Ak sa štátne IT projekty budú robiť na poslednú chvíľu, ich kvalita a pridaná hodnota pre občanov budú sporné.
Slovensko chce do konca roka 2023 vyčerpať zhruba 9 miliárd € zo štrukturálnych fondov z programového obdobia 2014 – 2020. Tieto prostriedky by mohli predstavovať významnú injekciu do ekonomiky postihnutej pandémiou. Veľká časť týchto prostriedkov zároveň skončí v štátnom rozpočte vo forme daní a odvodov.
Postavenie Slovenska v rámci krajín EU. Zdroj: Ondrej Macko/TOUCHIT.sk
Financovanie projektov na digitalizáciu spoločnosti sa plánuje robiť z Prioritnej osi 7 Operačného programu integrovaná infraštruktúra (PO7 OPII). Celková alokácia z európskych zdrojov je zhruba 670 miliónov €. Väčšina z nich je kontrahovaná, vyčerpaných je 135 miliónov €.
Jedna z prvých vecí, ktoré sa udiali na Úrade podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (dnes Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR – MIRRI) po voľbách v roku 2020, bolo posúdenie 53 už kontrahovaných národných IT projektov.
Postavenie Slovenska& v rámci DESI indexu. Zdroj: Ondrej Macko/TOUCHIT.sk
Na povrch prenikali len čiastkové informácie, odborná verejnosť sa tohto hodnotiaceho procesu nezúčastňovala. Neboli predstavené transparentné a jasné kritériá, na základe ktorých sa projekty hodnotili. Nakoniec ministerstvo rozhodlo, že realizovať sa v skutočnosti bude len 35 projektov.
Ide pritom aj o veľmi dôležité projekty. V zozname sú riešenia na vzájomné prepájanie informačných systémov verejnej správy, aby bolo možné odbúravať byrokraciu v zmysle pravidla „jeden krát a dosť“, ktoré je spomenuté aj v Programovom vyhlásení vlády. Sú tam opatrenia na digitalizáciu zdravotníctva, pričom ich dôležitosť po uplynulom roku s pandémiou Covid-19 asi netreba zvlášť zdôrazňovať. Majú sa budovať riešenia, ktoré majú nahradiť dosluhujúce informačné systémy – najvypuklejším príkladom je komplexná výmena systémov Sociálnej poisťovne, kde fungujú aj zastaralé 30-ročné IT systémy. Počíta sa s investíciami do infraštruktúry, keďže štátne IT opakovane naráža na problémy s neexistujúcim alebo dosluhujúcim hardvérom.
Závislosť IT sektoru od eurofondov. Zdroj: Ondrej Macko/TOUCHIT.sk
„Nové ministerstvo vzniklo na to, aby digitalizáciu riadilo, no pri realizácii projektov zo štrukturálnych fondov sú výsledky slabé. Po vyše roku pôsobenia novej vlády je rozbehnutých len 8 projektov. Čerpanie od konca roka 2019 k dnešnému dňu poskočilo z 13 % na 20 %, čo je hrozivo málo vzhľadom na to, že prostriedky majú byť vyčerpané do konca roka 2023,“ uvádza prezident IT Asociácie Slovenska (ITAS) Emil Fitoš.
Alarmujúce je, že na dočerpanie týchto prostriedkov Slovensku ostáva už iba 31 mesiacov, no trvanie projektov bolo plánované aj na 24, pri niektorých až na 36 mesiacov. Pri takmer polovici projektov sa ešte nezačalo verejné obstarávanie, ktoré trvá minimálne 6 mesiacov, väčšinou však viac ako rok. Sú tu teda aj projekty, ktoré sa javia ako kontrahované, avšak v skutočnosti ich nebude možné realizovať a vyčerpať alokované zdroje.
Samostatnou kapitolou sú dopytové výzvy, na ktoré je alokovaných zhruba 150 miliónov eur. V ich prípade štátne orgány neuveriteľne preťahujú opakované kontroly, nezriedka na viac ako pol– alebo trištvrte roka. Sú tam desiatky projektov, ktoré už prekročili termíny realizovateľnosti, čisto z dôvodov nadmernej štátnej byrokracie.
MIRRI pripravuje aj nové výzvy, zatiaľ asi za 50 miliónov €. Ak sa však dramaticky nezjednodušia administratívne procesy, nebude šanca väčšinu z nich zrealizovať.
Emil Fitoš, prezident ITAS
„Máme tu situáciu s nepredvídateľným vývojom, pričom nevieme, aké opatrenia má ministerstvo pripravené na elimináciu rizík a aký je jeho plán v prípade, že sa tieto riziká stanú skutočnosťou. Ak sa MIRRI rozhodne, že projekty realizovať nebude, budeme to rešpektovať, IT sektor sa s tým bude vedieť vysporiadať. No zároveň by sme radi počuli, ako bude vyzerať záložný plán na využitie týchto prostriedkov,“ dodáva Emil Fitoš.
Okrem napätých a často nerealistických časových plánov existujú aj ďalšie riziká. Ak sa podarí obstarávať rýchlo a termín implementácie sa podarí vierohodne skrátiť, stále tu bude viac ako 20 projektov, ktoré sa budú odovzdávať v poslednom polroku. Budú sa robiť pod tlakom a narýchlo a tomu bude zodpovedať aj výsledok. Ich integrácia s existujúcimi štátnymi IT systémami bude komplikovaná a ich kvalita a pridaná hodnota pre občanov a podnikateľov budú minimálne istý čas sporné.
Požiadavka na to, aby rezorty alokovali 15 % z prostriedkov na budovanie vlastných ľudských zdrojov v IT je v zásade správna. Naráža však na aktuálnu situáciu na trhu práce, kde chýba minimálne 15-tisíc informatikov. Pri rigidnom výklade tohto pravidla prijímateľovi hrozí, že už pri prvej žiadosti o platbu narazí na to, že neplní podmienku prijatia kvalifikovaných pracovníkov. Ide o veľké riziko a predstavuje to silný demotivačný moment pri rozhodnutí, či sa bude alebo nebude konkrétny štátny IT projekt realizovať.
Situácia si žiada otvorené a pravdivé pomenovanie stavu, v ktorom sa štátna digitalizácia nachádza a následné nasadenie krízového manažmentu. S týmto názorom nie je ITAS osamotená, občianske združenie Slovensko.Digital volalo po zavedení krízového riadenia už na jar 2020.
Najhoršou možnosťou bude, že Slovensko tieto prostriedky nedokáže vyčerpať a jednoducho prepadnú. Stratili by sme tak nemalý balík peňazí určený na lepšiu a efektívnejšiu digitalizáciu krajiny. Slovensko bude pokračovať v zaostávaní za inými európskymi krajinami, čo bude zjavné pri každoročnom vyhodnocovaní európskeho DESI indexu.
Riešením nie je ani prevedenie prostriedkov z informatizácie do iného sektora ekonomiky. Nie je totiž kam. Slovensko musí do konca programového obdobia v roku 2023 vyčerpať 9 miliárd eur a nie je operačný program alebo rezort, ktorý by si dokázal poradiť s dodatočnou alokáciou v takomto objeme.
„Sme pripravení maximálne pomôcť s podporou krízového riadenia, ako aj so zjednodušením procesov. Máme odborné personálne kapacity, ktoré vieme poskytnúť nielen MIRRI, ale aj iným rezortom. Na ťahu je však ministerstvo a bez razantného a jasného rozhodnutia sa ďalej nepohneme,“ uzatvára Emil Fitoš.
Podrobnejší pohľad na aktivity a dosiahnuté méty v oblasti informatizácie verejnej správy od nástupu novej vlády nájdete na webe ITAS.sk.
V tejto súvislosti sme do redakcie dostali aj stanovisko Slovensko.Digital.
Informatizácia verejnej správy nutne potrebuje jasný plán a krízové riadenie pokrývajúce obdobie programového obdobia, t.j. do konca roka 2023. Na to Slovensko.Digital upozorňuje už od jari minulého roku a opäť na túto potrebu poukázali aj v decembri minulého roku na stretnutí odborných združení s vedením MIRRI. Najbližšie mesiace treba využiť na prípravu centrálneho plánu, ktorý musí byť v súlade s novou NKIVS a do prípravy treba zapojiť všetky relevantné subjekty. Na jeseň by sa malo začať už s exekutívou tohto plánu.
Slovensko.Digital podporuje aj ITAS-om navrhované otvorenie dialógu verejnej správy s externým prostredím, firmami, s cieľom zdieľania, prenosu know-how, inšpirácie a nových nápadov – tu si však treba nastaviť jednoznačné pravidlá, aby sa predišlo akémukoľvek konfliktu záujmov.
Obavy z krátiaceho sa času programového obdobia 2014-2020 sú podľa Slovensko.Digital na mieste. Nemalo by sa však podľahnúť tlaku akútneho čerpania len kvôli obavám z prepadnutia eurofondov. Míňanie eurofondov na kvantitu a nie kvalitu projektov sme tu už mali a nedopadlo to dobre. Zle pripravené projekty radšej nech nie sú realizované vôbec, nakoľko budú predstavovať následnú záťaž na štátny rozpočet – tvrdí sa v stanovisku Slovensko.Digital.
Krízové riadenie by sa malo zamerať najmä na úspešné zrealizovanie kľúčových projektov, ako sú centrálne bloky, prípadne projekty, od ktorých zase závisí realizácia úspešnosť iných projektov. Slovensko.Digital pripomína, že kľúčové komponenty a koncepty NKIVS z roku 2016 nie sú ani v polovici roku 2021 realizované.
My na riziká IT projektov systematicky a dlhodobo upozorňujeme, či už prostredníctvom metodiky Red Flags alebo v rámci našej Hodnotiacej správy o stave eGovernmentu. Škoda, že do podobných aktivít sa nezapája aj viac subjektov, keďže je úplne bežné, že Slovensko.Digital ako jediné pripomienkuje plánované IT projekty. Aktuálna situácia ukazuje, že pôvodný koncept veľkých centrálnych IT projektov zlyhal a informatizácia verejnej správy by mala byť realizovaná najmä cez menšie projekty. Dnes sú častokrát občania, ale aj úradníci, nútení používať „služby eGovernmentu“ a skôr trpia, než majú úžitok. Najmä na malých úradoch nie sú doriešené ani základné veci a služby.
