Umelá inteligencia (UI) je dnes už bežnou súčasťou nášho života. Pred niekoľkými rokmi to bolo sci-fi, dnes rýchlo rastie počet aplikácií s AI, až si pomaly prestávame uvedomovať, kde všade sa s umelou inteligenciou stretávame. Príkladov, aj na Slovensku je veľa, len sa o nich málo hovorí. Zhodli sa na tom spíkri na ITAPA Digital Talku, ktorý bol organizovaný pod záštitou spoločnosti Huawei 24. júna 2021 a diskutovalo sa na tému Umelá inteligencia v bežnom živote.
Profesor Peter Sinčák z Technickej Univerzity v Košiciach: „Jeden z hlavných problémov Slovenska je, že štát ešte nedeklaroval umelú inteligenciu ako prioritu. Určite by sa však k tomu malo pristupovať už pri vzdelávaní, pri výbere smerovania detí, študentov, personalizovať výučbu. U nás robíme podporu tohto odboru aj v spolupráci so spoločnosťou Huawei, s ktorou má naša univerzita podpísané Memorandum o porozumení, v rámci ktorého sme sa zaviazali na výmene skúsenosti a spolupráce pri vývoji systému umelej inteligencie, využívajúcich riešenia Huawei.“ dodal P. Sinčák.
Účastníci diskusie sa zhodli na tom, že Európska únia, ako aj jej členské krajiny výrazne zaostávajú v digitálnych inováciách, t.j. aj vo využívaní umelej inteligencie v rámci priemyslu, či výrobkov, mali by si brať príklad z krajín Ázie či Ameriky.
„Áno, Slovensko patrí medzi krajiny v EÚ, ktorá ťahá za kratší koniec,“ stotožňuje sa Igor Farkaš z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. „Je to aj tým, že u nás nie sú také podmienky ako v iných krajinách EÚ, ale aj tým, že nám tu chýbajú kľúčoví ľudia – učitelia na formovanie záujmu o technické predmety, resp. o základ k umelej inteligencii, ktorou je matematika a informatika.“
Naopak, Vladimír Šucha z UNESCO si myslí, že Európska únia môže byť len taká, aké sú jej krajiny. „Myslím si, že EÚ nepodceňuje význam UI, ako aj jej dopad na životy ľudí. Je dôležitá etika a postaviť jej rámec, v EÚ sa na tom už pracuje a mala by sa k tomu takto postaviť aj Slovensko.“ Tiež dodal, že každá technológia môže byť zneužitá aj na zlé účely, veď až 85 % nášho rozhodovania je podľa emócií, ktoré u nás aj novinky, či UI môžu vyvolať.
Ako sa toto pozerá štát? Slovensko privítalo prvú iniciatívu v oblasti UI – Akt o umelej inteligencii, ktorého návrh v závere apríla predstavila EÚ, uviedol Juraj Čorba zo sekcie digitálnej agendy z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Je dôležité, aby Európa vytvorila jeden spoločný digitálny trh, do ktorého budú smerovať aj správnym smerom peniaze, aj napríklad z Fondu obnovy. MIRRI tiež zastáva názor, že téma UI je prierezová téma, do ktorej by sa mali zapojiť všetci aktéri trhu a verejného sektora. Je to téma, ktorá preverí aj kvalitu slovenskej spoločnosti a pripravenosti ľudského faktora na jej zavádzanie do bežného života.
Na Slovensku však už existuje platforma – AISlovakIA, ktorá združuje všetkých hráčov v rámci umelej inteligencie na Slovensku – firmy, startupy, ale aj akademickú oblasť. „Boli by sme veľmi radi, keby ľudia UI prijímali iba pozitívne,“ hovorí Gabriel Galgóci, prezident AmChamu, a tiež zástupca Centra pre umelú inteligenciu. „Tak, ,aby UI nebol dobrý sluha a zlý pán. Lebo hlavnou výhodou UI je nájsť aj ihlu aj v kope sena. Je to síce ťažké, ale dokáže to.“ Myslí si tiež, že začať by sa malo už vo vzdelávaní, už aj samotní rodičia môžu ovplyvniť, čo ich deti budú študovať, z čoho budú maturovať a aká je dôležitá matematika pre celý ich život.
Ako nám umelá inteligencia pomohla počas covidu? Dostatočne? Covid preveril pripravenosť Slovenska hlavne v základoch – kvalite dostupných dát,. „Áno, a to je najväčší problém, hlavne v zdravotníctve na Slovensku,“ priznáva G. Galgóci. A práve zdravotníctvo by mala byť tá oblasť, kde by sa UI mala využívať čo najviac. „Ale pozitívnym príkladom je, že napr. vakcíny proti covidu boli vyvinuté práve tak rýchlo vďaka UI,“ dodáva V. Šucha.
