Firma v neveľkom českom mestečku patrí k svetovej špičke v automatizácii a digitalizácii.
Možnosti využitia strojového učenia sú nielen v oblasti informačných technológií a iných častiach digitálneho odvetvia, ale aj priamo vo výrobe a priemysle. Dôkazom je česká spoločnosť P&G Rakona z Rakovníka, patriaca do koncernu Procter&Gamble. Na inovácie, vrátane strojového učenia, tam kladú veľký dôraz.
Podľa riaditeľa Rakony Tomáša Andraščíka, ktorý je prvým českým šéfom podniku od doby, keď ho kúpil koncern Procter&Gamble, využívajú strojové učenie počas sušenia pracích práškov v takzvanej sušiacej veži.
„Samozrejme, to, ako to presne funguje, je veľké know-how našej firmy. V zásade to ale funguje tak, že pre úspešné sušenie potrebujete vo veži nastavovať mnoho parametrov, ktoré ho ovplyvňujú,“ vysvetlil riaditeľ.
Ide napríklad o teplotu vstupného vzduchu, jeho prietok, ale i tlaky vstrekovania samotného materiálu, ktorý je následne sušený. „Je tam skrátka mnoho dát, ktoré môžete ovplyvňovať a na základe toho rôznych spôsobom ovplyvňovať sušiaci proces. Ten je veľmi komplexný a záleží nielen na teplotách, tlakoch, ale aj na smere prúdenia vo veži,“ pokračoval Andraščík.
Ako dodal, vo veži sa nachádza mnoho senzorov, z ktorých analyzujú výstupné parametre a následne regulujú vstupy tak, aby mali optimálny výstup, napríklad s minimálnym objemom plynu.
Veľké množstvo dát využívajú aj pri dávkovaní pracích práškov do obalov. „Balenie pracích práškov je vždy veľmi zložité, pretože to nie je tekutý produkt. Keďže ide o prášok, hustota je variabilnejšia ako u tekutiny. Máme preto vyvinutý algoritmus, ktorý analyzuje sypnú hmotnosť a na základe toho predikujeme, ako prášok dávkovať, aby v každej krabici bola správna hodnota,“ objasnil riaditeľ Rakony.
Zdroj: RakonaPlastové vs. kartónové obaly
Práve balenie pracích práškov je ďalšia zaujímavosť. Počas desaťročí ich používania sa totiž jednotlivé trhy vyvíjali a tomu zodpovedala aj meniaca sa forma obalu.
„Česká republika a Slovensko, čo sú dva trhy, ktoré sú si veľmi podobné, tak historicky sa v nich používali malé papierové krabičky. Postupne sa však trh v celej východnej a strednej Európe posunul k takzvaným polybagom, teda plastovým sáčkom,“ ozrejmil Andraščík s tým, že súčasne sa podstatne zväčšili aj preferované balenia práškov, ktoré sú v ČR v porovnaní so SR ešte o niečo väčšie.
Na obidva trhy si podľa neho postupne nachádzajú cestu veľké kartónové obaly, ide však len o pozvoľný posun, ktorý sa zatiaľ nedá porovnať s niektorými inými krajinami.
Moderný a bezpečný výrobný závod
To, že Rakona nie je len taký obyčajný podnik, dosvedčuje pri jeho návšteve viacero okolností. V prvom rade sú to pre niekoho možno až úzkostlivé bezpečnostné predpisy, ktoré však v takejto fabrike majú svoje opodstatnenie a aj vďaka nim sa v Rakone darí predchádzať pracovným úrazom.
Pri návšteve závodu si možno všimnúť, že zamestnanci majú na pracovnom odeve pripnuté tri visiace zámky aj s kľúčmi. Vysvetlenie tejto zvláštnosti je veľmi jednoduché a opäť má súvis s bezpečnosťou – keď totiž pracovník potrebuje vstúpiť do priestoru nejakého pracovného stroja či linky, vypne jeho napájanie a zamkne ho spomínanými zámkami, aby nikto druhý nechtiac nemohol stroj zapnúť a spôsobiť mu tým zranenie či nedajbože smrť.
Druhým aspektom, ktorý návštevníkovi Rakony udrie do očí, je mimoriadna čistota nielen exteriérov, ale i samotných výrobných hál s linkami. Keďže ide o priemyselný závod, je to ešte o to udivujúcejšie.
Priamo v Rakone pracuje v súčasnosti okolo okolo 400 zamestnancov a nepriamo vytvára u dodávateľov ďalších približne tisíc pracovných miest. V manažmente závodu aktuálne pracujú ľudia z desiatich krajín sveta.
Rakona je výnimočná aj tým, že sto percent vyprodukovaného odpadu recykluje a nič neputuje na skládky. Snaží sa tiež o znižovanie spotreby energií a za posledné dva roky sa ich spotrebu podarilo znížiť o 20 percent.
Podnik vyrába vyše 160 druhov výrobkov pre 38 krajín. Ide hlavne o pracie a čistiace prostriedky. Najväčšiu časť jej výrobného programu tvoria aviváže značky Lenor. Druhou oblasťou sú pracie prášky ako Ariel, Tide, Vizir a iné. Treťou sú prostriedky na umývanie riadu, z ktorých je v SR a ČR najznámejšia Jar, v iných krajinách zase Fairy.
Okrem domáceho trhu a Slovenska sú pre Rakonu najvýznamnejšími trhmi Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko, ale aj iné európske krajiny, keďže ide o silne proexportný závod.
Zdroj: RakonaHistória od roku 1875
Dejiny Rakony sa začali písať v roku 1875, keď začínajúci podnikateľ František Otta v Rakovníku založil výrobu mydla. Do roku 1900 ho vyrábal vo svojom dome na námestí v Rakovníku, ale keď už kapacitne tieto priestory nepostačovali, presunul výrobu na miesto, kde sa výrobný závod Rakona nachádza dodnes.
V medzivojnovom období sa portfólio výrazne rozšírilo, napríklad o výrobu margarínu či pasty na zuby. V roku 1946 bola Rakona zoštátnená a prešla do správy štátu. Továreň bola mimoriadne významná aj v Československu. V roku 1965 sa stala strategickým výrobcom syntetických pracích práškov, aviváže i čistiacich prostriedkov a vďaka licenčným technológiám zo zahraničia sa v areáli závodu postavila nová prevádzka.
V roku 1960 sa v Rakone začala výroba Jari a v roku 1971 výroba aviváží. Neskôr, v roku 1991, po Nežnej revolúcii, bola ako jedna z prvých tovární v Československu predaná ako priama zahraničná investícia firme Procter&Gamble, ktorá prisľúbila ďalší rozvoj podniku.
V roku 2004 začala Rakona exportovať na západoeurópske trhy a v roku 2008 v nej bolo založené inžinierske vývojové centrum s cieľom vývoja nových technológií a nových projektov.
O desať rokov neskôr Svetové ekonomické fórum zaradilo Rakonu medzi deväť tovární na celom svete a v rámci všetkých výrobných segmentov, ktoré sú z hľadiska automatizácie a digitalizácie najpokročilejšie a najpripravenejšie na budúcnosť.
Zdroj: RAkonaZdroj: vlastné
Prečítajte si tiež:
