Kde bolo tam bolo, bolo raz jedno IT kráľovstvo, v ktorom sa stalo nekonečne veľa zaujímavých vecí. Čriepky z vývoja hardvéru, operačných systémov, programov či samotného vývoja internetu, všetky sa ako naschvál poschovávali v dnes už často zabudnutých zákutiach času. Ponorte sa preto s nami do nášho nového seriálu Čriepky z histórie IT, kde vždy nad nejakou drobnosťou poodkryjeme závoj.
Určite poznáte donekonečna omieľaný vtip, ktorý na internete existuje v mnohých variáciách.
Ľudia z biznis oddelenia prídu za Billom Gatesom a s radosťou mu oznamujú. „Tak sme vám teda kúpili tú Nokiu, ako ste chceli. Stálo to 8 miliárd dolárov.“ Bill odtrhne oči od monitora, chytí sa za hlavu a kričí „Vy idioti! Ja som myslel telefón“.
Tento vtip sa v nejakej variácii objavujete kedykoľvek, keď vykoná akvizíciu veľká IT firma alebo nejaký multimiliardár.
Je však pomerne zaujímavým čriepkom z histórie, že podobné veci sa tak trochu stávali v tej druhej, miernejšej forme.
V ranných dobách domácich počítačov bolo tempo softvérového aj hardvérového vývoja dych berúce a 3 či 4 ročný počítač bol často „rachotina“, na ktorej sa už nedalo nič poriadne prevádzkovať.
Bolo celkom bežné, že rôzne firmy rýchlo kupovali rôzne programy či hardvér konkurencie, podrobne ich testovali a nakoniec vydávali rýchlo svoje vlastné kópie. No a pokiaľ ste vyvíjali operačné systémy, ktoré mali byť čo možno najviac kompatibilné s programami na trhu, často nezostávalo nič iné, než si ich zaobstarať.
PRAJETE SI? ÁNO PROSÍM, VEZMEM SI VŠETKO ČO MÁTE.
Aplikačná kompatibilita bola pre Microsoft vždy vysokou prioritou a len ťažko budeme hľadať softvérovo tak úspešný produkt, ktorý by ju mal tak veľkú a zároveň tak extrémne ďaleko do minulosti.
V spomienkach vývojára Raymonda Chena, ktorý sa podieľal na budovaní Windows viac ako 25 rokov nájdeme v tejto súvislosti zaujímavú historku.
Keď sa v prvej polovici 90. rokov pripravoval Windows 95, grafické operačné systémy boli ešte stále čerstvou novinkou. V tej dobe išlo z hľadiska softvéru stále o značný divoký západ a to že aplikácia bola kompatibilný práve s vašim počítačom a systémom nebolo vôbec zaručené.
Vývojári museli rátať s tým, že mnoho softvéru bude vykazovať najrôznejšie neštandardné správanie a musel to byť práve operačný systém, ktorý mal na všetko reagovať. V tej dobe totiž tvorcovia aplikácii nemohli len tak vydať on-line update. Program sa už predával taký aký bol a hotovo.
Ako to teda Microsoft riešil?
Nuž tak, že manažér softvérového vývoja nasadol na dodávku a vyštartoval do najväčšieho obchodu so softvérom v meste. V tej dobe šlo o regulárny kamenný obchod, pričom v rámci Seattlu, kde Microsoft sídlil a do dnes sídli, bol najväčším obchodom tohto typu Egghead Software.
Jeho regály pretekali CD a disketami programov od výmyslu sveta, medzi ktorými ste si mohli vyberať ako medzi knihami v kníhkupectve.
Zamestnanec Microsoftu do v obchode skrátka vošiel, pozdravil sa s predavačom a ako absolútny šialenec kúpil každý jeden program, ktorý v obchode existoval. Nič nevynechal a bral všetko rad za radom, bez výnimky.
Preplnené škatule s optickými a magnetickými médiami následne naložil do auta, vrátil sa do centrály Microsoftu a všetky ich vysypal na veľký stôl v podnikovej jedálne.
Ako chodili jednotliví zamestnanci na obed, alebo na desiatu či kávu, pri stole sa zastavovali a vždy si nejaké zobrali.
Ideou bolo, že každý zamestnanec z vývoja si mohol zobrať dva ľubovoľné programy, ktoré sa mu zapáčili a jeho úlohou bolo, aby následne otestovať ich funkčnosť na práve vyvíjanom Windows 95.
Mal ich skrátka na svojom počítači nainštalovať a používať ako klasický používateľ a v prípade že by si všimol nejaké problémy, vyplniť report o bugu s jeho popisom. Ak to urobil, za odmenu si mohol dané programy nechať.
A kto zvládol otestovať svoje dva programy a chcel ďalšie, skrátka si len do jedálne prišiel zobrať ďalšiu dvojicu CD či súpravu diskiet.
Výsledkom bolo, že v jedálni to niekoľko dní to vyzeralo ako niekde na tržnici, alebo v lesnom krmelci. Okolo vysypanej hromady vždy okolo postávali nejakí ľudia, prehrabávali sa jednotlivými CD a disketami a čítali si popisy na škatuliach jednotlivých programov, hútajúc či sa im niečo také nehodí domov.
Následne chodili po chodbách a s kolegami si nadšene porovnávali svoje úlovky.
„Tak čo, čo si našiel“
„Číhaj na to, mám Anglicko/Nemecký prekladač“
„Fíha“
Výsledok bol každopádne dych berúci a k obrovskej programovej kompatibilite Windows 95 sa žiadny iný operačný systém tej doby ani len nepriblížil.
Microsoft pri tom tomuto záväzku zostal verný dodnes. Je fascinujúce, s akou bezproblémovosťou môžete na moderných systémoch Windows 11 a Windows 10 používať programy, ktoré sú staré celé desiatky rokov.
A to platí aj pre programy, ktoré do systému integroval samotný Microsoft.
Chcete dôkaz? Pozrite sa na tento obrázok Windows 11. Vľavo sú jeho aplikácie Poznámkový blok a Kalkulačka a v pravo rovnomerné programy z Windows 95. Nie, to nie sú ich snímky obrazovky či virtualizované inštancie. To sú originálne EXE súbory, presunuté z Windows 95 na plochu Windows 11 a následne spustené dvojklikom myši.
Mimochodom, vedeli ste, že na moderných Windows sa stále nachádzajú reálne súbory a pozostatky, priamo z Windows 98, 95 či dokonca ešte starších systémov. Pokiaľ vás to zaujalo, neváhajte navštíviť náš Nedeľník „Poďte so mnou do útrob Windows 10, za veľkým archeologickým dobrodružstvom“, nájdete tam toho viac.
Ďalšie drobné čriepky z IT histórie hľadajte na našom webe už najbližšiu sobotu a takisto pod rovnomenným kľúčovým slovom.
