Máme právo si svoje súkromné dáta a záležitosti šifrovať? Mnohé vlády a bezpečnostné zložky čoraz hlasnejšie bojujú o to, že nie. Prečo je takáto možnosť súkromia dôležitá a čo môže priniesť jej strata?
2. decembra 2015 došlo v kalifornskom meste San Bernardino k teroristickému útoku, ktorý sa odohral v miestnom výukovom centre pre postihnutých, patriacemu pod úrad sociálnych služieb. Na práve prebiehajúci vianočný večierok vtrhol ozbrojený manželský pár, ktorý spustil streľbu a zavraždil 14 ľudí, pričom ďalších 22 vážne zranil. Po svojom hroznom akte manželia unikli na svojom aute, prenasledovaní políciou, pričom obaja prišli o život pri nasledujúcej prestrelke. Americká FBI okamžite spustila vyšetrovanie, v snahe celý prípad objasniť. Páchateľmi boli 28-ročný Američan, potomok imigrantov z Pakistanu a jeho 29-ročná manželka, narodená v Pakistane, ktorá väčšinu svojho života prežila v Saudskej Arábii. Aj keď sprvu sa zdalo, že ide „len“ o ďalší hrozný čin ovplyvňujúci verejnosť z hľadiska šírenia teroru, o pár dní neskôr sa táto udalosť stala stredobodom súčasného boja o používateľské slobody a digitálne šifrovanie.
9. februára tohto roku FBI vydala verejné oznámenie, že sa im nepodarilo dostať k dátam útočníkovho iPhonu 5C, pretože smartfón používa pomerne sofistikovanú ochranu založenú na šifrovaní dát a bezpečnostný mechanizmus zabraňujúci rapídnemu skúšaniu hesiel (brute force attack). FBI preto požiadala spoločnosť Apple, aby vytvorila novú verziu svojho operačného systému, ktorá by tieto ochrany odstránila, čo by umožnilo FBI tento softvér nahrať priamo do pamäte telefónu a skúšať lámať šifrovacie heslo akokoľvek rýchlo. Apple takýto softvér, ktorý by podlamoval bezpečnosť prakticky každého jeho smartfónu, odmietol vytvoriť. FBI sa preto obrátila na federálneho sudcu, ktorý 16. februára vydal súdne nariadenie, aby Apple takýto softvér neodkladne vytvoril a poskytol.
Apple opäť odmietol, čo sa premietlo do vážnych právnych sporov. V rovnaký deň Tim Cook, riaditeľ Apple, vydal na stránke spoločnosti otvorené vyhlásenie pre svojich zákazníkov, vysvetľujúce celú situáciu. V ňom sa postavil za dôležitosť šifrovania a práva zákazníkov, pričom poukázal na to, že Apple poskytol FBI pri vyšetrovaní všetku možnú pomoc. Sprístupnil všetky dostupné dáta, ktoré patrili kriminálnikom, vrátane záloh na službe iCloud. Razantne však odmieta vytvoriť softvér, podkopávajúci bezpečnosť všetkých iPhonov.
Americké ministerstvo spravodlivosti ohodnotilo 19. februára rekciu Apple za neprípustnú. Odmietnutie súdneho príkazu, ktorý je v rámci technickým možností firmy plne splniteľný, označilo za marketingový ťah. O dva dni neskôr, 23. februára, sa odohralo niekoľko protestov v rôznych mestách na podporu Apple a 25. februára napokon Apple podal oficiálne odvolanie, upozorňujúc na to, že súd sa pri nariadení opiera len o 230 rokov starý vágny zákon, umožňujúci vydávať všetky nutné nariadenia na pomoc jurisdikcii. Ide o All Writs Act z roku 1789 a podľa Apple z neho vyplývajúca povinná spolupráca pri vyšetrovaní nepokrýva nariadenie na vytvorenie nového softvérového produktu, ktorý je určený na prelomenie zabezpečenia výrobkov spoločnosti.
Divadelné hašterenie o jeden iPhone a skutočný spor v pozadí
Začiatok marca bol v znamení súdnych ťahaníc, pri ktorých sa FBI a americké Ministerstvo spravodlivosti snažili presvedčiť federálnych sudcov k tomu, aby ostro vymáhali splnenie nariadenia o vytvorení daného softvéru. Vymáhateľnosť založená na 230-ročnom vágnom zákone sa však postupne začala rúcať. 3. marca podporilo vzdor Applu ďalších 17 významných IT spoločností, vrátane Googlu, Facebooku, Intelu a Microsoftu. K podpore sa pridali významné osobnosti z oblasti kryptografie a rôzne neziskové organizácie, vrátane Electronic Frontier Foundation (EFF), ktorá chráni záujmy internetových používateľov.
Je dôležité si uvedomiť, že v súčasnom spore Apple a FBI sú z celkového hľadiska dáta na konkrétnom iPhone podružné. Cieľom tohto procesu nie je len toto zariadenie, ale celkový precedens, teda budúce aplikovanie výsledkov tohto prípadu na stovky, tisíce či milióny prípadov v nasledujúcich rokoch. FBI, Apple a iné spoločnosti sú si toho veľmi dobre vedomé. James Comey, riaditeľ FBI, vo svojich vyjadreniach apeloval na občanov a upozorňoval ich, že moderné technológie sa stávajú nástrojom pre veľmi nebezpečných ľudí a zákon v tomto smere nedrží krok. Výsledkom je podľa neho veľmi nebezpečná situácia pre verejnosť, ktorú FBI popisuje dlhodobo ako „going dark“, teda ísť do ticha, respektíve temna, čo vyjadruje postupný prechod k nemožnosti vyšetrovania rôznych zločinov. Podľa Comeyho moderné bezpečnostné mechanizmy bránia v odhaľovaní teroristov, vrahov či násilníkov. Americký prokurátor David Jolly sa v snemovni reprezentantov dokonca vyjadril, že Apple „riskuje krv na svojich rukách“.
Zdá sa však, že rozsah celého procesu príliš nechápe americké Ministerstvo spravodlivosti. Keď totiž Apple obhajoval svoj postoj tým, že podkopávanie bezpečnostných mechanizmov je ako zabudovanie rakoviny do našich zariadení, čo môže zneužiť ktokoľvek, Ministerstvo spravodlivosti kontrovalo, že ich požiadavky sú veľmi striedme. Podľa ministerstva sa prípad týka len tohto jedného konkrétneho smartfónu, ktorý patril mŕtvemu teroristovi zo San Bernardina a nežiada teda o vytvorenie akýchsi univerzálnych zadných vrátok, ako to nazýva Apple. Ministerstvo pri tom poznamenalo, že by prijalo aj variant, že vytvorený softvér by bol inštalovaný len v spolupráci s Apple a následne by bol po jednorazovom použití zničený. Ide však o veľmi naivnú predstavu. Takto jednoducho to skrátka nefunguje. Koniec koncov, len pár dní predtým sa rôzni vyšetrovatelia a policajné zložky vyjadrili, že len v New Yorku čakajú na odomknutie stovky smartfónov z rôznych prípadov a je jasné, že úspech na súde by vytvoril precedens na opätovné použite. Apple upozorňuje na to, že ak súd dá za pravdu FBI a ministerstvu spravodlivosti, znamená to, že by dané organizácie mohli požadovať čokoľvek, nielen zničenie ochrán na dáta, ale aj zapnutie kamier, mikrofónov a iných súčastí na požiadanie. Dnes vo vrecku teroristu, zajtra vo vrecku násilníka, pozajtra vo vrecku záletníka, na ktorého podala žalobu bývalá manželka za neplatenie alimentov. Všetko len v rámci toho, že firmy „musia spolupracovať“. Akonáhle takéto nástroje a slabiny budú vytvorené, je nemožné zabezpečiť, aby sa nedostali do nesprávnych rúk a neboli zneužité nekalými živlami.
Situácia eskalovala počas celého marca. Napríklad americký senátor Lindsey Graham sa vyjadril, že „akýkoľvek systém, ktorý umožní teroristom komunikovať v našej krajine bez toho, aby sme mohli zistiť čo hovoria, je stupídny“. Technologické spoločnosti kontrovali, že nie je možné budovať bezpečné mechanizmy s úmyselne zabudovanými chybami a slabinami pre políciu či FBI. Takéto slabiny totiž nevyhnutne bude schopný využiť aj niekto iný. Týmto tvrdeniam sa riaditeľ FBI James Comey skoro až vysmial a podľa neho ide len o výhovorky. Tvrdí, že technologický segment je plný veľmi šikovných ľudí, ktorí to dokážu. Veď napokon už v minulosti IT spoločnosti dokázali veci, o ktorých sa myslelo, že sú nemožné a vďaka tomu, že takéto reči nepočúvali, to dokázali urobiť. Nie je pri tom so svojím názorom jediný. Prokurátor Daniel Conley si napríklad myslí, že bezpečné mechanizmy s vrátkami pre vyšetrovateľov predsa musí byť možné vytvoriť. Veď predsa Amerika je skvelý národ, ktorý dokázal pristáť na Mesiaci, takže celkom určite dokáže aj toto. Peknú odpoveď na takéto postoje poskytol Matt Blaze, špecialista na bezpečnostné systémy a kryptografiu (okrem iného aj tvorca kryptografického súborového systému pre unixové systémy), ktorý takéto postoje označil za extrémne naivné. Podľa neho je to akoby dané osoby argumentovali, že ak ľudia dokázali pristáť na Mesiaci, celkom určite dokážu pristáť pri podobnej snahe aj na Slnku.
Jednou z najzvláštnejších udalostí bolo vyjadrenie prokurátora Michaela Ramosa, ktorý na federálneho sudcu vyrukoval s tým, že Apple musí daný smartfón okamžite odomknúť, pretože môže obsahovať nebezpečný spiaci „kybernetický patogén“, schopný zlikvidovať elektronickú infraštruktúru celého mesta. Je až zarážajúce, čo sú niektorí právni zástupcovia schopní vysloviť s vážnou tvárou v snahe o podporu svojho prípadu. Bolo to v danom prípade vôbec prvýkrát, keď sa osoba zapojená do vyšetrovania vyjadrila v súvislosti s tým, čo môže byť na zašifrovanom telefóne. Ide zrejme o priamu reakciu na vyjadrenie jedného z policajných zástupcov, ktorý koncom februára uviedol, že „je veľmi pravdepodobné, že na telefóne páchateľov nie je nič hodnotné a relevantné s prípadom“. James Comey, riaditeľ FBI, sa k tejto téme koncom februára vyslovil len vágne a povedal, že „telefón môže obsahovať informácie, ktoré dopomôžu v dolapení ďalších teroristov, ale aj nemusí“.
Nedávam súhlas na prehľadanie tohto zariadenia
Vyjadrenie prokurátora o smrtiacom víruse, ktoré akoby vypadlo z nejakého naivného kriminálneho seriálu, je v tomto prípade veľmi smutným dôkazom toho, ako do takýchto záležitostí výrazne vstupuje nekompetentnosť. Nedá sa pravdaže očakávať, že právnici, prokurátori či iné osoby z oblasti práva budú expertmi v oblasti IT, avšak prvotná konzultácia s odborníkmi, ktorá by zabránila vyslovovaniu domnienok hraničiacich s absurditou, by mala byť samozrejmá vec. Kritikou týchto postupov nešetril napríklad Jonathan Zdziarski, špecialista na reverzné inžinierstvo a penetračné testovanie a prominentný forenzný špecialista, ktorý sa vyjadril, že prokurátor „v telefóne očakáva nejakého magického jednorožca“. Dodal pri tom „že nikto nikdy ešte v smartfóne nevidel softvér, aký popisoval“ a je skutočne zarážajúce, že niečím takým dokázal strašiť sudcu bez akéhokoľvek dôkazu.
Z pravdu mu musíme dať aj my. Vyjadrovanie prokurátora takýmto štýlom je skutočne nebezpečné, najmä v prítomnosti ľudí, ktorí v tejto problematike príliš rozhľad nemajú. Povedať, že telefón môže obsahovať čarovný super pokročilý škodlivý softvér, napádajúci infraštruktúru (aj keď nikto z teroristov nebol programátor či bezpečnostný expert) je to isté ako tvrdenie, že môže obsahovať tajnú pirátsku mapu, na ktorej je vyznačená poloha templárskeho pokladu. Bez prítomnosti relevantných expertov na súde môže dochádzať k podobným veciam častejšie, čo je veľmi nebezpečné. Jonathan Zdziarski prebiehajúci súd komentoval pre magazín Arstechnica, kde uviedol, že takéto pokusy vyzerajú ako úmyselná manipulácia, pri ktorej sa prokurátor snaží donútiť súd k iracionálnemu rozhodnutiu založenom na strachu.
Súdne ťahanice pokračovali počas celého marca a bez ohľadu na výsledky je už teraz jasné, že prípad poputuje s odvolaniami stále vyššie a napokon zrejme v nasledujúcich mesiacoch skončí až u najvyššieho súdu.
Dlhodobá vojna proti šifrovaniu
Súčasný spor je pokračovaním niekoľko desiatok rokov trvajúcej konfrontácie medzi vládnymi organizáciami, technologickými firmami a špecialistami na bezpečnosť. S čoraz väčším presadzovaním počítačov a sietí v 70. a 80. rokoch minulého storočia sa FBI, NSA a iné obdobné agentúry obávali, že nástup pokročilých šifrovacích mechanizmov výrazne obmedzí schopnosť výzvednej alebo vyšetrovacej činnosti. Napríklad prominentný americký kryptológ Martin Hellman, ktorý stál na čele tímu expertov stojacich za vyvinutím asymetrickej kryptografie (RSA), v jednom z rozhovorov uviedol, že sa ho NSA v 70. rokoch minulého storočia snažila presvedčiť, že bezpečnostné kľúče nemusia byť také veľké ako plánoval (bezpečnosť RSA šifry celkom závisí od dĺžky kľúča, pričom kvôli neustálemu zvyšovaniu výpočtovej sily sa dnes používajú kľúče s veľkosťou 1024 až 4096 bitov), pretože si bola vedomá, že ich nedokáže prelomiť hrubou silou.
Podpora pred obchodmi Apple. Transparenty hlásia: Neničte naše smartfóny. Zabezpečené telefóny zachraňujú životy
NSA, FBI a iné organizácie sa neobávali len šifrovania pre nemožnosť odpočúvania komunikačných programov (dnes napríklad Telegram). Oveľa horším prípadom je pre ne šifrovanie kompletného dátového obsahu, ktorý je bez rozšifrovávacieho kľúča bezcenný. V 90. rokoch prišli teda s „geniálnym“ nápadom, že každá elektronika schopná šifrovania bude musieť obsahovať ich špecializovaný čip, ktorý bude fungovať ako zadné vrátka ku každej šifre. Šlo o tzv. Clipper čip, ktorý fungoval tak, že kedykoľvek ste na zariadení niečo šifrovali, kľúč na rozšifrovanie ste nedostali na zapamätanie len vy, ale aj Clipper čip, ktorý ho uložil do svojej pamäte. V prípade, že by sa FBI, NSA alebo iná organizácia zmocnila vášho zariadenia, v ktorom by boli zašifrované dáta, skrátka by kontaktovali svoj Clipper čip v danom zariadení a ten by im heslo prezradil bez vašej účasti. Administratíva vtedajšieho prezidenta Billa Clintona sa k čipu stavala veľmi pozitívne a snahy o povinné zavedenie sa rozbehli. Proti sa postavili nielen výrobcovia softvéru a hardvéru, ale aj organizácie na ochranu práv používateľov, pričom nechýbal ani politický tlak proti zavedeniu takýchto čipov, a to najmä smerom z Európskej únie. Toto spoločné úsilie nakoniec zožalo úspech a Clipper čip sa nepodarilo pretlačiť. Za úspechom nepochybne stál aj už spomenutý kryptológ Matthew Blaze, v tom čase zamestnanec legendárnych Bellových laboratórií firmy AT&T, ktorý už v roku 1994 odhalil esenciálne chyby čipu a jeho ochrany, pričom demonštroval, že získať z neho uložené heslá určené len pre oči FBI, NSA a iné štátne organizácie mohol ktokoľvek. Šlo o demonštráciu toho, o čom hovoria IT spoločnosti doteraz. Nie je možné navrhovať umelú slabinu v bezpečnostnom procese a očakávať, že to systém neoslabí.
Väčšina operačných systémov, či už od Microsoftu, Apple, Googlu alebo kohokoľvek iného, dnes umožňuje zapnutie šifrovania celého svojho obsahu, a to buď pomocou vlastného mechanizmu alebo pomocou doplnkových nástrojov. Obvykle je ale zapnutie šifrovania až na prianie používateľa. Apple však nedávno prišiel so zmenou a obsah telefónu šifruje natívne, bez toho aby si to používateľ vyžiadal. Je jasné, že organizácie v podobe NSA a FBI sa na to pozerajú s obrovskom nevôľou. Je nutné si ale uvedomiť, že toto rozhodnutie Applu nespadlo len tak z čistého neba. V roku 2013 vystúpili na svetlo odhalenia o masívnom celosvetovom sledovaní používateľov, ktoré svetu ukázal Edward Snowden. Ukázalo sa, že americká NSA či britská GCHQ rutinne prezerajú obsah smartfónov so systémami iOS aj Android a bez problémov môžu pristupovať k všetkým e-mailom, SMS, GPS súradniciam a iným dátam. Od 9 verzie iOS Apple začal integrovať šifrovanie do smartfónov priamo a čoraz viac komplikoval postupy, ktoré sprístupňujú obsah smartfónu bez hesla. Telefón je v základe chránený 4-miestnym PIN kódom a po viac ako desiatich nesprávnych zadaniach sa šifrovací kľúč AES resetuje a obsah telefónu sa stane nečitateľný. To, čo vlastne FBI a ministerstvo spravodlivosti od Apple žiada, je softvérová úprava systému, odstraňujúca tento limit. Prelomenie hesla a rozšifrovanie dát je následne už triviálne, pretože ide len o štvormiestny PIN kód s 10 000 možnými kombináciami, ktorých vyskúšanie trvá počítaču okamih.
FBI požaduje od Apple úmyselné vytvorenie slabiny systému
Vďaka pokročilému šifrovaniu si dnes môže ktokoľvek užiť dávku súkromia a vydýchnuť si od pocitu, že ho niekto neprestajne sleduje. Ide o celkom normálny akt slobody, ktorý by mal byť celkom prirodzený a nepopierateľný. Je jasné, že šifry používajú a budú používať aj nebezpeční ľudia, vrátane teroristov. Títo ľudia však používajú aj autá a supermarkety a nemôžeme ich predsa len kvôli tomu zakázať. Z odhalení Edwarda Snowdena vieme, že žijeme v dobe, keď majú tajné služby najväčšie možnosti špionáže a získavania informácii v histórii ľudstva. Vo svetle týchto odhalení pôsobí aktuálne vyjadrenie riaditeľa FBI o tom, že nastáva „doba temna“, v ktorej žiadne vyšetrovanie nebude možné, ako absolútne šialené. Aj keby bola všetka naša komunikácia a dáta šifrované, čo ani zďaleka nie je pravda, tieto organizácie majú stále obrovské množstvo možností sledovania. Majú prehľad o tom, kto komu a kedy telefonoval (operátori majú povinnosť to zaznamenávať a na požiadanie poskytovať) a kde sa kto s telefónom nachádza (typický GPS tracking rôznych aplikácií, je od jednotlivých spoločností dostupný na vyžiadanie). Mestá sú navyše plné kamier a tajné služby v minulosti neváhali ani priamo odchytávať prenosy obrovského množstva videochatov (vieme minimálne o odchytávaní videoprenosov Yahoo Messenger) a fotiť používateľov ich vlastnými webkamerami, čo slúžilo k budovaniu obrovskej databázy tvárí nikdy za nič neobvinených a neodsúdených ľudí. Toto v histórii nemá obdobu a všetko sa to odohralo dve dekády po tom, ako NSA a iné organizácie boli presvedčené, že bez Clipper čipu je „doba temna“ nevyhnutná. Situácia sa z ich pohľadu v skutočnosti vôbec nezhoršila. Práve naopak. Dostali obrovské príležitosti, ktoré okamžite využili. Snahe IT firiem zavádzať natívne šifrovanie, ktoré by zabránilo ďalšej eskalácii tejto moci, by sme mali všetci tlieskať.
Veľmi zle pôsobí aj vyjadrenie amerického prezidenta Baracka Obamu, ktorý sa k súčasnému sporu Apple a FBI postavil politicky a vyjadril sa v štýle, že pravdu majú vo všeobecnosti obe strany a nie je vhodné zastávať absolutistický názor. Dospel pri tom k presvedčeniu, že nemožno silné šifrovanie vnímať ako vec bez obmedzení. Vytváranie zariadení v podobe šifrovaných čiernych skriniek, do ktorých nemá nikto prístup, podľa neho nie je balans, ktorý by vydržal nasledujúce storočia a znamenal by fetišizáciu našich smartfónov nad všetky ostatné hodnoty.
S tým sa však dá ostro nesúhlasiť. Tento problém sa vôbec smartfónov netýka. Odporcovia šifrovania sa celé desaťročia snažia dosiahnuť to, aby bezpečnostné systémy museli byť zo zákona zmrzačené, nebezpečné a neúčinné, len preto, aby ku všetkému mali prístup. To je v zásadnom rozpore s ideou týchto technológií. Všetko to odhaľujú vety ako „áno, chceme silné a bezpečné šifrovanie, ale zlí ľudia ho budú používať, takže potrebujeme nejaké nástroje na jeho prelomenie“. To je celkom protirečivé. Buď šifrovanie je bezchybné a bezpečné, alebo nie.
Šifrovanie so zadnými vrátkami, na ktoré môže prísť ktokoľvek, nemá s bezpečnosťou nič spoločné. Ak chcete napríklad vytvoriť čo najbezpečnejší zámok, všetka vaša snaha vyjde nazmar, ak do neho budete musieť zabudovať niečo pre univerzálne odomknutie. Všetci kriminálnici, ktorí sa budú snažiť zámok odomknúť, budú vždy atakovať práve túto slabinu, pretože zaručene vedie k úspešnému odomknutiu. Ak by skutočne došlo k tomu, že všetky americké zariadenia musia obsahovať zadné vrátka na prelomenie šifier, stali by sa v základe veľmi nebezpečnými. USA však nie je celý svet a ktokoľvek by si mohol na svojich zariadeniach nainštalovať šifrovacie nástroje vytvorené v Európe, Kórei či Japonsku. Jediná možnosť, ako sa niečomu takému vyhnúť, je postaviť celé šifrovanie mimo zákon. Tu nejde teda len o ochranu súkromia alebo slobody prejavy. Ide o celkom esenciálnu voľbu toho, niekomu niečo nepovedať.
Akýkoľvek kompromis je strašidelná prehra
Mnoho ľudí sa k tejto téme stavia laxne a podobne ako politici a naivne sa prikláňajú na stranu kompromisu. Ide naoko o neškodiaci názor. Keď sa dve strany hádajú, treba nájsť nejaký kompromis, no nie? V tomto prípade to ale neplatí. Ide o celkom binárnu záležitosť a akýkoľvek kompromis znamená likvidáciu snahy o dosiahnutie bezpečnej komunikácie a takisto bezpečného uloženia informácií. Miera kompromisu určí len to, či budú dopady na bezpečnosť veľké alebo obrovské. Buď čo najbezpečnejšie šifrovanie mať budeme, alebo nebudeme a tá druhá možnosť je skutočne strašidelná. Šifrovanie je úzko späté s matematikou a podobne aj pri matematike je na otázku koľko je 2 + 3 len jedna správna odpoveď, a to 5. Ak niekto navrhuje, že 4, tak „kompromis“ že je to 4,5 je chybnou odpoveďou. V skutočnosti k žiadnemu kompromisu nedochádza a tak je to momentálne aj v súčasnej kauze okolo šifrovania.
Boj, ktorý v USA v súčasnosti prebieha je potenciálne ešte nebezpečnejší, ako ten čo prebiehal v 90. rokoch v súvislosti s Clipper čipom. Podobne ako vtedy, aj dnes by sa mala Európa stavať na tú správnu stranu barikády a bojovať o zachovanie slobôd používateľov, ktoré si tak všetci vážime. Je pri tom extrémne odpudivé, že pri tejto problematike sa zneužíva ľudský strach z terorizmu. Tak to urobil napríklad britský premiér David Cameron, krátko po teroristickom útoku na redakciu Charlie Hebdo v Paríži v januári minulého roku, pri ktorom došlo k vražde 12 ľudí. Podľa Camerona by mala mať polícia prístup jednoducho ku všetkému a bez výnimky. Povedal pri tom: „Musíme si položiť otázku. Chceme v našej krajine umožniť komunikáciu extrémistov, ku ktorej nebudú mať ochranné zložky prístup ani po udelení povolenia? Moja odpoveď je nie. Nesmieme to umožniť.“
Slabina pre prístup jedného, znamená prístup pre všetkých
Hrozba terorizmu v Európe a USA je dnes v mnohých ohľadoch obrovsky preceňovaná a ľudia trpia podobným efektom ako pri nehodách lietadiel. Tie sú v skutočnosti raritou, ale keď k nim dôjde, zahynie pri nich niekoľko desiatok či stoviek ľudí a venujú sa tomu všetky médiá. Ľudia tak majú z lietania prehnaný strach, i keď suverénne najnebezpečnejšia časť letu je cesta autom alebo autobusom na letisko. Predstavme si, že spôsobom, ako britský premiér obhajuje zmrzačenie, znefunkčnenie alebo znelegálnenie šifrovania by sme obhajovali to, aby štát do každej izby našich domovov nainštaloval kameru, ku ktorej by mohla mať polícia na základe povolenia od súdu prístup cez internet. Okamžite by sa bezpečnostný experti zhrozili a oznamovali by, že také niečo je nielen zneužiteľné zo strany polície, ale aj kriminálnych živlov, ktorí by sa na tieto kamery dokázali napojiť. Ako by vtedy pôsobil parafrázovaný Cameronov argument typu „Musíme si položiť otázku, či chceme umožniť, aby dochádzalo k domácemu násiliu a zneužívaniu detí v domácnostiach. Moja odpoveď je nie. Nesmieme to umožniť.“
V roku 2015 sa udialo v Európe a USA niekoľko teroristických útokov, ktoré spolu pripravili o život takmer 200 ľudí (dvojnásobok, ak zarátame bombu na palube ruského dopravného lietadla v Egypte). Asi najhrôzostrašnejší bol novembrový útok v Paríži, ktorý si vyžiadal 137 obetí na životoch a 368 zranených. Za najväčší útok tohto druhu v histórii sa dodnes považuje útok z 11. septembra 2001 v USA, ktorého hlavným cieľom bolo Svetové obchodné centrum. V jeden deň prišlo o život 3000 ľudí a desivá škvrna na histórii ľudstva je už neodstrániteľná. Tento strach by ale nemal byť zneužívaný na zavedenie protiopatrení, ktoré by pri racionálnom zvážení nikdy nemohli byť uskutočnené. Je nesporné, že stovky či tisíce stratených životov a spôsobený teror je niečo strašidelné a životy pozostalých nikdy nebudú už také, ako predtým. Zdá sa ale, že tajné služby, bezpečnostné zložky a iné vládne organizácie tento strach vítajú.
Ak ide o odobratie našich slobôd, ktoré sme v priebehu histórie ťažko získavali, vždy je nutné sa od všetkých smutných vecí odosobniť a nechať hovoriť štatistiku, ktorá žiadne pocity a smútok nemá. Čísla nám hovoria, že v roku 2015 v USA a Európe prišlo v dôsledku terorizmu o život niekoľko stoviek ľudí. To je samo o sebe obrovské množstvo, avšak pri spoločnej miliardovej populácii Severnej Ameriky a Európy je toto číslo nutné dávať do kontextu s inými vecami. Napríklad len pri dopravných nehodách každoročne zahynie v týchto krajinách až 60 000 ľudí. Z tohto pohľadu už jedna obeť teroristického útoku, na ktorú pripadá 300 obetí automobilových nehôd, pôsobí úplne inak a nutkanie okliešťovať naše základné slobody v snahe ochrániť nás za každú cenu pôsobí celkom inak.
Nech spravíme čokoľvek, nikdy sa nedá možnosť teroristického útoku vylúčiť. Aj keď si potlačíme vlastné slobody a zakážeme šifrovanie, teroristi sa budú dohadovať tak, ako desaťročia, storočia či tisícročia predtým. Ani keby tajné služby odpočúvali všetky hovory, spracovali všetky texty a dáta na smartfónoch, notebookoch a iných počítačoch, ani to nezabráni tomu, keď sa zrazu nejaký maniak rozhodne vziať nôž a pobodať v metre desať ľudí, alebo v plnej rýchlosti vraziť autom do davu turistov a zabiť ich ešte viac. Tieto hrozby tu budú vždy. Proti terorizmu musíme bojovať a aktérov týchto hrozných činov stíhať a odstraňovať zo spoločnosti. Ak sa budeme pri tom chovať ako blázni a budeme pri tom sami seba zamykať a sledovať ako pokusných králikov, robíme to zbytočne. Svoju slobodu a spoločnosť si musíme pri teroristických útok práve naopak chrániť a čo najviac zastávať a hájiť, nie ju ničiť a likvidovať.
Súčasný spor má omnoho ďalekosiahlejšie následky, ako je jeden iPhone teroristu
Účinné šifrovanie je pre dnešný elektronický svet niečo celkom esenciálne. Za posledné dve dekády sa naša spoločnosť nesmierne zmenila a on-line svet sa s tým fyzickým celkom previazal. Je nemožné dôverovať bankovým operáciám, zabezpečeniu nášho súkromia či čohokoľvek iného, ak systémy budú obsahovať úmyselné chyby, ktoré môže prakticky ktokoľvek zneužiť. Celý problém bude pritom v budúcnosti mnohonásobne pálčivejší v súvislosti s presadzovaním internetu vecí a kompletnej automatizácie veľkomiest, dopravy a iných aspektov fungovania spoločnosti. Našu čoraz komplexnejšiu elektronickú civilizáciu skrátka nemôžeme stavať na piesku.
Tento článok vyšiel aj v tlačenom aprílovom vydaní TOUCHIT č. 3/2016, preto sa niektoré skutočnosti uvedené v článku, môžu odlišovať oproti aktuálnemu dátumu publikovania.
