Zákon, ktorý má zvýšiť kybernetickú bezpečnosť Slovenska môže poškodiť podnikateľské prostredie v krajine. Návrh zákona 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti sa navyše dostal do parlamentu bez prerokovania Hospodárskej a sociálnej rady SR a Bezpečnostnej rady SR, čím neboli dodržané Legislatívne pravidlá vlády SR.
Novela zákona by po prípadnom schválení dala Národnému bezpečnostnému úradu SR (NBÚ SR) kompetencie, ktoré by sa mohli vykonávať v rozpore s Ústavou SR či Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Zároveň návrh ignoroval aj pripomienky profesionálnych podnikateľských organizácií alebo iných expertov z odvetia kybernetickej bezpečnosti a digitálnej spoločnosti, či na ochranu korupcie. Inštitút hospodárskej politiky, n. o. (IHP), ktorý sa už viac ako desať rokov venuje témam v oblasti ekonomických slobôd a fungovaniu verejnej správy na podnikateľské prostredie so znepokojením sleduje ohýbanie štandardného legislatívneho procesu k návrhu novely zákona o kybernetickej bezpečnosti.
„Je jasné, že pandémia a boj s vírusom COVID-19 zatienili všetky ostatné rozhodnutia a legislatívne iniciatívy vlády, avšak o to viac by mala byť verejnosť ostražitá. Mohli by sme sa totiž dočkať chvíle, kedy rozhodnutia štátneho orgánu budú neúmerne zasahovať do slobodnej trhovej súťaže, a to bez toho, že by to malo reálny a dokázateľný dôvod,“ uviedol František Palko, riaditeľ IHP.
NBÚ SR, ktorý tento návrh novely zákona pripravil uvádza v dôvodovej správe, že „cieľom je posilniť legislatívnu úpravu kybernetickej bezpečnosti, pričom sa zameriava na posilnenie právomocí príslušných vnútroštátnych orgánov“. Ten je však oveľa širší ako sa uvádza vo všeobecnej časti dôvodovej správy.
Ak poslanci NR SR túto novelu schvália, bude môcť NBÚ SR na základe veľmi intenzívneho prístupu rozhodovať, ktorý podnikateľský subjekt nebude môcť vstupovať do hospodárskej súťaže s inými firmami na trhu digitálnych služieb.
Zaujímavý je aj spôsob akým má byť novela zákona schválená. Každý legislatívnych návrh musí byť posúdený poradnými orgánmi vlády pred tým ako ich vláda schváli. V tomto prípade to je Hospodárska a sociálna rada SR, pretože ide predovšetkým o vplyv na zamestnávateľov a Bezpečnostná rada SR, pretože predmet tohto zákona má vzťah k zabezpečeniu bezpečnosti štátu. Ani v jednom z týchto orgánov vlády SR nebol tento legislatívny návrh prerokovaný a i tak ho vláda schválila a postúpila na schválenie parlamentu.
Pripomienky odbornej verejnosti doposiaľ neboli akceptované a ani riadne vyhodnotené.
Autor: Inštitút hospodárskej politiky
