V dnešnom svete, ktorý je nabitý modernými technológiami sa prakticky nezaobídeme bez smartfónu.
Cez telefón dnes môžeme nielen telefonovať, ale aj kupovať lístky na MHD, vybaviť si všetko v banke, alebo len tak surfovať po internete. Pre niekoho je to všetko samozrejmosť, ale sú tu aj ľudia pre ktorých to vôbec nemusí byť jednoduché. Ja som jeden z nich. Som nevidiaci. V tomto článku by som sa s vami rád podelil o moje skúsenosti s používaním smartfónu, odkedy sa mi začal zhoršovať zrak až do dnešnej doby, keď nevidím prakticky nič.
V dobe, keď sa mi zhoršil zrak som používal na tie doby klasický telefón s alfanumerickou klávesnicou. O dotykovom telefóne som mohol iba snívať. V tej dobe ich mali iba majetnejší z nás. Mne to nevadilo, lebo v tlačidlách som mal istotu. Nemusel som sa na display ani pozrieť, presne som vedel čo treba stlačiť.
Technológie však idú dopredu a ani zdravotne postihnutí ľudia, nechcú zaostávať. A tak som sa rozhodol pre kúpu môjho prvého smartfónu s OS Android. Môj prvý telefón mal 3,2-palcovú uhlopriečku, na tie doby super. Vtedy som na display ešte niečo prečítal. Android bol vo verzii 4.0 a jeho vzhľad bol kompletne v čiernom prevedení. Pre mňa úžasná vec, čo sa čitateľnosti týka.
Keďže sa mi zrak stále zhoršoval, bol som nútený hľadať stále väčší displej. S väčším displejom, prichádzal aj nový Android. To ma vôbec netešilo, lebo zvykať si na niečo nové je pre ľudí zo zrakovým postihom veľmi ťažké. Pre mňa z nepochopiteľných dôvodov sa Android začal postupne meniť vzhľadovo k horšiemu. Čiernu postupne vytlačila biela. Tomuto som sa vôbec nepotešil. Ľahšie som sa zorientoval v tmavom prostredí, ako keď mi do očí zasvietila biela farba. Všetko bolo biele, či už vytáčanie hovorov, posielanie správ, skrátka všetko. Bol som prinútený nejako si pomôcť a tak som hľadal alternatívy v Google Play. Namiesto klasického dialera na vytáčanie som objavil program s názvom Exdialer Pro. Dá sa tu nastaviť čierne pozadie, veľmi to pomôže. Pre odosielanie SMS správ som objavil program s názvom Free SMS Sender, taktiež sa tam dá nastaviť čierne pozadie a aj veľkosť písma. S písmom súvisí aj ďalšia aplikácia s názvom Smart Keyboard PRO. So zhoršujúcim zrakom bolo čoraz ťažšie písať na QWERTY klávesnici. Smart Keyboard PRO umožňuje okrem iného aj použitie alfanumerickej klávesnice. Tá je pre mňa jednoduchšia na písanie ako QWERTY. Stačí si len správne vypočítať, kde ktoré písmeno je. Túto klávesnicu používam dodnes, keď potrebujem niečo napísať.
Veľkou pomocou mi bola aj funkcia s názvom Gestá priblíženia, ktorá je integrovaná už v Androide samotnom. Keď som si chcel niečo prečítať, jednoducho som trikrát poklepal na display a text bol zväčšený. S touto funkciou prichádza aj jeden nedostatok a tým sú spomalené reakcie celého systému. Pre nevidiacich je ešte jedna pomôcka už priamo v Androide s názvom Talkback. Nápad dobrý, ale funkčnosť nulová. Vôbec sa s tým nedá pracovať, telefón bol nepoužiteľný a na moje príkazy nereagoval. Trvalo mi pekne dlhú dobu, aby som to vôbec vypol.
V dnešnej dobe som už prakticky nevidiaci, ale telefón mám pri sebe stále. Nahrádza mi televíziu, počítač, rádio, mp3.Samozrejmosťou je pripojenie na internet, bez neho by mi bol telefón už takmer na nič. Keďže zrak mi neslúži, musím si vystačiť s počúvaním. Telefón som si upravil tak, aby som presne vedel, čo kde mám. Snažil som sa dať si pre mňa najdôležitejšie ikony do rohov obrazovky. Keď chcem napríklad otvoriť YouTube, stačí kliknúť na ľavý dolný roh a som tam. Orientujem sa tam tak, že kliknem hore vpravo na znak lupy, ktorá sa zmení na mikrofón. Po kliknutí naň ma zvukový signál vyzve k tomu, aby som povedal svoje zadanie. Spoľahlivosť tejto funkcie je 90%. Po YouTube je mojou najpoužívanejšou aplikáciou Spotify. Používanie je jednoduché, dá sa zvládnuť aj so zrakovým postihnutím, stačí sa naučiť pár krokov. Samozrejme primárnou funkciou telefónu je volanie. To mám vyriešené tak, že ikonu mám uloženú v pravom dolnom rohu. Po jej stlačení sa mi zobrazí klávesnica. Používam rýchlu voľbu, svojich najbližších mám uložených pod číslami od jedna do deväť. Pomôckou pri orientácii sú pre mňa zvuky a vibrácie. Vždy, keď sa dotknem určitej ikony, tá zavibruje. To ma upozorní, že som ju stlačil a môžem pokračovať ďalej. Veľmi ma potešila správa o technológii Haptickej odozvy. Pomôže ľuďom ako ja s ešte lepšou orientáciou, nakoľko sa bude dať hmatom rozoznať takmer všetko. Samozrejmosťou je aj pomoc rodiny, nie všetko sa dá zvládnuť bez zraku, ktorý je najdôležitejším zo všetkých zmyslov.
Technika napreduje a my postihnutí dúfame, že raz sa nájde aj technológia, ktorá nevidiacim umožní vidieť, nepočujúcim vráti sluch a bezvládnych postaví na nohy. Tam, kde si medicína nevie poradiť, nastupuje veda, preto aj ja verím, že možno za pár desiatok rokov aj mne pomôže a ja budem zasa vidieť. Treba byť optimista, veď život je krásny.
Autor: Filip Szalay
