Každý rok 21. marca oslavuje UNESCO svetový deň poézie.
Poézia nás definuje ako ľudské bytosti, pomenúva naše emócie a pocity, zdieľa otázky a obavy. Pomocou poézie sa vyjadrujú naše kultúry a tradície a rozpráva o tom, o čom väčšina ľudí nedokáže hovoriť. Básnici sú našimi hovorcami. Je potrebné ich publikovať.
V našom digitálnom veku je ľahké byť vypočutý. Internet nás všetkých zrovnoprávnil a maximálne uľahčil nájdenie publika. Pri poézii ale nejako zlyháva. Vyzerá to tak, že aj keď žijeme v digitalizovanom svete, stále publikujeme a publikujeme veľa. Publikujeme zmluvy, dohody, výplatné pásky… publikujeme to, čo je dôležité. A poézia je samozrejme dôležitá. To, čo robí zo slov poéziu, nie je rým ani fantastický štýl písania. Je to dôležitosť.
Ako môže byť básnik publikovaný? Samopublikovanie je odpoveďou. Niektorí ľudia hovoria, že je to nástroj pre tých, ktorí nie sú dosť dobrí, aby ich publikovali iní. My v spoločnosti Sharp dôrazne nesúhlasíme. Páči sa nám nezávislosť, ktorú nám dáva technológia. Stojí za to bojovať. Nezávislé publikovanie prešlo dlhou cestou od doby, kedy si ľudia mohli sami publikovať svoju knihu, až do celého priemyslu samopublikovania. V súčasnosti to nie je len jednoduché a cenovo dostupné, ale môže to slúžiť mnohým rôznym cieľom.
Takže teraz, keď vieme, ako môže básnik publikovať, je čas spýtať sa, prečo by mal byť publikovaný. Aby sme odpovedali na túto ťažkú otázku, musíme sa vrátiť k procesu digitálnej tlače. Stačí len nahrať súbor a stlačiť tlačidlo pre tlač? Aj pri najpokročilejších tlačových systémoch trvá nejakú dobu predtlač, kalibrácia systému, výber najlepšieho média a výber možností konečnej úpravy. Atraktívne výsledky neprichádzajú sami od seba. Vždy sa musíte zamyslieť, kam sa chcete dostať, potom je to celý proces. To isté platí pre poéziu. Potrebujete čas na vývoj.
Viete o tom, že mnohých ľudí, ktorí niečo v našej dobe dosiahli, považovali experti za ľudí bez budúcnosti? Michael Jordan, Jason Pollock, Charles Darwin a dokonca Elvis Presley, pri tých všetkých experti tvrdili, že majú vo svojom odbore malý potenciál a že nemajú vôbec šancu. Až neskôr vyvinuli svoje schopnosti, keď sa snažili a dokázali to.
To isté platí pre všetkých vrátane básnikov. Pre rozvoj ich treba čítať a na to, aby mohli byť čítaní, je potrebné ich publikovať. Našťastie technológia tento rozvoj všetkým tak sprístupnila, že to môže dokázať každý. Pokus a zlyhanie. „Skúste to znova. Zlyhajte znova. Zlyhajte lepšie.“