uvedomením sa robota. Čo keď naozaj raz svojim algoritmom vyhodnotí, že bude v prospech planéty alebo robotov, keď vyhubí ľudstvo? Tomuto by sa malo zabrániť a žiaden robot by nemal mať dovolené klásť si takéto otázky. Mal by len vykonať zadanú úlohu a rozmýšľať, ako ju vykonať čo najlepšie. Samozrejme, úlohu zadanú v rozpore so zákonom by mal odmietnuť vykonať. A kto vkladá do robota algoritmy správania sa? Problémom teda nebudú roboty, ale samotní programátori, vedci. Budú dostatočne zodpovední? Ja verím, že áno.
Je správne, aby roboty slúžili ako vojaci?
Žiaľ, existuje silný segment robotiky, tzv. vojenská robotika. Existujú mnohé roboty so zbraňovými systémami a tak nejak nepriamo popierajú základné Asimove zákony robotiky. Armády vlastniace tieto roboty sa bránia, že veď predsa zachraňujú životy svojich ľudí – nemusí bojovať človek, ale bojuje robot. Aj na tomto vidieť, aká je tenká hranica medzi mierovou technológiou a technológiou zneužitou na vojenské účely. Netýka sa to len robotov, ale aj telefónov, automobilov, satelitov.
V ktorých oblastiach sú roboty nenahraditeľné?
Vidieť ich takmer v každej oblasti a najmä v činnostiach, ktoré sú už pre ľudí nezvládnuteľné. Keď sa pozrieme na priemysel, každý z nás chce mať kvalitnú chladničku, auto, televízor. Viete si predstaviť, že by také obrovské množstvá vyrábali ľudia svojou manuálnou prácou? Veď výrobné takty v automobilkách idú bežne pod 60 sekúnd. To znamená, že keď sa linka naplní, každých 60 sekúnd z nej vyjde jeden automobil. Na bežnom automobile je 3 tisíc až 4 tisíc spojov. Ak to zjednodušíme a povieme, že tieto spoje sú len zvary, tak denne treba v automobilke vykonať za hodinu 180 tisíc zvarov. Má Slovensko toľko zváračov? No asi nie. Mohli by sme pokračovať o nasadení robotov pri záchranárskych akciách, pri zbere plodín, v baníctve, pri bezpečnostných zložkách, v školstve a podobne. Naozaj je toho veľa a ten robot sa uplatňuje tam, kde je o to záujem. A ten vzniká predovšetkým tam, kde chýba pracovná sila alebo kde je práca namáhavá. Z krátkodobého hľadiska zoberie prácu, ale zároveň vzniká tlak, aby sa ľudia dovzdelávali a robili zaujímavejšiu prácu ako prekladať 8 hodín denne výrobok z miesta A na miesto B. Toto naozaj nikto nechce robiť. Z dlhodobého hľadiska tak vznikajú kvalitnejší ľudia, schopní pracovať s novými technológiami a majú aj širšie uplatnenie. Toto všetko ukazujú štatistiky z vyspelých automatizovaných krajín. Avšak treba povedať, že k tomu treba prispôsobiť aj systém vzdelávania. Deje sa tak u nás? Určite nie. Nebavme sa o vysokých školách, bavme sa o základných a stredných školách. Učíme deti používať nové technológie? Naučiť ich Word a Excel ja považujem za samozrejmosť, to nemá byť o tom. To má byť o robotike, automatizácii, nových strojoch, mobiloch, televíziách, ako čo funguje, čo od toho očakávať. Isto, nebudú všetci špičkoví technológovia, ale veď toto sú už bežné veci okolo nás. A k tým špičkovým – aj špičkový futbalista začína s futbalom od 6-tich rokov. Tak aj špičkový technik s tým musí začínať od 6tich rokov. Naše deti majú možnosť hrať futbal, majú možnosť robiť aj s technikou?
Ako je na tom Slovensko vo vývoji robotiky a umelej inteligencie?
Myslím si, že Slovensko je robotickou veľmocou. Na desať tisíc zamestnancov v priemysle nám pripadá 135 robotov a patríme v tomto ukazovateli na 17. miesto vo svete. Samozrejme, prím u nás hrajú automobilky. Tak isto vo výsledkoch Euro barometra Slovensko vychádza ako jedna z krajín s najlepším vzťahom k robotike. Tak isto v umelej inteligencii máme na Slovensku ľudí, ktorí intenzívne spolupracujú vo vývoji umelej inteligencie aj so zahraničím, napríklad aj s Japonskom. Čo bol donedávna trošku problém je to, že tu zahraničné súkromné spoločnosti nechceli robiť vývoj. Ale aj to sa začína meniť.
Rozhovor bol spracovaný exkluzívne pre portál TOUCHIT.sk. Zdroj fotografií: Národné centrum robotiky
