Ako vyzerajú farmy, ktoré na povel kladne hodnotia programy v aplikačných obchodoch a lajkujú príspevky na sociálnych sieťach? Kto za nimi stojí? A čo sa stane, ak je takáto falošná aktivita použitá na ovplyvňovanie politickej situácie a udržanie totalitného režimu?
Minimálne desiatky miliónov a pravdepodobne až stovky miliónov profilov na sociálnych sieťach sú falošné. Presné číslo nepozná nikto, pretože neexistujú účinné postupy, ako to zistiť. Mnoho ľudí nebude príliš prekvapených, ak sa dozvie, že nejaký ten facebookovský „lajk“ či fanúšik na twitteri nemusí byť pravý. To, že existuje možnosť túto aktivitu jednoducho a lacno kúpiť, nie je žiadne tajomstvo.
Obvykle však používatelia majú predstavu, že ide o aktivitu umelú, teda že ide o proces generovaný softvérovou cestou prostredníctvom rôznych botov. Skutočnosť je však iná. V súčasnosti majú na falošnej aktivite najväčší podiel účty, ktoré sú vytvorené a spravované reálnymi ľuďmi. Keďže v základe neexistuje rozdiel medzi nimi a klasickými používateľmi, neexistuje ani možnosť, ako ich aktivity účinne odhaľovať a likvidovať. Sú tu a nechystajú sa preč.
Pracovníci klikacej farmy v Bangladéši vytvárajú falošné profily s pomocou hromady SIM kariet
Tieto farmy existujú v rôznych veľkostiach a stupňoch profesionalizmu. Niektoré zamestnávajú desiatky až stovky pracovníkov, ktorí pracujú v jednej miestnosti alebo budove, iné fungujú virtuálne formou freelancingu, kde všetko zaobstaráva veľký počet nezávislých jedincov. V tom druhom prípade ľudia pracujú doma na svojom počítači a následne svoju prácu predávajú konkrétnemu „manažérovi“ virtuálnej farmy, alebo ju ponúkajú svojpomocne cez rôzne webové služby, ako je napríklad www.seoclerk.com. Biznis falošných profilov a lajkov dnes generuje tržby stovky miliónov dolárov ročne. Farmy sú prevádzkované zvyčajne v krajinách s veľmi lacnou pracovnou silou, pričom ide najmä o juhovýchodnú Áziu a krajiny ako Bangladéš, Filipíny, Indonézia, Pakistan alebo India. Najaktívnejším miestom je sedemmiliónová bangladéšska metropola Dháka. Odhaduje sa, že v tomto meste sa generuje 30 až 40 % všetkých zaplatených lajkov.
Tie najprofesionálnejšie klikacie farmy ponúkajú množstvo balíkov svojich „produktov“, vrátane vernostných alebo veľkoobjemových zliav, prevádzkujú celodennú zákaznícku podporu a robia si reklamu tak ako akákoľvek iná firma. Koniec koncov, obvykle je problém poukázať na to, že by boli takéto aktivity nelegálne. Ide o klasických zamestnancov, ktorí si nechávajú platiť za to, že zadávajú údaje do internetového formulára a klikajú myšou. Vytváranie falošných profilov pravdaže porušuje pravidlá jednotlivých sociálnych sietí a služieb, to ale nemá nič spoločné so zákonom a jediný trest ktorý pri odhalení prichádza do úvahy je, že Facebook alebo Twitter konkrétny účet zrušia. To pravdaže pre farmu nie je problém, pretože ide len o jeden z tisícov účtov, ktorý jeden zamestnanec spracováva a každý deň vytvorí desiatky či stovky ďalších.
Zaplnené, niekoľko mesiacov alebo rokov staré profily na Facebooku sú na predaj za 1 až 5 dolárov
Krásne ženy, lajky aj pochvala za pár drobných
Záujem je o všetko. Niekto potrebuje naklikať lajky pre svoju reštauráciu, niekto iný zas potrebuje fanúšikov na Twitteri. Farmy často takisto predávajú celé falošné účty rôznym podvodníkom, ktorí s nimi majú ďalšie nešpecifikované úmysly, ktoré farmu pochopiteľne nezaujímajú. Zákazník je zákazník. Najčastejšie sú požiadavky na niekoľko desiatok alebo stoviek sociálnych profilov krásnych žien vo veku 20 až 30 rokov, avšak pri nich fantázia pravdaže nekončí.
Tvorba takýchto účtov nie je problém. Stačí použiť vyhľadávač a z rôznych galérií posťahovať vhodné fotografie. Dobrým zdrojom je hlavne samotný Facebook, kde má obrovské množstvo ľudí plne prístupné profily, takže ich stačí otvoriť a nabrať si dostatok súkromných fotiek pekného dievčaťa. Následne pracovník farmy zasunie do svojho telefónu novú SIM kartu, vytvorí nový účet na Facebooku a potvrdí ho spárovaním s telefónom. Aby profil pôsobil dobre, potrebuje vierohodnú identitu. Pracovníci farmy používajú na tento účel špecializované služby, ako je napríklad Fake Name Generator, ktorý nájdete na adrese www.fakenamegenerator.com. Stačí zadať, že chcete napríklad americkú ženu a môžete klikať na tlačidlo generovania donekonečna. Kliknete a je hotovo. Žena sa volá Denise J. Williams, jej adresa je 336 Mount Olive Road v meste Decatur v štáte Georgia. Vygenerovaný je takisto jej dátum narodenia, astrologické znamenie, meno a heslo ktoré používa, vierohodné číslo kreditnej karty, zamestnávateľ a jeho adresa a takisto aj to, akým autom žena jazdí a akú farbu má rada. Všetko vyzerá reálne. Následne stačí dáta vložiť do profilu na sociálnej sieti a môžete veselo nahrávať fotografie a takisto písať príspevky. A hlavne pravdaže lajkovať, lajkovať a lajkovať. Farmy sú napojené na proxy servery, takže z pohľadu Facebooku sa naozaj daná žena pripája z USA. Facebookom to pravdaže nekončí. Identitu treba natiahnuť ďalej a kým je karta v telefóne, treba povytvárať Twitter účet, mailovú schránku na Gmaile a v neposlednom rade napríklad aj profily na rôznych zoznamkách. Falošná a pritom z hľadiska všetkých služieb regulárna a neidentifikovateľná identita je na svete. Ak sa niekedy objaví problém a niektorá zo služieb bude potrebovať overenie, stačí kartu do telefónu znova vložiť a odklikať, že je všetko v poriadku a za profilom naozaj stojí človek.
V juhovýchodnej Ázii sa hodnotí a lajkuje vo veľkom. Treba len zaplatiť
Práca tohto druhu je pre jednotlivých zamestnancov často atraktívna. Vymieňanie veľkého počtu SIM kariet, vytváranie on-line profilov a klikanie na lajky nie je fyzicky ani psychicky náročné. Napríklad na Filipínach zamestnanci veľkých fariem zarábajú okolo 190 eur mesačne, čo je výrazne viac, než je v daných lokalitách minimálna mzda (93 eur). Takúto prácu pri tom môže vykonávať skoro každý. Prevádzka farmy takisto nie je nejako prehnane finančne náročná. Stačí dostatok hoci aj starších počítačov a neustály prísun nových SIM kariet s prakticky nulovými poplatkami (slúžia len na príjem registračných SMS). Alternatívou je zástup lacných tabletov alebo smartfónov, avšak tieto zariadenia sú na vytváranie veľkého množstva falošných profilov menej časovo efektívne a vhodnejšie sú hlavne na predaj lajkov alebo dobrého hodnotenia reštaurácie či aplikácie.
Aké sú ceny pre záujemcu? Za 20 až 50 eur získate 1000 lajkov, pričom pri navyšovaní počtu sa jednotkové ceny značne znižujú. Inštalácie a pozitívne hodnotenia programov v aplikačných obchodoch sú značne drahšie. Obvykle sa cena pohybuje na 100 eurách za 100 hodnotení na obchode Androidu a 100 eur za 50 hodnotení na Apple store. Cena hotových profilov na Facebooku alebo iných sieťach sa odvíja od toho, aký veľký obsah majú a aké sú staré. Za 1 až 2 eurá získate obvykle verifikovaný účet starý jeden mesiac a za 3 až 5 eur už veľmi kvalitné košaté účty staré niekoľko mesiacov až rokov s množstvom obsahu aj priateľov.
K stiahnutým fotkám z prístupných facebookových profilov treba aj vierohodné mená, adresy a ostatné osobné dáta. Dobre poslúži stránka fakenamegenerator.com
Negatívne dôsledky? Nie vždy
Kupovanie falošnej aktivity je v mnohých prípadoch bez negatívnych dôsledkov. Medzi oblasti v ktorých to platí je hodnotenie aplikácií a podnikov. Hodnotenia sú zaplatené, ale reálne, pretože ich robia regulárni ľudia. Zamestnanci farmy skrátka kliknú na rôznych zariadeniach s rôznymi zasunutými SIM kartami (alebo aj bez nich) na vysoké hodnotenie, pričom si aplikáciu môžu rovno aj nainštalovať. S rovnakým zariadením pritom ihneď môžu vybaviť aj iné objednávky, ako napríklad zaplatené lajky na Facebooku a podobne. Nasleduje výmena SIM karty a reset zariadenia a celý proces sa začína odznova. V rýchlom slede tak môžu pribúdať stovky stiahnutí a vysoké hodnotenia, čím sa aplikácia dostáva do popredia a sťahujú si ju aj iní regulárni používatelia. Prevádzkovatelia obchodov v podobe Googlu alebo Applu pri tom obvykle nemajú možnosť rozpoznať, že ide o podvod. Všetko vykonávajú reálni ľudia s reálnymi zariadeniami a funkčnými telefónnymi číslami. Hodnotenie aplikácie je pri tom celkom esenciálne, pretože drvivá väčšina z nich (až 80 %) prakticky zostane celkom bez povšimnutia (tejto problematike sme sa podrobnejšie venovali v článku Zúfalý boj aplikácií o pozornosť – TOUCHIT/Október 2015). Nedá sa čudovať tomu, že mnohých tvorcov takéto nečestné riešenie láka.
Platené hodnotenie mobilných aplikácií pre iOS vo veľkom. Stačí hromada iPhonov a SIM kariet
V prípade kupovania Facebook lajkov a inej aktivity na sociálnych sieťach je situácia iná. Pokiaľ ste regulárna firma, ktorá na sociálnej sieti láka svojich zákazníkov na svoje produkty, kupovanie falošnej aktivity je pre vás neželanou rakovinou. Firma totiž potrebuje, aby sa publikovaný príspevok dostal k čo najväčšiemu počtu jej reálnych fanúšikov. Ak sa jej napríklad 10 000 reálnych fanúšikov zdá málo a zaplatí si rozšírenie na 30 000, ide z jej strany o veľmi negatívnu vec. Na oko veľký počet priaznivcov vyzerá dobre, avšak problémom je, že publikovaný príspevok nevidia všetci, ale len malá časť z nich. Pokiaľ firma nezaplatí za propagáciu, organický dosah príspevku je obvykle len na 7 až 10 % jej fanúšikov. Pri veľkých stránkach s miliónmi fanúšikov ešte o dosť menej. Ak používatelia, ktorí príspevok náhodne vidia, reagujú kladne lajkami, šíri sa ďalej medzi ostatných. Ak má teda firma napríklad 40 000 fanúšikov a polovica z nich je falošná, je možné, že príspevok sa zobrazí len tým falošným účtom, ktoré ho pravdaže „neolajkujú“. Príspevok tak zapadne prachom a tí reálni používatelia ho nikdy neuvidia. V záujme firmy je teda mať len reálnych fanúšikov, a to čo možno najaktívnejších z hľadiska lajkov, pretože tí pomáhajú príspevok šíriť medzi ostatných.
Na čo potom niekto tie lajky kupuje? Je to z dôvodu, že mnohé pofidérne spoločnosti potrebujú umelo vyvolať dojem, že sú populárnejšie ako v skutočnosti sú. To môže viesť k uzavretiu dohôd a nadväzných obchodov. Nie každá firma sa na Facebooku propaguje formou príspevkov a profil jej môže slúžiť len ako vizitka. Veľký počet fanúšikov tak pôsobí dobre a firma vyzerá serióznejšie ako keď ich má len desať. Podobné je to napríklad aj v prípade šoubiznisu. Pre hollywoodske štúdiá môže byť herec s 10 miliónmi fanúšikov omnoho atraktívnejšia voľba pre rolu, než herec s dvoma miliónmi fanúšikov. To, že v tom prvom prípade je drvivá väčšina fanúšikov falošná pre daného herca alebo jeho mediálny tím nie je relevantné. Ide o vizitku, nie nástroj pre komunikáciu. Keďže mediálny tím musí vykazovať nejakú tú úspešnosť a aktivitu, môže k takýmto metódam prikročiť aj bez vedomia samotného interpreta.
Nakupujte hodnotenia aplikácií rýchlo a ľahko
Aj keď ste poctivec a k nákupu falošnej aktivity nepristúpite, klikacia farma na vás môže mať stále negatívny dopad prostredníctvom svojho maskovania. Aby neboli aktivity farmy vystopovateľné tak, že veľký zástup čerstvých „používateľov“ bez lajkov náhle lajkne firmu XY, operátori falošných účtov obvykle lajkujú všetko, na čo narazia. Len malá časť lajkov je skutočne predaná a zvyšok slúži ako maskovanie. Nevyhnutý dôsledok tohto postupu je, že čím je nejaký sociálny profil úspešnejší, tým je pravdepodobnejšie, že ho lajkne aj viac falošných účtov v rámci maskovacieho procesu. Zo strany firmy ide pravdaže o negatívum, pretože jej kazia organický dosah príspevkov. Takisto potom veľmi nepríjemne vyzerá, ak Facebook nejaké dlho neaktívne a podozrivé účty po pár rokoch identifikuje a zmaže, čím má náhle firma viditeľný pokles fanúšikov a vyzerá to, akoby od nej ľudia hromadne odchádzali.
Diskusné farmy premieňajúce lož na pravdu
Farmy na klikanie a tvorbu falošnej priazne sú len jedna strana mince. Druhú stranu tvoria špeciálne skupiny, ktorých cieľom nie je komerčná činnosť, ale štátna propaganda. Ide o využívanie metód tzv. astroturfingu, ktorý je známy predovšetkým v súvislosti s nečestným správaním firiem. Astroturfingu sme sa venovali v samostatnom podrobnom článku Pochybné marketingové praktiky on-line (TOUCHIT 2/2015), pričom v základe ide o to, že firma sa v rámci internetových príspevkov snaží vyvolať dojem, že niečo je veľmi podporované a chválené bežnými ľuďmi. Ide tak napríklad o umelú verejnú diskusiu niekoľkých ľudí, ktorí chvália nejaký produkt, alebo ho odporúčajú niekomu, kto niečo podobné hľadá. V skutočnosti ale otázky aj odpovede píšu zamestnanci alebo vlastníci danej firmy, ktorí sa takto snažia o propagáciu. V rámci vládneho astroturfingu ide o vyvolanie dojmu, že všetko je v poriadku, všetci sú náramne spokojní a šťastní (udržanie režimu), alebo ide naopak o podporovanie rebélie, v snahe vyvolať destabilizáciu v konkrétnej krajine. Účelom je, aby verejnosť bola informovaná nedostatočne alebo zle. Ľudia pri tom majú mať pocit, že ich názor je v značnej menšine, i keď skutočnosť môže byť presne opačná.
Ruská oblasť Olgino pri Petrohrade
Detekcia takýchto skupín je neľahká, pretože ak niekto takéto podozrenie dostane, vždy môže ísť o paranoju alebo stav, pri ktorom ide o omyl a naozaj má nejaká téma alebo názorový smer vysokú podporu. Oponu otvára niekoľko dátových únikov z rôznych vlád, ktoré nám pomáhajú vytvoriť si akú takú predstavu o celom probléme. Medzi relatívne známe diskusné farmy, nazývané takisto aj ako „webové brigády“ (vo vojenskom význame slova), patrí skupina Trollovia z Olgina. Túto prezývku dostala objemná skupina webových diskutérov, šíriacich ruskú propagandu po celom svete, pričom ich prvá významná aktivita bola zaznamenaná v roku 2013, keď vychádzala z oblasti Oligna na západe Petrohradu. Udalosť spustila investigatívne reportáže mnohých ruských žurnalistov, ktorí zistili napojenie na Petrohradskú agentúru internetového prieskumu. Vyniesli pri tom nepriame dôkazy o tom, že agentúra zamestnávala veľké množstvo mladých ľudí na pozíciu „internetových operátorov“, ktorých úlohou bola proruská propaganda a znevažovanie niektorých hlasných kritikov Putinovej vlády (napr. aktivistu Alexeja Navaľnyjho). V minulom roku bola jedna z veľkých aktivít tejto skupiny zaznamenaná v súvislosti s vraždou ruského politika Borisa Nemcova, kritika Putinovho režimu, ktorý organizoval protestný pochod proti ruskej intervencii na Ukrajine. Skupina bola údajne za aktivitou viac ako 20 000 falošných twitter účtov, spamujúcich kritikov.
Jednou zo známych astroturfingových akcií USA je odhalená operácia Earnest Voice z roku 2011, zameriavajúca sa na proamerickú propagandu na zahraničných webových portáloch, najmä na Blízkom východe. Relatívne najviac informácií o podobných aktivitách západných krajín máme vďaka odhaleniam Edwarda Snowdena, ktorý vyniesol na svetlo sveta niekoľko dokumentov popisujúcich operácie britského tímu JTRIG (Joint Threat Research Intelligence Group). Aktivity skupiny JTRIG, ktorá patrí pod britskú tajnú službu sú zviazané takisto s americkou NSA. Tá sa môže prostredníctvom britskej skupiny vyhnúť mnohým problematickým americkým zákonom, zabraňujúcim aktivitám na americkej pôde (aj keď operácia môže byť primárne namierená proti osobám v iných častiach sveta, využitie amerických služieb Facebook a Twitter by pod domácu pôdu spadalo). Úlohou skupiny je používať „špinavé triky“, ako sa to uvádza v jej samotnej uniknutej dokumentácii, pričom ide o degradáciu alebo diskreditáciu jednotlivých osôb, stojacich v čele nejakých konkrétnych organizácií alebo združení. Aj keď sme si vďaka uniknutým dokumentom vedomí existencie takýchto organizácií, o konkrétnych činoch a operáciách vieme zatiaľ málo a vo väčšine prípadov ide o nepriame dôkazy, ktoré sa dajú úspešne popierať.
Tieto praktiky však zrejme budú mnohonásobne slabšie ako je to v prípade špecifickej situácie na opačnom konci sveta, konkrétne v Číne, kde sme v posledných mesiacoch získali skutočné dôkazy o aktivitách veľkej národnej čínskej diskusnej farmy 50c.
Šokujúce potvrdenia vládou platených komentárov
Čínska vláda je už dlhú dobu podozrievaná z toho, že zamestnáva obrovskú hromadu ľudí, ktorých prácou je písanie veľkého množstva pseudoanonymných príspevkov na rôzne sociálne siete, diskusné fóra a komentáre článkov. Ich cieľom je vyvolať dojem, že špeciálne upravené a navrhnuté názory sú názormi drvivej väčšiny bežných čínskych ľudí. Obvykle sa pre ňu používa označenie „skupina 50c“, čo sa odvíja od domnienky, že títo vládou vybratí ľudia sú údajne platení sumou 50 centov za príspevok. Keďže ale jüan sa nedelí na 100 centov, ale na 10 ťiao, malo by ísť presnejšie o 5 ťiao, alebo 0,50 jüanu, čo zodpovedá 7 eurocentom.
Naše poznatky o skupine 50c sa ešte donedávna skladali len zo špekulácií a dohadov. Všetko sa zmenilo 26. júla tohto roku, kedy sa objavili prvé ucelené a skutočné rukolapné dôkazy. Gary King, politológ a profesor Fakulty kvantitatívnej sociálnej vedy Harvardovej univerzity, spolu s Jennifer Panovou, profesorkou zo Stanfordovej univerzity a Margaret E. Robertsovou, politologičkou Kalifornskej univerzity, publikovali podrobnú štúdiu tohto fenoménu, nazvanú: Ako čínska vláda fabrikuje príspevky na sociálnych médiách pre strategické odvedenie pozornosti (How the Chinese Government Fabricates Social Media Posts for Strategic Distraction, not Engaged Argument). Ide o vôbec prvú rozsiahlu empirickú analýzu tejto skrytej operácie, ktorá prišla s metódami pre odhalenie nielen samotných príspevkov, ale aj ľudí, ktorí ich píšu. Na základe súčasného stavu nameranej aktivity bolo možné odhadnúť, že čínska vláda umelo vyrába až 448 miliónov príspevkov a komentárov ročne.
Do štátnej propagandy je povinne zapojený celý rad čínskych úradníkov
Štúdia pritom ukázala, že mnohé z doterajších predpokladov o skupine 50c, ktoré sa šírili štýlom „jedna pani povedala“, nie sú pravdivé. Jedným z najviac chybných predstáv doteraz bolo, že skupina 50c sa zúčastňuje na internete mnohých debát, diskusií a hádok, pri ktorých obhajuje stávajúci čínsky režim, politikov a kroky komunistickej strany. Mnoho žurnalistov a takisto akademikov sa domnievalo, že títo platení prispievatelia fungujú ako nejaká stráž, ktorá rýchlo odsudzuje a znevažuje kritiku. Pri analýze sa však ukázalo, že tomu tak nie je. Skupina namiesto toho píše veľmi pozitívne príspevky, všeobecne chváli kroky vlády a tlieska im, vyvolávajúc tak dojem, že všetci alebo aspoň väčšina obyvateľstva kroky vlády vníma ako veľmi pozitívne. Akonáhle sa objaví kritika, ich cieľom nie je skočiť do debaty a ostro nesúhlasiť. To by debatu predlžovalo a dávalo do svetla reflektorov. Skupina naopak uplatňuje špecifické postupy na to, aby téma bola rýchlo odvedená inam alebo prehlušená inými nesúvisiacimi príspevkami. Nebránia teda „silou“, ale odvedením pozornosti a rozvratnou činnosťou.
Základom tejto podrobnej analýzy je archív uniknutých e-mailov z Centrály internetovej propagandy v deväťmiliónovom meste Kan-čou, v provincii Ťiang-si (respektíve v jednom z jeho dištriktov s pol miliónom obyvateľov). Na svetlo sveta ich vytiahol hacker a bloger s prezývkou Xiaolan pred necelými dvomi rokmi, ale vzhľadom na obrovský objem a rozličnú štruktúru neboli tieto dokumenty až doteraz systematicky analyzované (úplne všetky e-maily a dokumenty zaslané v rokoch 2013 a 2014 z a do tejto centrály, vrátane príloh). Výskumný tím vyvinul nový prístup k analýze týchto dát, vďaka čomu identifikoval sociálne a diskusné profily niekoľkých stoviek členov skupiny 50c, ktorí pôsobia v tejto oblasti a v danej dobe napísali 43 797 príspevkov.
Prekvapivým zistením bolo, že členovia tejto skupiny nie sú nejaká hromadná lacná pracovná sila, pracujúca za pár centov za príspevok. Takmer všetci identifikovaní členovia boli klasickými zamestnancami rôznych vládnych inštitúcií a úradov (akademický tím pravdaže mená samotných osôb verejne nepublikoval, pretože to na výskum rozsahu tohto problému nemalo vplyv). Predstavte si napríklad, že v prípade Slovenska by ste takto identifikovali, že za rôznymi príspevkami stoja nielen úradníci u nás neexistujúceho centra propagandy, ale napríklad aj zamestnanci daňového úradu, úradu práce a podobne. Výskumný tím pri tom nenašiel žiadny dôkaz o tom, že by boli za príspevky platení spomenutými „50 centami“, respektíve pol jüanom. Sú teda zrejme platení klasickou cestou za svoju regulárnu prácu a ich komentátorské aktivity sú vnímané ako povinná súčasť práce, s prípadným platobným bonusom za dobré výsledky.
Zmapovanie hierarchie okolo centra propagandy mesta Kan-čou
Na grafe môžete vidieť, že aktivity sú vysoko centralizované z hľadiska miesta a priestoru. Dá sa odhadnúť, že v prípade potreby centrum propagandy rýchlo zmobilizuje dostatočný počet zamestnancov, ktorí okamžite zaplavia nejaké miesto svojimi príspevkami. Predstavte si napríklad nejaké fórum alebo stránku, ktoré má v nejaký konkrétny čas napríklad stovky tisíc návštevníkov, ale len pár stoviek z nich sa účastní diskusie. V momente ako pár desiatok ľudí začne so šírením nevhodných nálad a textov, centrum propagandy to môže zbadať a rýchlo tam presmerovať tisíce aktívnych prispievateľov zo svojich radov, ktorí diskusiu celkom otočia. Výskumný tím pritom upozornil na to, že takéto aktivity nikdy nie sú formou automatických príspevkov a softvérových botov. Ide vždy o unikátne príspevky písané skutočnými ľuďmi (na ktorých dohliada vláda, respektíve miestne centrum propagandy).
Ako vládou ovplyvnené komentovanie funguje
Ako sme už spomenuli, v rámci skupiny 50c neprebieha komentovanie tak, že by po zbadaní toho, že niekto ohovára vládu, komentátori rýchlo nabehli do diskusie a daného človeka zdiskreditovali kritikou alebo nadávkami. Ofenzíva je naopak diverzná, pričom úlohou je diskusiu prevrátiť na pozitívnu a odviesť tak od negatív pozornosť. Načasovanie jednotlivých záplav príspevkov je pritom veľmi precízne a je pri nich vidieť veľká organizovanosť. Napríklad 4. apríla, keď je Číne štátny sviatok oslavy predkov a odohráva sa tzv. Čing Ming festival, publikovala skupina 50c prostredníctvom centra propagandy daného regiónu 18 000 príspevkov oslavujúcich veteránov, pričom sa vyjadrovali o tom, akí sú úžasní a akú veľkú obeť pre blaho Číny vykonali. Všetko pri tom z pozície bežných ľudí. Ak ste čínsky občan, máte pocit, že takéto nálady má väčšina ľudí okolo vás, pretože neviete, že ich píšu členovia skupiny 50c.
Takéto isté návaly príspevkov je pritom vidieť aj pri negatívnych udalostiach. V najzápadnejšej provincii Číny, Sin-ťian, konkrétne v kraji Šanzan, sa v júni roku 2013 odohral protest proti akciám vlády v danej oblasti (vláda zakazovala miestnym moslimom nosiť špecifické oblečenie a dlhú bradu), čo vyústilo do protestov v uliciach, pri ktorých polícia zastrelila 10 ľudí a 17 ďalší prišli o život v následných nepokojoch. V rovnakú dobu centrum propagandy vypustilo záplavu príspevkov, v ktorých sa ľudia pozitívne vyjadrovali o zlepšení lokálnej ekonomiky a dobrej životnej situácii, medzi ktorými sa negatívne príspevky rýchlo strácali. To isté sa udialo o rok neskôr pri bombovom útoku na železničnú stanicu v meste Ürümqi v rovnakej provincii. Aj vtedy boli sociálne siete a komentáre rýchlo zaplavené príspevkami o zlepšovaní ekonomickej situácie, pozitívnych krokoch vlády a o raste životného štandardu. Ide teda o odpútavanie pozornosti a zabraňovanie eskalácii.
Mesto Kan-čou
Monitorované príspevky patrili členom skupiny 50c, ktorí pôsobili v rámci mesta Kan-čou. Keďže takéto centrály internetovej propagandy sú po celej Číne, výskumný tím ich príspevky analyzoval a vytvoril model, podľa ktorého bolo možné hľadať príspevky aj neznámych členov 50c z iných centier propagandy. Ak by bol tento postup úspešný, pomohlo by to v pomerne presnom odhade toho, ako sú tieto aktivity rozšírené a koľko ľudí sa na nich podieľa. Na skontrolovanie správnosti použili experti vynaliezavú a pritom veľmi efektívnu metódu. Testovaciu vzorku dodatočne identifikovaných používateľov kontaktovali pomocou veľkého množstva falošných účtov na Sina Weibo, čo je čínsky ekvivalent Twiteru, pričom sa ich na príslušnosť k danej skupine opýtali. Samozrejme sa nedá čakať, že ak sa spýtate nejakého zamestnanca vlády „si člen 50c?“, tak vám pravdivo odpovie. Výskumný tým zvolil preto jemný postup, pričom sa vyhol negatívne vnímanému názvu 50c a otázku bral z pozitívnej stránky. Kontaktoval tak členov formou „všimol som si tvoj najnovší komentár. Veľmi ma zaujal a takisto inšpiroval. Rád by som sa opýtal, či máš nejaké skúsenosti s manažmentom verejnej mienky, alebo skúsenosti s on-line komentármi“.
Tím vedel, že výraz „manažment verejnej mienky“ je používaný v popise práce centra propagandy a ide teda o regulárny pojem, ktorý je z pohľadu zamestnanca bez negatívneho nádychu. Na otázku pozitívne odpovedalo 59 % podozrivej vzorky. Následne výskumný tím uplatnil rovnaký postup na vzorke ľudí, pri ktorej si boli istí, že sú členmi skupiny 50c naozaj (teda tých, ktorých identifikovali pomocou úniku e-mailovej komunikácie). Ľudia z tejto skupiny odpovedali na otázku kladne v 57 % prípadov, čo znamená, že 43 % pravdu zatajilo. Rozdiel 57 a 59 % medzi oboma skupinami je štatisticky nevýznamný, takže sa dá predpokladať, že podobný počet ľudí zatajilo svoju príslušnosť k daným aktivitám aj v prípade dodatočne identifikovanej skupiny. Na test ešte tím položil túto otázku aj náhodnej vzorke bežných ľudí danej sociálnej siete, pričom v nej kladne odpovedalo len 19 % ľudí, čo je štatisticky naopak významné a ukázalo to, že pôvodný výsledok má vysokú váhu. Algoritmus na identifikovanie členov skupiny 50c sa tak ukázal ako mimoriadne presný.
Uniknuté maily z Centra propagandy v meste Kan-čou s linkami na konkrétne príspevky diskusných fór
Na základe tohto výskumu teda dnes vieme, že na čínskych sociálnych sieťach a iných miestach pre diskusiu sa každoročne vyfabrikuje zhruba 448 miliónov príspevkov. Ich autorom pritom nie je nejaká lacná pracovná sila, ktorá sa tiesni niekde v zle vetranej miestnosti plnej počítačov. Píše ich niekoľko desiatok tisíc pracovníkov v rôznych vládnych inštitúciách, pričom daná činnosť môže byť, ale vo väčšine prípadov zrejme nie je, ich hlavná pracovná činnosť. Ich aktivity koordinujú centrá propagandy rozmiestnené po celej krajine a zvolávajú ich na konkrétne miesta v prípade potreby. Namiesto priameho odporu sa dáva prednosť diverzii, klamu a odvádzaniu pozornosti. Je zaujímavé, že informácie v rámci diskusií sa často nechávajú nescenzurované, a to aj keď sú kritické k miestnemu komunistickému režimu a politickej situácii. Slúžia totiž ako užitočný nástroj na lokalizáciu možných zhlukov odporu a identifikovanie najaktívnejších predstaviteľov a ich vplyvu na okolie. Zakročenie a cenzúra sa objaví až vtedy, keď niekde situácia mieri k eskalácii a zhromažďovaniu ľudí s podobnými názormi. Pre daný režim je totiž najväčšie nebezpečenstvo to, že v krajine sa vyvolajú negatívne nálady a zhromaždí sa dostatok odporcov režimu, čo vyvolá reťazovú reakciu a revolúciu. Tak ako to už býva zvykom, pre totalitné režimy nepredstavuje najväčšie nebezpečenstvo cudzia krajina, ale domáce obyvateľstvo.
Riešením nie je paranoja, ale triezvosť
Internet a s ním zviazané obrovské možnosti komunikácie je stále relatívne mladý výtvor, ktorý nabral na sile a celkom zmenil svet len v posledných 20 rokoch. Pri jeho obrovskom vplyve by bolo naivné predpokladať, že bude slúžiť len k dobru. Klikacie farmy sú dobrou ukážkou toho, ako je systém sociálnej reputácie a používateľských recenzií zraniteľný. Dnes používatelia čoraz viac slepo nasledujú počet hviezdičiek a iných sociálnych prvkov a často si neuvedomujú, ako môže byť napríklad hodnotenie reštaurácie na Yelpe, či aplikácie v Android obchode umelo nadhodnotené. Falošné lajky na Facebooku či iných sociálnych sieťach sa pritom môžu podieľať aj na tom, že nejaká firma či celebrita je neprávom považovaná za dôležitejšiu ako v skutočnosti je. Azda najhorším prejavom tejto situácie je, že tieto veci nemusia využívať podvodníci len priamo k vlastnému prospechu. Môžu ich využívať takisto aj k neprospechu konkurencie a to tak, že nekvalitnú falošnú aktivitu k nej pošlú a následne si mydlia ruky, keď je to odhalené a ich konkurencia je prepieraná v médiách a považovaná za podvodníka.
Kým pri klikacích farmách ide často len o peniaze, z hľadiska diskusných fariem ide o moc. Situácia je v tomto smere mimoriadne odpudivá a ukazuje sa, ako sa internet môže stať namiesto svetla v temnote nástrojom manipulácie. Účelom šírenia týchto šokujúcich odhalení nie je to, aby bol používateľ paranoidný a každý text či príspevok na webe podozrieval, že ho písala nejaká komerčná spoločnosť pre vlastný zisk alebo vláda na kontrolu obyvateľstva. Účelom je poznanie toho, že sociálne systémy a „hlas ľudu“ je možné zmanipulovať. Už samotné vedomie toho, že konkrétne veci nie sú nedotknuteľné a je ich možné podvrhnúť prispieva k zdravej opatrnosti a skepticizmu.
Tento článok vyšiel aj v tlačenom septembrovom vydaní TOUCHIT č. 7/2016, preto sa niektoré skutočnosti uvedené v článku, môžu odlišovať oproti aktuálnemu dátumu publikovania.
Prečítajte si aj:
