Články, ktoré vám nebudú dávať zmysel. Minimálne ak ste tvorcom obsahu. Európsky parlament 26.3.2019 hlasoval o schválení smernice o autorskom zákone, hovorovo ako o copyrightovom práve.
V skratke, článok 11 hovorí o tom, že tvorca obsahu alebo vydavateľstvo môžu žiadať spoplatnenie toho, že napríklad vyhľadávač použil ich link (a kus textu v náhľade výsledkov hľadania).
No a platí to aj pri obrázkoch. Na pohľad dobrá vízia, nie? Vydavateľstvá získajú nový zdroj príjmu a mega koncerny dá konečne niekto „do laty“ a budú platiť. Ibaže by nie. Viete si predstaviť, že by Facebook musel zaplatiť za obsah, ktorý tam niekto nahral, aby sa propagoval? Čo keď Google prestane indexovať spravodajské weby, pretože im nebude chcieť platiť? Ako nájdete informácie, ktoré hľadáte vy? Čo fotky, ktoré Google Mapy použili, aby vám ukázali nejakú reštauráciu, ale fotka patrí podľa autorského zákona práve reštaurácii?
Článok 13 hovorí o prenesení zodpovednosti porušovania autorského práva na platformu. Ak teda nahráte na YouTube obsah, ktorý nie je váš, po novom to bude na pleciach Googlu a ten bude za obsah zodpovedný. Nemal by dokonca ani umožniť nahratie takéhoto obsahu. Takto by mali byť odstránené videá napríklad dokumentárnych filmov, na ktoré používateľ nemá právo ale nahral ich z TV vysielania a uploadol na YT. Tie inak postupne miznú a je to v poriadku. Toto nie je cenzúra. Cenzúra to môže byť v prípade, keď strojový algoritmus bude považovať kus textu za autorsky chránený a zmizne tak celý obsah práve pre takto identifikovaný kus textu.
V tejto podobe by to znamenalo stiahnutie vášho videa z centra mesta len preto, lebo o kus ďalej by si deti cez mobil púšťali nejaké pesničky. Algoritmus by poznal tento obsah a vaše video napríklad z mestom povolenej demonštrácie by na YT nepustil.
Google má neohrozené podstavenie. Chce šíriť články a iný obsah priamo u seba. Veľakrát nemusíte ísť ani na daný web a dostanete informáciu priamo vo vyhľadávači, napríklad počasie, webové agregátory správ atď. Myšlienka „copyrightu“ má svoju rozumnú podstatu, nie ale cez Article 11 a 13. Na implementovanie nových zákonov budú mať členské štáty 2 roky od finálneho prijatia týchto návrhov. Viac k téme nájdete na stránke www.article13.org.
