V Európe to všetko naozaj začalo v marci 2020. Z jedného dňa na druhý nadobudol pojem home office reálnu podobu a ľudia v rôznych odvetviach činnosti pochopili, že notebooky, tablety či smartfóny sú vlastne tým, čo im umožní v novej realite pracovať a virtuálne sa stretať s kolegami či známymi. Spoločným menovateľom celej komunikácie po celom svete sa stal internet. Dlho odkladaný prechod na prácu na diaľku a dištančné vzdelávanie sa stal počas týždňa skutočnosťou.

Takto sme začali

Mnohých ľudí našla táto doba nepripravených. Týkalo sa to kvality internetu a komunikačných zariadení v domácnostiach, softvéru, ale aj kvality zabezpečenia dát. Z obchodov zrazu zmizli dlho nepredajné kúsky ako boli staršie tablety či notebooky.

Ľudia prišli na to, že existuje niečo také ako je Zoom, Skype, Teams, Webex a podobne. Zistili, že je nevyhnutné mať kvalitnú kameru, mikrofóny a slúchadlá, ak chcú na konferencii dobre vyzerať a dobre počuť. Ale určite potrebujú mať doma poriadny internet, ideálne vo Wi-Fi podobe, a to po celom dome.

Komunikačné platformy objavila väčšina populácieZdroj: Zoom
Komunikačné platformy objavila väčšina populácie

Minuli sa aj trvalky

Výsledkom bolo to, že sklady distribútorov IT techniky sa v roku 2020 po naozaj dlhých rokoch vyprázdnili a internetoví operátori sa s montážou nových pripojení ani nezastavili.

Zrazu sa na všetko súvisiace s komunikáciou našli peniaze. Veď takto dištančne prebiehala a aj stále prebieha výučba detí i študentov a IT výbava sa stala úplne nevyhnutnou súčasťou domácností.

Obmedzenie výroby

Na začiatku pandémie, teda v januári 2020, však výroba v Číne stála a bolo to tak asi 3 mesiace. Aj neskôr fabriky nebežali na plný výkon. Práve tu nastal zásadný problém, ktorý sa s nami ťahá až dodnes. Polovodičových komponentov je nedostatok a zdá sa, že s väčším dopytom ako ponukou budeme bojovať až do budúceho roka.

Len pripomeňme, že väčšina fabrík, ktoré sú schopné vyrábať úplne najmodernejšie polovodičové súčiastky, sa nachádza v Ázii. Je to hlavne Čína a Taiwan, potom Japonsko, Vietnam a iné krajiny, kde dnes stoja mamutie závody. Ak si chce u nich firma objednať výrobu komponentov, robí sa to aj s 9-mesačným predstihom.

Tesne po vzniku pandémie sa výrobcovia dostali do neistej situácie a pri objednávaní novej výroby boli opatrnejší ako obyčajne. Nikto poriadne nevedel, čo pandémia spôsobí, skôr sa počítalo s poklesom záujmu. A to nielen v oblasti IT techniky, ale vlastne všetkej elektroniky. Bola to chyba, ako sa ukázalo niekedy v máji 2020.

Požiadavka na zvýšenie produkcie IT zariadení totiž bola v ďalšej časti roka 2020 globálna a naplno sa prejavila v septembri 2020. Za celý rok 2020 sa napr. notebookov predalo asi o 15 % viac ako roky predtým. Celkovo bol totálny hlad po všetkom z oblasti a ťahá sa až dodnes.

Typická práca z domu pri povolaniach, kde je to možné
Typická práca z domu pri povolaniach, kde je to možné

Celá spotrebná elektronika

Ako sme už naznačili, problém je aj v tom, že IT komponenty sú dnes nielen v zariadeniach ako sú notebooky či smartfóny, ale prakticky v každom modernejšom a komplexnom produkte. Týka sa to bielej techniky, automobilov, poľnohospodárskych strojov, lekárskej techniky a pod.

Máte takmer istotu, že ak má zariadenie čo len jeden displej, bude tam aj polovodičová riadiaca časť. A tak sme aj na Slovensku prišli na to, že bez procesora veru nebude možné dokončiť kompletizáciu automobilov alebo dodať na trh práčku.

Navyše, toto sa dupľovane týka aj výrobných zariadení, ktoré sú umiestnené vo fabrikách, a tak rozširovanie výroby nebolo jednoduché.

Intel je jeden z mála výrobcov, ktorí majú vlastné fabriky na území USAZdroj: Intel
Intel je jeden z mála výrobcov, ktorí majú vlastné fabriky na území USA

Nebezpečné geografické členenie

Keďže väčšina fabrík na polovodičové komponenty sa nachádza v Ázii a je ich nedostatok, ako prvý sa začal uspokojovať práve domáci ázijský trh. Na Európu, ale ani Severnú Ameriku akosi neprišiel rad. Asi najvypuklejšie sa nedostatok prejavil v oblasti herných konzol a výkonných grafických kariet.

Pritom záujem o herný svet prejavuje v dobe pandémie oveľa viac ľudí ako predtým. Je to dané z istej časti tým, že moderný herný svet je aj spôsobom úniku z reality, a to je viac ako lákavé. Herné konzoly s ponukou obrovského počtu hier sú dnes v Európe úplne nedostatkovým tovarom a na šedo-čiernom trhu sa predávajú aj za trojnásobok odporúčanej ceny.

Všetky konzoly, ktoré majú prísť k IT distribútorom už dávno majú svojho šťastného majiteľa. Je jasné, že s oficiálnymi cenami konzol pôjdu výrobcovia hore, odhad je až o 20 %.

Celej situácii okolo nedostatku IT zariadení nepomohla ani situácia okolo zastavenia dopravy cez Suezský prieplav. To je totiž dnes hlavná dopravná trasa z Ázie do Európy, a to bezkonkurenčne najlacnejšou lodnou dopravou.

Zablokovanie lode Evergreen preplnenej tovarom v úzkom umelom kanáli trvalo síce menej ako týždeň, ale aj tak to znamenalo oneskorenie naplánovaného tovaru, s ktorým sa firmy vyrovnávali mesiac. Je jasné, že letecká doprava tovaru z Ázie je niekoľkonásobne drahšia, okružná lodná trasa okolo celej Afriky je dlhšia o viac ako týždeň, a tak znova vyvstáva nutnosť sprevádzkovať priamu a rýchlu železničnú trať z Číny cez Kazachstan a Ukrajinu do západnej Európy až po Veľkú Britániu.

Skvelé by pritom bolo, keby táto nová hodvábna cesta viedla práve cez Slovensko. To je ale trochu iný príbeh. Už len pripomeňme, že časť jednej z veľkých fabrík na polovodiče umiestnenej v Japonsku zhorela.

Zablokovanie lode Evergreen v Suezskom preiplave. Zdroj: SATELLITE IMAGE ©2021 MAXAR TECHNOLOGIES
Zablokovanie lode Evergreen v Suezskom preiplave. Zdroj: SATELLITE IMAGE ©2021 MAXAR TECHNOLOGIES

Ako teda ďalej?

Aké sú teda východiská a poučenia z krízy spôsobenej nedostatkom IT komponentov a zariadení? Treba premýšľať nad tým, či je naozaj správne nechať koncentrovať výrobu v Ázii a v rámci ostatného sveta sa potom ľahko dostať do pozície rukojemníka.

V skutočnosti vyšlo víťazne z tejto situácie tých pár firiem, ktoré majú aj vlastné fabriky ako je Samsung alebo Intel. Horšie to bolo s tými, ktorí si 100 % výroby objednávajú a nemajú úplnú kontrolu nad tým, čo sa bude vyrábať.

Ak je z hľadiska ekonomiky „outsourcing“ výroby nevyhnutný, potom treba sprevádzkovať trasy dopravy tovaru, ktoré nie sú obmedzené na jednu cestu. A poriadne premýšľať pri plánovaní výroby a zamestnať analytikov, ktorí dokážu vidieť viac dopredu. Resp. viac zapojiť umelú inteligenciu, ktorá dokáže takéto správanie sa trhu odhaliť možno o niečo skôr ako ľudia. To všetko je z pohľadu firiem na pokrízový vývoj.

Ak sa pozrieme na situáciu z hľadiska bežného zákazníka, potom sme sa už asi vybavili všetkým fakt potrebným na prácu z domu. Upriamujeme však vašu pozornosť práve na bezpečnosť pri práci z domu. To, že väčšina ľudí bola odsúdená na prácu či vzdelávanie z domu, sa prejaví aj v ďalších rokoch. Prechod do domácnosti s citlivými firemnými údajmi totiž znamenal pre kyberzločincov dobu zasľúbenú.

S týmito údajmi ste mimo pracoviska, pripojení na diaľku, a to z „nejakého“ zariadenia a nejakým internetom. Nikdy nebolo jednoduchšie dostať sa k firemným dátam ako v tejto dobe. Toto je súčasne obrovská výzva pre administrátorov, ktorí sa starajú o firemné dáta a je to výzva aj pre vás, aby ste mali komunikačné zariadenie zabezpečené a o citlivé dáta sa patrične starali.

Bezpečnostné firmy o tomto probléme prirodzene vedia a snažia sa prispôsobiť svoje security riešenia novému normálu, len to chvíľu trvá. Rovnako sa vyvíjajú obľúbené vyššie spomenuté komunikačné platformy, lebo v raných dobách krízy to bol pre zločincov najjednoduchší spôsob ako sa dostať do vášho zariadenia.

Ako hovorí ľudová múdrosť, čo ťa nezabije, to ťa posilní a aj z tejto krízy vyjdeme s novými skúsenosťami. Hybridný spôsob práce aj výuky kombinujúci osobnú účasť s tou na diaľku sa stane dominantný a možno aj ekonomicky výhodnejší. IT zariadenia sa tomu ľahko dajú ešte viac prispôsobiť, duševne sme si na to už zvykli.

Značky:

Ondrej Macko

Ondrej Macko
Ako novinár pracujem už od roku 1990. Teraz sa zaoberám mobilnou komunikáciou, multimédiami a vyhotovovaním videorecenzií.

Máte pripomienku alebo otázku k článku? Napíšte nám na redakcia@touchit.sk alebo priamo autorovi článku. Ďakujeme.