Aby sa krajiny dostali z pandémie koronavírusu, mali by pokračovať v testovaní a zvyšovať počet zaočkovaných. Testovanie umožňuje zisťovať počet nakazených a obmedzovať šírenie choroby a očkovanie nakoniec prispeje k celosvetovému ukončeniu krízy. V boji s celosvetovou nákazou nepracujú však len vlády. V mnohých krajinách úradníci úzko spolupracujú s firmami s cieľom zabezpečiť, aby pracovníci zostali zdraví, v prípade potreby dostali testy a pochopili dôležitosť očkovania. Príručka expertov medzinárodnej právnickej kancelárie CMS k očkovaniu a testovaniu pre zamestnávateľov špecifikuje, aké práva a povinnosti majú v rôznych krajinách v boji s pandémiou firmy a ich zamestnanci.
Právnici pripravili odpovede na dôležité otázky týkajúce sa testovania a očkovania vo viacerých krajinách sveta. Príručka poskytuje podrobnosti o tom, čo môžu spoločnosti robiť, aby zaistili bezpečnosť svojich pracovníkov a dostatočne ich chránili. Keďže sa situácia neustále vyvíja a pravidlá sa môžu meniť, firmy by sa mali pred spustením testovania a pomoci pri očkovaní zamestnancov obrátiť na právnych expertov.
Firmy nemajú legislatívu na podporu očkovania
Viaceré slovenské spoločnosti prijali spoločenskú zodpovednosť za zdravie a ochranu zdravia svojich zamestnancov a tak im vo svojich priestoroch pravidelne ponúkajú testovanie. Firmy rovnako podporujú aj očkovanie, aby zmiernili šírenie nákazy. „Na Slovensku však zatiaľ neexistujú konkrétne právne predpisy na to, aby zamestnávateľ mohol poskytnúť podporu, napríklad finančný stimul, tým zamestnancom, ktorí majú záujem o očkovanie. Akákoľvek finančná podpora alebo výhody, napríklad deň voľna navyše, by sa mala poskytnúť tak, aby nediskriminovala ostatných zamestnancov,“ hovorí Pavol Kundrik, právnik na oblasť pracovného práva právnickej kancelárie CMS Slovensko.
Rovnako neexistuje ani legislatíva, ktorá by zamestnávateľom ukladala povinnosť ponúknuť vakcíny zamestnancom. Tie u nás v súčasnosti distribuuje štát a aplikujú ich poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Zamestnávatelia preto sami nemajú možnosť ponúkať vakcíny na dobrovoľnej báze. Zároveň ani nemajú povinnosť podporovať tretie strany alebo vládne inštitúcie poskytujúce očkovanie látky. Podľa verejného prieskumu by však viac ako 46 percent veľkých spoločností chcelo zaočkovať zamestnancov vo vlastnej réžii. Zatiaľ však nie je jasné, či sa vakcíny budú distribuovať aj týmto spôsobom.
Iná situácia je v Nemecku, kde firmy môžu kedykoľvek zvýšiť povedomie a informovať zamestnancov o výhodách očkovania. Zamestnávateľ môže tiež podporiť očkovanie a povoliť ho počas plateného pracovného času. Zamestnávateľ môže navyše poskytnúť stimuly na podporu očkovania, napríklad jednorazový bonus alebo dovolenku navyše. Motivácia však musí byť nastavená tak, aby sa zamestnanci mohli dobrovoľne rozhodnúť pre alebo proti očkovaniu. V tomto prípade môžu o forme podpory spolurozhodovať volení zástupcovia zamestnancov.
Môže zamestnávateľ zisťovať, kto bol očkovaný?
Podľa staršej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva, ktorá ukladala opatrenia v prípade ohrozenia verejného zdravia pri vstupe osôb do areálu zamestnávateľa (v čase 2. až 4. stupňa varovania), mala firma niekoľko možností, ako umožniť zamestnancom vstup do areálu. „Jednou z možností bolo, že sa zamestnanci preukázali potvrdením o očkovaní. Ďalšou možnosťou bol ukázať negatívny test. Do dokumentu o zaočkovaní mohol vtedy zamestnávateľ len nahliadnuť a použiť ho na overenie toho, či daný zamestnanec má právo vstupu do priestorov spoločnosti,“ vysvetľuje Pavol Kundrik.
V súčasnosti neexistuje žiadna iná legislatíva, ktorá by zamestnávateľom umožňovala alebo ukladala povinnosť viesť záznamy o očkovaných zamestnancoch. Zamestnávateľ nemôže ani vyžadovať, aby boli jeho zamestnanci zaočkovaní. Existuje však výnimka, napríklad v prípade pracovníkov, ktorí sú profesionálne vystavení zvýšenému riziku vybraných chorôb a musia byť očkovaní. Medzi povinnými očkovaniami zatiaľ nie je vakcína proti COVID-19 a táto výnimka je upravená zákonom o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a vyhláškou o prevencii a kontrole prenosných chorôb. Slovenský zákon zamestnancom neprikazuje, aby o očkovaní informovali svojho zamestnávateľa. Ak očkovanie zamestnanec odmietne, nemusí uviesť dôvod. „Firma ani nemôže odmietnuť prijať takých zamestnancov, ktorí nie sú očkovaní. Takúto možnosť náš právny poriadok neumožňuje,“ hovorí Pavol Kundrik.
Rovnako to platí aj vo Francúzsku, kde firmy nemôžu nútiť svojich pracovníkov k očkovaniu a nemôže ustanoviť očkovanie ako podmienku zamestnania. Firmy v Českej republike zas môžu zaznamenávať informácie o očkovaní zamestnancov. Musia však striktne dodržiavať všetky príslušné povinnosti vyplývajúce z platných zákonov o ochrane údajov, najmä GDPR. Zamestnávatelia musia zabezpečiť, aby obmedzili spracúvanie iba nevyhnutných osobných údajov a o ich spracovaní náležite informovať zamestnancov.
