Európska únia spúšťa obrovský projekt – European Human Biomonitoring Initiative. Je kľúčový pre ochranu zdravia obyvateľov. Krajiny EÚ budú skúmať prítomnosť a množstvá vybraných chemických látok v ľudskom tele. Cieľom je získať vedecky podložené dôkazy o zaťažení ľudského organizmu chemickými látkami a pripraviť podklady pre legislatívu na reguláciu chemických látok vo výrobkoch. Súčasťou projektu je aj Slovensko – Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, Slovenská technická univerzita, Slovenská zdravotnícka univerzita a Univerzita Konštantína Filozofa.
Projekt Európska únia slávnostne predstaví v Bruseli 8. decembra 2016, na podujatí v rámci predsedníctva SR. Do projektu je zapojených viac ako 130 zdravotníckych a výskumných inštitúcií z 26 krajín Európskej únie. Ide o projekt schémy Horizont 2020, ktoré riešia najdôležitejšie vedecké témy Európskej únie. Spomedzi slovenských univerzít je STU v zapojení do Horizontu 2020 najúspešnejšia.
„Projekty schválené v schéme Horizont riešia kľúčové výskumné témy Európskej únie. Slovenská technická univerzita vedie rebríček najúspešnejších riešiteľov týchto projektov medzi slovenskými univerzitami a vzdelávacími inštitúciami. Aj tu vidíme efekt poslednej veľkej obnovy laboratórií v rámci Univerzitných vedeckých parkov. Nové prístroje, často unikátne v európskom meradle, našim výskumníkom umožňujú držať krok so svetovými vedeckými pracoviskami,“ hovorí rektor STU Robert Redhammer.
Projekt European Human Biomonitoring Initiative je naplánovaný na obdobie päť rokov. V prvom roku bude hlavnou úlohou zhromaždiť existujúce údaje o prítomnosti chemických látok v ľudskom tele a ich účinku, ktoré sú známe z výskumných a vedeckých štúdií európskych krajín a určiť ich relevantnosť. Ďalšie obdobie bude patriť samotnému výskumu – odoberaniu a analýze vzoriek. Odoberanie vzoriek bude spojené s vyplňovaním rozsiahlych dotazníkov, ktoré bude zahŕňať informácie o zdravotnom stave, stravovacích návykoch, o životnom štýle či špecifikách lokality, v ktorej obyvatelia žijú. To všetko pomôže zistiť zdroj chemických látok a ich cesty do organizmu.
„Cieľom projektu je získať čo najviac informácií a dôkazov o vplyve chemických látok na zdravie obyvateľov. Chemické látky sa stali bežnou súčasťou nášho života, nachádzajú sa všade okolo nás – v potravinách, v kozmetike, vo vode, v budovách a v zariadeniach našich bytov a kancelárií – a je potrebné poznať ich vplyv na ľudský organizmus. Do projektu je zapojený veľký diapazón odborníkov v celej Európe – od lekárov, verejných zdravotníkov cez analytikov a zdravotníckych štatistikov, biológov, legislatívcov a, samozrejme, chemikov rôznej odbornosti – analytických chemikov, organikov až po tých, ktorí skúmajú účinky chemických látok na organizmus,“ vysvetľuje Katarína Halzlová z Úradu verejného zdravotníctva.
„V druhej fáze sa do projektu zapoja odborníci z analytickej chémie, a teda vo významnej miere aj Slovenská technická univerzita. Zatiaľ projekt predpokladá monitorovanie 9 skupín chemických látok, o ktorých máme nedostatočné vedomosti a minimum dôkazov o ich škodlivosti na ľudské zdravie. Analýzou biologického materiálu (moč, vlasy) odobratého od respondentov v chemických laboratóriách sa bude zisťovať prítomnosť a množstvá sledovaných skupín chemických látok v ľudskom organizme. Následne bude potrebné určiť, ktoré chemické látky majú zvlášť závažný negatívny vplyv na zdravie, ktoré z nich sú pre ľudské telo toxické,“ hovorí Ivan Špánik z Ústavu analytickej chémie Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU.
To, ktoré skupiny chemických látok budú vedci skúmať je výsledkom diskusie krajín. Každá mala možnosť navrhnúť skupinu, ktorá je pre ňu dôležitá. Slovenské priority sa do zoznamu dostali. Ide predovšetkým o ftaláty, polycyklické aromatické uhľovodíky PAU, bisfenol A, tzv. „spomaľovače horenia“ a zmesi chemických látok.
Ftaláty predstavujú skupinu látok, ktoré sa používajú prevažne ako „zmäkčovadlá“, ktoré dodávajú pružnosť a ohybnosť plastom. Polycyklické aromatické uhľovodíky vznikajú prevažne pri nedokonalom spaľovaní – ich zdrojom sú podniky (chemické fabriky, hute, elektrárne, teplárne), ale aj spaľovacie motory áut či individuálne vykurovanie. V domácnostiach je zdrojom aj cigaretový dym, sviečky či tepelná úprava potravín (napr. grilovanie). Bisfenol A poznajú ľudia pod skratkou BPA, ide o chemickú látku, ktorá sa používa pri výrobe plastov, napríklad fliaš, plastových riadov, medicínskych plastov a pod. So spomaľovačmi horenia sa stretávame v rôznych produktoch – od elektroniky cez nábytok, časti stavieb, cez plasty až po oblečenie a iné textílie. Odborníci očakávajú zaujímavé výsledky aj pri sledovaní zmesí chemických látok, pretože doterajšie vedecké štúdie väčšinou chemické látky sledujú jednotlivo.
Celkový rozpočet projektu European Human Biomonitoring Initiative je 60 miliónov eur. Jeho výsledky sa stanú súčasťou európskej databázy chemických látok IPCheM (The Information Platform for Chemical Monitoring). Databáza sa rozšíri o validné a zásadné informácie o prítomnosti a vplyve chemických látok na ľudský organizmus. Tieto údaje majú slúžiť ako podklad pre tvorcov národnej a európskej legislatívy.
Projekt European Human Biomonitoring Initative je jedných z 13 projektov Horizont 2020, do ktorých sú zapojení vedci STU. Ide o projekty z oblasti energetiky, nanotechnológií, matematického modelovania, informatiky, internetu vecí, akustiky, ale aj z oblasti materiálového inžinierstva či ekologického plánovania. Štatistiku slovenských inštitúcii zapojených do projektov Horizont 2020 zverejňujeme na stránke univerzity. Vo väčšine projektov je STU partnerom výskumu, v prípade projektu Slovenského iónového centra SlovakION je STU dokonca hlavným koordinátorom celého medzinárodného projektu.
