V obľúbených lesoch, kam veľmi rád chodím, sa starám o jedno pekné a útulné ohnisko. Pri ňom sa dá presedieť aj celý deň.

Okrem mňa ho občas navštevujú aj iní ľudia a niektorí z času na čas zabúdajú, ako sa majú v prírode správať a čo majú robiť, aby neurobili škody.

Nedávno som bol na tomto mieste iba pozrieť a po pár minútach sedenia som počul prichádzať terénne auto (neďaleko ohniska vedie stará lesná cesta). Vystúpil z neho otec s maloletým synom a vydali sa k ohnisku s očividným cieľom opekať. Zbadali ma, pozdravili sa a otočili sa, že idú teda inde, no ja som im povedal, že ak si chcú opekať, tak pokojne môžu, ja idem aj tak ďalej.

Auto v lese som nejako neriešil, možno mal pán problém s chôdzou… Správali sa slušne, tak som mal pocit, že nič zásadné im netreba hovoriť. Vydal som sa ďalej na obchôdzku po obľúbených miestach a podvečer, cestou späť, som mal vnútorný pocit, že sa mám zastaviť pri ohnisku. Urobil som tak a bol som nemilo prekvapený.

Auto tam už nebolo, no ako som sa približoval, tak som cítil dym. Oheň nebol riadne uhasený a veľké polená, ktoré boli nahádzané v ohnisku, ešte stále tleli, dymili a mali chuť horieť ďalej. V období sucha v kombinácii s vetrom môže takéto ľahkovážne správanie spôsobiť veľké škody!

Drevá som uhasil zvyškovou vodou, ktorú som mal v batohu a zahádzal kameňmi, aby sa náhodou ešte niečo nerozfúkalo. V prvom rade – na opečenie pár špekáčikov nie je potrebné robiť „Jánošíkovú“ vatru a v tom druhom, oheň v lese je potrebné po opekaní za každých okolností zahasiť a neriskovať požiar väčších rozmerov.

Na celom príbehu ma najviac mrzelo to, aký príklad z toho plynie. Ten chlapec videl ocka, ktorý prišiel do lesa autom, založil veľký oheň, niečo upiekol a na záver ten oheň ani poriadne neuhasil a ide sa ďalej. Deti nasávajú takmer všetko, čo robíme a berú to ako príklad, pričom si nemyslím, že toto bol pre toho chlapca dobrý príklad.

Ak sa to deje častejšie a o pár rokov pôjde ten chlapec do lesa s kamošmi, tak jeho správanie voči prírode a pod. asi nebude vyzerať inak – i keď by som sa v tomto prípade rád mýlil. Majme, prosím, rešpekt k prírode a hlavne buďme čo najlepším príkladom pre naše deti, lebo oni sú našou budúcnosťou, ktorá môže vyzerať buď dobre alebo úplne zle.

Prečítajte si aj: