Nainštalovali ste si niekedy program, ktorý ste vôbec nechceli? Objednali ste si vec, o ktorej ste si nepamätali, že ste ju vkladali do košíka? Možno si nadávate, že ste mali byť pozornejší v inštalačnom alebo objednávacom formulári, avšak chyba vôbec nemusí byť na vašej strane! Existujú hojne rozšírené mechanizmy, ktoré sú navrhnuté presne za účelom prekĺznuť vašou pozornosťou, alebo majú za cieľ vás rovno oklamať. Nedeľník TOUCHIT vážne i nevážne. Nezviazané IT témy na tisíc spôsobov.
Moje download tlačidlo je väčšie než tvoje. Aj tak sa dá charakterizovať často používaný trik na rôznych dátových úložiskách, kde používatelia nezriedkavo sťahujú warez. Špekulatívne stránky umožňujú zobrazenie reklamy, na ktorej svieti download tlačidlo, pričom vyzerá, že vedie na stiahnutie vami vyhľadaného súboru. V skutočnosti však sťahuje niečo celkom iné.
Skúsenejší používatelia pripomínajú Indiana Jonesa, ktorý si vo filme Posledná krížová výprava vyberie ten najobyčajnejší kalich z pomedzi zlatých nádher, pretože práve ten je pravý.
Ak si ale myslíte, že takáto úmyselná manipulácia používateľov sa týka len pochybných firiem a podvrhnutých download tlačidiel, obrovsky sa mýlite. Táto králičia nora v skutočnosti vedie ešte omnoho hlbšie.
Navrhnutie používateľského rozhrania webovej stránky, objednávacieho formulára alebo inštalátora programu tak, aby bol používateľ zmanipulovaný k niečomu, k čomu čo by sa úmyselne neodhodlal, je nástroj na priame alebo nepriame zvýšenie zisku množstva spoločností.
V angličtine sa tieto metódy označujú ako Dark Patterns, teda v doslovnejšom preklade niečo ako temné vzory alebo pokútne šablóny. Ide o spoločné označenie nielen pre rôzne zavádzajúce dizajny, ale aj pre špecifické postupy, maximalizujúce zisk na úkor čestnosti.
Toto označenie zaviedol britský dizajnér používateľských rozhraní Harry Brignull, ktorý začal na tento problém upozorňovať v roku 2010. Je zároveň autorom stránky www.darkpatterns.org, kde s pomocou rôznych dobrovoľníkov zhromažďuje reálne príklady takéhoto nečestného správania a upozorňuje na ne. Ide o pálčivý problém, ktorý sa v mnohých ohľadoch stále stupňuje.
ZDANLIVO NEVINNÉ ZNEUŽITIE SILY ZÁKLADNÉHO NASTAVENIA
Asi nikoho neprekvapí, že človek je väčšinou lenivý a nesiaha na veci, na ktoré nemusí. Veľa ľudí ale zaskočí to, aký obrovský vplyv má tento fakt na voliteľnú účasť alebo neúčasť.
To, že napríklad v inštalačnom mechanizme programu nájdete predvolené zaškrtnutie odosielania reklamných e-mailov, alebo schválenie niečoho, o čo nemáte priveľmi záujem, nie je náhoda. Akákoľvek predvolená vec totiž automaticky získa obrovský „boost“. Ak si vždy dáte pozor a zrušíte zaškrtnutie napríklad inštalovania doplnkového panelu alebo iného otravného a nezmyselného softvéru, pričom máte pocit, že to tak robí každý, mýlite sa.
Harry Brignull použil na demonštrovanie tohto princípu peknú štatistiku o darcovstve orgánov. Vo Veľkej Británii, Nemecku, Dánsku a mnohých iných štátoch je darcovstvo voliteľné (možnosť povolenia), čo znamená, že ak chcete aby vaše orgány po vašej smrti niekomu zachránili život, musíte sa registrovať ako darca, čo urobí v priemere okolo 20 % ľudí (napríklad pod vplyvom edukačnej kampane).
V iných štátoch, ako napríklad vo Francúzku, Rakúsku a takisto na Slovensku, je naopak dobrovoľným krokom odmietnutie darcovstva, čo znamená, že v základe je darca každý a ak ním byť nechcete, musí sa odhlásiť v registri darcov. Podľa predchádzajúcej štatistiky by sa zdalo, že tak urobí až 80 % ľudí, ale kdeže. Urobí to obvykle len mene ako 1 %. Situácia sa teda kompletne obrátila len podľa toho, ktorá voľba je braná ako základ, pri ktorej netreba robiť nič.
V základe sa firmám nedá príliš vyčítať, že tento fakt vyplývajúci z ľudskej psychológie využívajú tak, že predvolia možnosti, ktoré sú výhodnejšia pre biznis. Pokiaľ je daná vec jasná a zreteľná, je všetko v poriadku.
Harry Brignull napríklad použil príklad zo stránky dobročinnej organizácie OXFAM, ktorá prosí o príspevok, pričom zobrazí okno, kde môžete zadať sumu ktorú chcete darovať. Pri políčku so sumou je pri tom na výber, či chcete danú čiastku darovať každý mesiac, alebo len jednorazovo, pričom predvolená je tá prvá možnosť. Keďže ale okno je len jedno a je prehľadné, všetko je v poriadku.
Ako to vyzerá, keď sa relatívne čestné využitie voliteľnej účasti alebo neúčasti začne posúvať smerom k temným mechanizmom? Všimnite si napríklad spôsob, ktorý používa stránka Stahuj.cz, ktorá poskytuje hromadný prístup k rôznemu freeware a shareware. Navštevuje ju veľké množstvo ľudí, pričom ak sa pokúsite stiahnuť nejaký program, objaví sa tlačidlo na stiahnutie, na ktoré treba kliknúť. Problémom je, že pod tlačidlom je označené malé zaškrtávacie políčko, ktoré sa ľahko prehliadne. Ak ho necháte zaškrtnuté, program sa normálne stiahne, avšak s malým „bonusom“, ktorým je lišta vyhľadávača Seznam importovaná do internetového prehliadača. Tá je pritom súčasťou inštalátora programu, ktorý s ňou nemá nič spoločné. Dostávame sa teda už do pomedzia toho, čo človek očakáva a čo neočakáva pri sťahovaní programu.
Ešte väčším pohnutím smerom k temným mechanizmom je hra typu označ, odznač, označ, odznač. Pripomína to beh cez prekážky, kedy pre čisté nainštalovanie musí používateľ niektoré možnosti zaškrtnúť, pretože sú prioritne nezaškrtnuté a iné odškrtnúť, pretože sú prioritne naopak zaškrtnuté. To všetko v rámci jedného inštalátora alebo okna. Tu už je vidieť jasný motív používateľa popliesť.
Ako ukážka môže slúžiť inštalácia antivírusu AVG z roku 2014. Používateľ je naučený, že ak chce v inštalácii akéhokoľvek programu či služby pokračovať, musí súhlasiť s podmienkami používania. Je to nutnosť, takže to obvykle zaklikne celkom bezmyšlienkovito. AVG použilo tento fakt na pokus o pretlačenie inštalácie doplnkových panelov. Všimnite si, ako všetky začínajú známym „I accept“, teda áno súhlasím, čo sa používa pri odsúhlasovaní podmienok. Používateľ teda ľahko dostane pocit, že dané veci nemôže odmietnuť, pretože inak by sa produkt nenainštaloval a zaškrtne ich. Nečaká pri tom, že program s ním hrá „preskakovačku“.
Ešte do väčšieho extrému je tento mechanizmus dotlačený napríklad v inštalátore grafického ovládača Catalyst od AMD. Všimnite si tento nemecký inštalátor z minulého roku, ktorý bol obohatený o doplnkový softvérový odpad. Namiesto klasických odškrtávajúcich boxov, ktoré prilákajú pohľad používateľa, boli tieto položky umiestnené absolútne neštandardne tak, aby splynuli s modrým pozadím okna. Zbadali ste ich na prvý pohľad? Alebo ste si mysleli, že šlo o úvodné okno inštalátora, kde sa ešte nič nevyberá a treba kliknúť na „ďalej“?
KEĎ SA LACNÝ ZÁKLAD ZMENÍ NA DRAHÝ LUXUS
Temné mechanizmy sa v rámci zaškrtnutia rôznych možností môžu uberať aj celkom iným smerom. Poznáte známu vetu: „ja nič špeciálne nepotrebujem, mne stačí základ“? Ak prídete napríklad do lepšieho hotelu, kde máte rezervovanú regulárnu izbu, pri check-in procese na recepcii sa vás môžu opýtať, či izbu chcete vymeniť za nejakú čo má lepší výhľad z okna, alebo za takú, čo je bližšie k miestu kde sa servírujú raňajky. Obe sú pochopiteľne drahšie. Môžete ale zakrútiť hlavou a zostať pri predvolenom základe.
S dobou webových formulárov a temných mechanizmov už ale takáto samozrejmosť neplatí. Predvolený základ sa totiž ľahko môže zmeniť na luxus. Typickým príkladom sú letecké spoločnosti, kde pri objednávaní leteniek rýchlo zistíte, že práve ten predvolený základ je najvyšší a ručne musíte objednávací formulár pozorne upravovať a rušiť zaškrtnutie doplnkov v podobe batožín navyše, prioritného nástupu či nadštandardného poistenia.
Skrátka pri tom neprídu ani snahy o zakliknutia omylom. Napríklad pri objednávaní letenky cez spoločnosť Ryanair sa spoločne s vaším menom zobrazí aj kolónka „Country of residence“, teda krajina vášho bydliska. Ak prehliadnete, že sa týka poistenia a zadáte Slovensko, letenka vám zdražie.
Logické by bolo, ak by stránka ponúkla jednoduché zaškrtávacie políčko typu chcem alebo nechcem poistenie a až následne by ste vyberali krajinu. To by ale bolo bez skrytého motívu. Temný mechanizmus je navrhnutý úmyselne presne takto. Ak nechcete doplnkové poistenie, musíte nelogicky medzi názvami štátov hľadať možnosť „Don’t insure me“, teda nepoisti ma, ktorá ale nie je navrchu, ale pekne alfabeticky medzi Dánskom a Fínskom.
Pri formulároch takéhoto typu používateľ musí vynaložiť úsilie, aby platené doplnky odstránil. Má síce možnosť voľby, ale tá je obrátená proti nemu. Musí prejaviť svoj nesúhlas s kúpením, namiesto logickejšej voľby súhlasu s kúpením. Takýchto smerov temných mechanizmov je viac, pričom sú typické hlavne pre e-shopy.
E-SHOPY: NÁKUP O KTOROM NEVIETE, NEMÔŽETE ĽUTOVAŤ
Mnoho internetových obchodov používa odporučenia ďalších nákupov, pomocou ktorých sa snažia zvýšiť svoje predaje. Ide o pozitívnu vlastnosť, z ktorej ťaží nielen obchod, ale aj zákazník. Ten totiž môže objaviť nejaký nový produkt, ktorý sa mu zapáči, alebo mu odporučenie pripomenie niečo, čo chcel kúpiť ale na to zabudol (obchod mu napríklad pri kupovaní plastikového modelu lietadla odporučí modelárske lepidlo).
Niektoré obchody však tieto odporúčania natiahli do extrémov a premenili ich na temné mechanizmy. Namiesto pasívneho odporučenia totiž produkty rovno vložia do košíka a je na používateľovi, aby si to pri objednávaní všimol a odobral ich. To je jednoduché, ak objednávate jednu položku a zrazu v košíku vidíte dve, avšak ak máte v košíku položiek 20, tak jedna navyše sa v nich ľahko stratí.
Tovar normálne zaplatíte a na druhý deň vám dorazí. Pri vybaľovaní si novú položku všimnete a možno ju budete považovať za darček. V opačnom prípade sa zarazíte a zbadáte ju zaúčtovanú na faktúre. Čo ale urobíte? Ak je položka malá a nákup za 200 eur navýši napríklad len na 205, zrejme to ani nebudete riešiť. Museli by ste totiž kontaktovať obchod, začať vybavovanie, dohadovanie a napokon by ste možno museli na vlastné náklady tovar poslať poštou späť, pričom poštovné a stratený čas by vás stál viac, než je vrátená suma.
Možno si poviete, že predajca nepodvádza, pretože zákazník je povinný kontrolovať čo kupuje. Harry Brignull v tejto súvislosti použil pekný príklad s fyzickým svetom. Predstavte si, že nakupujete v hypermarkete a v momentne ako sa nepozeráte, pribehne k vám manažér obchodu a do košíka vám vloží ďalší produkt. Všimnete si to až pri pokladni, keď veci vykladáte na pás.
Keď sa budete čudovať, čo to tam robí, manažér pribehne a povie vám, že vás videl vkladať do košíka žiletky, takže vám tam sám vložil aj penu na holenie, pretože by ste si ju možno chceli kúpiť tiež. K ničomu vás ale nenúti, pretože pri pokladni penu môžete vyložiť a nekúpiť ju.
Asi nikto nepotrebuje presviedčať o tom, že také správanie je absolútne neakceptovateľné a je jasné, že nepozorované vloženie tovaru do košíka nemalo iný účel, než vás napáliť.
ÚMYSELNÁ TVORBA PASCE SYSTÉMOM „ĽAHKO DNU – ŤAŽKO VON“
Jedným z veľmi zaužívaných a takisto najpodlejších smerov temných mechanizmov je tvorba systému ľahko dnu – ťažko von, ktorý sa v angličtine označuje aj ako Roach Motel (Švábí hotel). Pri takomto systéme väčšinou nevedomky súhlasíte s používaním nejakej služby, či skrátka produktu, čo je veľmi rýchle a jednoduché. Naproti tomu zrušenie tohto stavu je veľmi zdĺhavý a otravný proces, pri ktorom sa vám hádžu všemožné polená pod nohy.
Kým napríklad na objednanie nechcenej služby stačí, aby ste v on-line formulári zabudli zrušiť zaškrtnutie nejakého políčka pri kúpe celkom iného produktu, na následné zrušenie sa už musíte pripraviť napríklad na dvojmesačnú výpovednú lehotu, nutnosť telefonického kontaktu, či zaslanie fyzického, notársky overeného podpísaného dokumentu.
Podobný systém zaviedol napríklad web Livenation.com, kde si môžete kupovať lístky na koncerty. Web v minulom roku začal ponúkať k lístku na koncert automatické zriadenie predplatného časopisu Rolling Stone a ak ste si pri platení tejto voľby nevšimli (a políčko odmietnutia ste nezaškrtli), museli ste predplatné dodatočne rušiť. Avšak nemyslite si, že to šlo len tak ľahko ako nákup. Nebolo možné použiť on-line formulár. Žiadosť o zrušenie predplatného ste museli zaslať písomne klasickou poštou.
V mnohých krajinách (predovšetkým v EU) je proti takému nečestnému správaniu zákazník chránený a každá firma musí umožniť zrušenie služby rovnakou cestou, ako ho umožnila zriadiť. Napríklad v USA to ale neplatí a ľudia sa tak často stávajú obeťou vydridušských spoločností.
Avšak ani v prípade, že zriadenie a zrušenie služby je možné vykonať on-line nemáte vyhraté. Konkrétna spoločnosť sa vás môže všemožne snažiť od zrušenia odradiť. Pozrite sa napríklad na to, ako má predajca hier G2A zriadené zrušenie svojej doplnkovej služby Shield, ktorá umožňuje vrátenie peňazí pri nespokojnosti. Zriadenie tejto platenej služby je jednoduchá záležitosť prakticky na jeden klik. Čo ak ale chcete službu po čase prestať platiť a zrušiť ju? No to sa pripravte na bludisko plné temných mechanizmov.
Proces zrušenia, pozostávajúci z 11 okien, pekne zdokumentoval používateľ HiUsernameImDad. V procese musíte zadať spôsob deaktivácie, uviesť dôvod odchodu, overovať vašu platobnú kartu a podobne (pravdaže v oddelených oknách). Služba vám pri tom neprestajne vymenováva benefity ponechania a začne div nie plakať, aby ste si to rozmysleli, pretože toho oľutujete. Každé okno pritom obsahuje veľké tlačidlo na zastavenie procesu a ponechanie aktivovaného produktu, zatiaľ čo kroky deaktivácie sú malé a takmer neviditeľné.
JAZDA NA ROZTOČENOM ZOTRVAČNÍKU
Veľmi populárnym temným mechanizmom je tzv. Forced Continuity, teda nútené pokračovanie. Pri tomto mechanizme je zákazníkovi ponúknutá služba zdarma na skúšku, ale obvykle je zatajený fakt, že po skončení konkrétnej doby sa začne služba automaticky účtovať bez akéhokoľvek upozornenia.
Tak to robí napríklad americká služba Stamps.com, ktorá umožňuje používateľom tlač regulárnych poštových obálok a poštových známok na vlastnej tlačiarni, ktoré následne môžu používať v rámci americkej pošty.
Službu môžete vyskúšať na mesiac zdarma, avšak ak chcete zadarmo aj prestať, musíte ju v tomto období manuálne zrušiť. Ak to neurobíte, začne vám byť účtovaná bez upozornenia (pri registrácii zdarma sa musí pre kontrolu identity zadať číslo platobnej karty). Dnes už našťastie je možné vykonať zrušenie on-line, ale v minulosti šlo o proces, ktorý bolo z časti nutné vykonať on-line a z časti telefonicky. Je jasné, že mnoho ľudí na to jednoducho zabudne. Služba sa im nepáči, tak ju po pár dňoch prestanú používať a myslia si, že je hotovo. Po pár mesiacoch zistia, že sa im z karty pravidelne stŕha platba, aj keď službu vôbec nepoužívajú.
Takéto mechanizmy vonkoncom nie sú len prípadom zahraničných firiem a je možné sa s nimi stretnúť aj na Slovensku. Ukážkové predvedenie takéhoto temného mechanizmu nám začal okolo roku 2010 predvádzať Telekom (v tej dobe T-Com), pri poskytovaní svojich internetových balíkov Magio.
Pri objednávaní internetového pripojenia bol k tejto službe pribalený doplnok Magio Internet Securtiy, pozostávajúci z bezpečnostného riešenia Eset Smart Security. Bol ponúkaný za 2,49 eura mesačne, teda zhruba 30 eur ročne. Nie, že by šlo o nejakú zlú ponuku. Koniec koncov, samostatná ročná licencia ESS je dokonca ešte o niečo drahšia. To čo bolo problémom bol spôsob, akým sa toto riešenie ponúkalo.
Každý zákazník, ktorý si internetové pripojenie objednal, dostal túto službu (respektíve softvérovú licenciu) pribalenú automaticky zadarmo na tri mesiace. Nešlo o prípad, že sa len niečo objaví v košíku a treba to vyhodiť. Šlo o súčasť, bez ktorej internetové pripojenie vôbec nebolo možné objednať. Zákazník si to teda vo väčšine prípadov ani nevšimol, pretože ak si objednal pripojenie za mesačný poplatok napríklad 20 eur, takúto faktúru aj dostal.
Ak si prítomnosť antivírusu všimol, skrátka si mohol povedať, že nič také nepotrebuje, bude používať iný antivírus, ktorý je zadarmo a hotovo. Nie je pri tom nič zvláštne, ak by človek očakával, že po skončení skúšobnej lehoty bude mať možnosť zaplatiť alebo nezaplatiť, tak ako je to v prípade 30 dňovej skúšobných verzií programu (vrátane Eset Smart Security).
Problém nastal po troch mesiacoch, kedy Telekom automaticky začal za softvér účtovať bez akéhokoľvek varovania. Namiesto faktúry na 20 eur teda zákazník začal dostávať faktúry na 22,49 eura. Ak si to nevšimol a platbu robil napríklad trvalým príkazom nastavenom pri zakúpení, po niekoľkých mesiacoch dostal upozornenie na dlžnú čiastku, aj s pokutou za neplatenie.
Bolo jedno, či daný produkt používal alebo nie (nemusel o ňom vôbec vedieť). Od zákazníka sa očakávalo, že ak o službu nemá záujem, má ju behom 3 mesačnej lehoty sám telefonicky odhlásiť, respektíve zrušiť. Toto zrušenie pri tom nebolo možné vykonať ihneď pri objednávaní, ale až dodatočne, teda často aj o niekoľko týždňov, keď ste službu začali používať.
Tu nešlo o nešťastnú zhodu okolností, zlý návrh systému, alebo nejakú popletenú realizáciu dobrého úmyslu. V žiadnom prípade. Šlo o typický návrh temného mechanizmu, ktorý bol vybudovaný takýmto štýlom celkom úmyselne.
To, že je pre používateľa/zákazníka extrémne otravné nastanú situáciu riešiť a vyžaduje sa, aby na to myslel a zdĺhavo niekde telefonoval a doprosoval sa odstrihnutia, pričom pritakával na spleť otázok, nie je žiadne ľpenie na byrokracii. Tento systém bol špeciálne vytvorený tak, aby si zákazník navýšenie ceny neuvedomil, zabudol naň alebo skrátka sa len neunúval službu zrušiť, výsledkom čoho bolo navýšenie zisku. Po niekoľkých rokoch Telekom našťastie od tohto systému upustil a dnes pribalenie balíku Internet Security vyžaduje úmyselné vloženie do košíka.
SLEPÝ OTROK AKTUÁLNEJ METRIKY, KTORÝ NEHĽADÍ NA ZAJTRAJŠOK
Firmy sa pri používaní temných mechanizmov pokúšajú zachovať aký taký balans. Chcú z nich ťažiť čo najviac, pričom ale musia dbať na dodržiavanie zákonov. Často krát pri tom stačí dostatočne vierohodné popretie zlého úmyslu. Mnoho temných mechanizmoch tak vyzerá ako hlúposť, nedbalosť alebo nepružnosť zo strany tvorcov webov. V skutočnosti však ide o úmyselne „zle“ navrhnuté mechanizmy s pomerne jasným účelom.
Niektoré firmy sa pri temných mechanizmoch nebránia prekročiť všetky medze dobrých mravov. Ide napríklad o metódy, skrývajúce skutočnú cenu služby/produktu, čo je našťastie vo väčšine Európy nelegálne. Američania si to však môžu užiť najnovšie napríklad pri objednávaní predplatného novín Boston Globe, kde formulár odpudivo klame a udáva cenu 99 centov týždenne. Tá však platí len na mesiac. Pri objednávaní formulár ukáže súhrnnú cenu 3,96 dolára mesačne, pričom malým písmenom naznačí, že cena bude po tejto dobe takisto 3,96 dolára. To bude však už týždenný poplatok! Ak chce zákazník vidieť skutočnú cenu bez zakrývania a klamstva, musí ju „celkom logicky“ hľadať v sekcii FAQ (časté otázky), kde medzi otázkami o horoskopoch a čiernej kronike nájde aj sekciu „Koľko vlastne predplatné stojí?“. Dodatočné zrušenie predplatného je možné vykonať pravdaže len telefonicky.
Návrhár používateľských rozhraní Harry Brignull, autor stránky darkpatterns.org, poukazuje na to, že temné mechanizmy takmer nikdy nie sú nápadom tvorcov webov. Ich cieľom je naopak čo možno najmenej mätúce rozhranie. Tieto manipulačné systémy sú vytvorené na požiadavku manažmentu, pričom vychádzajú z analýz rôznych špecialistov, zameriavajúcich sa na štatistiky a metriku predajov.
Zameranie sa výhradne len na okamžité čísla a zvýšenie predajov je však cesta do pekla. Tieto metódy môžu byť lákavé pre firmy, ktoré pociťujú straty alebo zníženie ziskov a potrebujú rýchly liek. Použitie temného mechanizmu, ktorý napríklad skomplikovaním procesu zvýši pravdepodobnosti neželaného objednania doplnkových služieb o 50 %, pôsobí extrémne lákavo. Pri behu na dlhú trať však nejde o správnu stratégiu. Zákazník totiž vždy napokon zistí, že je na danom mieste klamaný a poberie sa inam.
Nedeľník TOUCHIT hľadajte na našom webe ako inak každú nedeľu. Ak ste predchádzajúce zmeškali, nájdete ich všetky pod rovnomenným kľúčovým slovom.