Automobilový sektor sa stal obeťou číslo jeden globálneho nedostatku polovodičov.
Na ťažký začiatok pandémie reagovali výrobcovia automobilov a dodávatelia automobilového priemyslu výrazným znížením zásob polovodičov a objednávok. A hoci dopyt po vozidlách sa v prvej polovici roka 2020 zotavil rýchlejšie ako sa očakávalo, výrobcovia čipov prerozdelili svoje výrobné kapacity na koncové trhy s rastúcim dopytom.
Vznikali počítačové a dátové centrá a teda len malá kapacita zostala pre automobilový sektor. Skoro dva roky po prvých signáloch nedostatku polovodičov je výroba áut ešte stále ďaleko pod úrovňou z roku 2019. Kumulovaný výpadok výroby celosvetovo je viac ako 18 miliónov vozidiel.
Najhoršia situácia bola v Európe, kde výroba vozidiel v roku 2021 klesla na bezprecedentné minimum 13 miliónov vozidiel. Po náznakoch zlepšenia bolo oživenie výroby opäť brzdené napätím v dodávateľskom reťazci, spôsobené lockdownami v širšom regióne Šanghaja a ruskou inváziou na Ukrajine.
Európa utrpela najviac
Zatiaľ čo základné dôvody nižšej produkcie áut na celom svete sú spoločné pre všetky regióny, podľa poisťovne Allianz badať výrazný rozptyl v regionálnej výkonnosti. Môžeme pozorovať kritický vplyv výroby lokálneho čipu na odolnosť automobilovej výroby.
Zraniteľnosť Európy je o to väčšia, že výroba väčšiny automobilových čipov závisí od dobre zavedených výrobných technológií. Na rozdiel od výpočtových alebo pamäťových čipov v smartfónoch a počítačoch, ktoré využívajú najmodernejšie výrobné technológie, ktoré sa nachádzajú iba na Taiwane a v Južnej Kórei, automobilové čipy závisia od čipov zavedených už veľmi dávno.
Strata 100 miliárd eur
Koľko teda stál európsku ekonomiku prepad spôsobený nedostatkom čipov? Allianz meral stratu výroby porovnaním produkcie v rokoch 2021 a 2022 s úrovňami z roku 2019. Kalkulácie Allianzu ukazujú, že v roku 2021 sa stratilo viac ako 50 miliárd eur, čo je zhruba 0,4 % HDP regiónu.
Za predpokladu, že európska produkcia v roku 2022 klesne o ďalšie 1 percento, dôjde k strate ďalších 47 miliárd eur, čo je celkovo 98 miliárd eur. Najväčšiu stratu pritom utrpelo Nemecko, keďže jeho automobilový sektor predstavuje celkovo väčší podiel pridanej hodnoty.
Hrozba väčšej závislosti
Z dlhodobého hľadiska zostanú európske dodávateľské reťazce ohrozené tým, ako sa polovodiče stanú ešte viac všadeprítomné. Navyše, za posledných 10 rokov sa hodnota obsahu polovodičov na auto viac ako zdvojnásobila.
Autá sú čoraz viac „polo-intenzívne“ kvôli trom faktorom:
1) Prepojenosť, inými slovami viac čipov. Tie zabezpečia, že autá budú cez Wi-Fi prepojené na sieť výrobcu a telefóny vodičov cez Bluetooth a pod.
2) Bezpečnosť, teda pohybové senzory či detekcia auta v mŕtvom uhle. To všetko vyžaduje čipy.
3) Elektrifikácia. Elektromobily majú dvakrát toľko polovodičov ako spaľovacie autá.
Podpora je nevyhnutná
Autonómia polovodičov je pre Európu nateraz mimo dosahu. Tvorcovia legislatívy však môžu poskytnúť cielenú podporu. Podpora by sa mala zamerať na segmenty, v ktorých je Európa veľkou výrobňou a zároveň konečným trhom. Ide pritom o automobilový priemysel a nie spotrebnú elektroniku.
Európa je totiž domovom troch najväčších svetových spoločností, ktoré majú mix outsourcovanej (ázijskej) a vlastnej, väčšinou európskej výroby. Politici preto musia nakloniť váhu stimulov správnym smerom na miestne investície, ktoré majú väčšiu hodnotu ako outsourcing v Ázii. Existujúce plány na rozšírenie výroby polovodičov v Európe síce nepomôžu vyriešiť problém kontinentu, ale začiatok spoločných podnikov je krok správnym smerom.
Článok bol uverejnený v rámci platenej spolupráce.
Prečítajte si aj:
