Technika napreduje míľovými krokmi a spolu s ňou sa mení aj svet mobility. Autám so spaľovacím motorom začínajú pomaly konkurovať elektromobily a ako už automobilky avizovali, na európskom trhu sa čoskoro objavia i autonómne vozidlá. S novými technológiami však prichádzajú aj nové otázky: Aké pravidlá budú platiť pre samojazdiace autá ? Kto ako bude nakladať s osobnými údajmi, ktoré tieto stroje zaznamenávajú a kto bude v prípade nehody zodpovedný za škodu? Aj na to sa musí naša spoločnosť a jej právny systém pripraviť.

Kto ponesie zodpovednosť

Odborníci predpovedajú, že do roku 2030 bude sa bude predávať okolo  60 miliónov automobilov s autonómnymi funkciami. Inteligentné vozidlá so sebou prinesú nielen množstvo výhod, ale požiadaviek na zmenu legislatívy.  Jednou zo zásadných tém v prípade autonómnych vozidiel je práve zodpovednosť za ich prevádzku. V USA sa tieto vozidlá už testujú v praxi a ukázalo sa, že je veľmi náročné určiť zodpovednosť a vinníka napríklad v prípade dopravných nehôd. Je otázne, ako dlho bude súčasná právna úprava použiteľná aj pre prípady škody spôsobené takýmito vozidlami: „Charakteristickým znakom autonómneho systému je totiž obtiažnosť určenia príčiny jeho nežiaduceho správania, a to vďaka množstvu dátových vstupov a strojovému učeniu. Ak napríklad autonómne vozidlo prudko zabrzdí a spôsobí zrážku s vozidlom za ním, môže byť ťažké určiť, či bol príčinou niektorý z mnohých dátových vstupov, nastavenie vozidla výrobcom alebo nastavenie inou osobou,“ vysvetľuje právnik Jan Diblík, ktorý je partnerom najväčšej česko-slovenskej advokátskej kancelárie Havel & Partners.

Pripravuje sa aj Slovensko

Ministerstvo dopravy a výstavby SR organizuje „Platformu pre plne autonómne vozidlá“ a momentálne pracuje na analýze pripravenosti nášho právneho poriadku na zavádzanie automatizovaných áut do cestnej premávky. Následne by malo prísť s návrhmi konkrétnych legislatívnych krokov, ktoré musí Slovensko urobiť, aby zaistilo bezpečnosť na cestách.  „Nech sa vydáme akoukoľvek cestou stanovenia zodpovednosti, takýto systém bude musieť byť doplnený povinným systémom poistenia, ktorý by fungoval po vzore povinného poistenia z prevádzky vozidla,“ dodáva Jan Diblík z advokátskej kancelárie Havel & Partners

Aj autonómne auto musí rešpektovať GDPR

Autonómne vozidlá aktívne komunikujú s okolím, takže zbierajú aj množstvo osobných údajov . Súčasný trend vývoja umelej inteligencie, a teda aj autonómnych áut, je založený na strojovom učení. A teda najmä na zhromažďovaní dát, na základe ktorých sa vozidlo rozhoduje. „Pravidlá na ochranu osobných údajov sa samozrejme dotknú tiež autonómnych vozidiel, avšak doteraz neboli prijaté žiadne opatrenia, ktoré by zaisťovali dostatočnú kybernetickú bezpečnosť a chránili autonómne vozidlá pred kybernetickými útokmi.  Preto bude pri vývoji dôležité poradiť si s pravidlami pre ochranu osobných (i neosobných) údajov a s pravidlami pre efektívne zaistenie kybernetickej bezpečnosti,“ upozorňuje Jan Diblík z advokátskej kancelárie Havel & Partners.

Etické zásady musia „ctiť“ i roboty

Umelá inteligencia, na báze ktorej autonómne vozidlá fungujú, sa úzko dotýka aj etiky.  Zvlášť kritická je problematika ľudskej kontroly nad strojmi, ktorá môže byť postupne oslabená, až dôjde k jej strate. Významnú úlohu tak budú v budúcnosti zohrávať etické kódexy pre vývoj a využívanie umelej inteligencie. „Aj Európsky parlament sa vo svojich uzneseniach venuje problematike etického vývoja a využívaniu umelej inteligencie. Dokonca navrhuje znenie etického kódexu, v ktorom nabáda výskumných a projektových pracovníkov v oblasti robotiky, aby konali zodpovedne a aby za každých okolností prihliadali na to, že je potrebné ctiť ľudskú dôstojnosť, súkromie a bezpečnosť. Pri programovaní vzorcov správania tak majú (ak prípadná budúca regulácia túto možnosť neobmedzí) vývojári systémov voľnosť nad výberom zásad, ktorými sa bude musieť autonómne vozidlo riadiť,“ uzatvára Jan Diblík.

 

 

 

Značky: