Myslíte si, že elektronický papier zažil svoju slávu len v krátkom zažiarení čítačiek a dnes už je neperspektívnou technológiou? Ak áno, je najvyšší čas to prehodnotiť. Elektronický papier v nasledujúcich rokoch môže preniknúť do mnohých oblastí a byť všade okolo nás.
Elektronický papier, skrátene aj e-papier alebo v angličtine e-paper, obvykle dávame do súvislosti s čítačkami elektronických kníh, ako je napríklad Kindle od Amazonu. Čítačky dosiahli svoj vrchol predajov v roku 2012, keď im vietor z plachiet zobrali tablety a smartfóny s veľkými displejmi. Aj keď čítačky sú vďaka svojmu obrazovému podaniu a niekoľkotýždňovej výdrži na jedno nabitie stále veľmi vhodné pre vášnivých čitateľov, ktorých oči zhltnú jednu či dve knižky týždenne, občasným čitateľom obvykle plne postačí tablet či smartfón a kúpa ďalšieho špecializovaného zariadenia pre nich obvykle nemá význam.
Aj keď sa dnes stále predá viac ako 20 miliónov kusov čítačiek ročne a svoje miesto na trhu určite majú, nedá sa očakávať, že by sa rast ich predajov ešte vrátil. Technológia elektronického papiera, ktorá ich vznik umožnila, však pri tomto úzko špecializovanom zameraní nekončí. Podobne ako bežný papier nepoužívame výhradne len na knihy, tak aj elektronický papier môže potenciálne vniknúť do mnohých oblastí každodenného použitia a stať sa súčasťou obrovskej plejády produktov.
V súčasnosti sa technológii e-papiera po niekoľkoročnej odmlke začínajú opäť venovať aj médiá, pričom ťahákom už nie sú čítačky, ale aktuálny trend internetu vecí a nositeľnej elektroniky. V prípade týchto zariadení je totiž extrémne nízka náročnosť na napájanie mimoriadne žiadaná. Podobne ako pri iných zobrazovacích technológiách, akými sú hlavne LCD a OLED displeje, aj elektronický papier je neprestajne vyvíjanou technológiou, ktorá sa stále zlepšuje. Známe sú napríklad jednotlivé generácie azda najznámejšieho výrobcu elektronického papiera – spoločnosti E Ink, pričom ide o E Ink Perl, E Ink Mobius, E Ink Triton alebo E Ink Carta. Ďalšími významnými výrobcami e-papiera sú napríklad Plastic Logic, Samsung a LG.
Ako elektronický papier vlastne funguje?
Elektronický papier od svojho vzniku v 70. rokoch minulého storočia ušiel dlhú cestu, pričom postupne menil svoj primárny účel. Kým sprvu bol zamýšľaný ako náhrada vtedy veľmi zlej technológie displejov počítačov, postupne sa začal vnímať ako náhrada fyzického papiera. Výrazné vývojové kroky vpred sa odohrali najmä v 90. rokoch minulého storočia na Massachusettskej technickej univerzite (MIT), pričom v nasledujúcich rokoch ťahali vývoj najmä spoločnosti E Ink, Plastic Logic, Pervasive Displays, Samsung a Epson.
Výsledkom bolo postupné vyvinutie riešení podporujúcich veľké uhlopriečky, ohybnosť a takisto sa aspoň sčasti podarilo prelomiť problém so zobrazením viac ako dvoch farieb. Technológia dozrela na prelome prvej a druhej dekády tohto storočia a svoje uplatnenie našla predovšetkým v čítačkách kníh.
Samotný výraz „elektronický papier“ nie je takýto popisný pre nič za nič. Táto zobrazovacia technológia totiž vyvoláva veľmi podobný obrazový dojem ako atrament na papieri. Pomerne prirodzenou reakciou pri prvotnom vybalení čítačky kníh alebo iného zariadenia je, že sa ľudia pokúsia odlepiť ilustračný obrázok na displeji. Prekvapivo pritom zistia, že žiadna ochranná nálepka na ňom nie je a pozerajú sa práve na obraz generovaný displejom. Môžu za to veľmi čisté a jasné hrany liniek, ktoré vyzerajú ako by šlo o vytlačenú stránku, pričom dojem umocňuje to, že nie je použité žiadne umelé podsvietenie. Zobrazenie danej stránky pri tom nespotrebováva žiadnu energiu a displej ju bude zobrazovať dovtedy, dokým ho nezničíte, alebo za mnoho rokov postupne nezdegraduje jeho materiál. Ako je možné, že displej obraz zobrazuje bez napájania? Ide snáď o nejaké perpetuum mobile?
Pri klasických displejoch je obraz generovaný v základe tak, že smerom k vašim očiam svieti nejaké svetlo. Pri LCD ide o biele svetlo z diód, ktoré následne prechádza farebnými filtrami z tekutých kryštálov, čím sú zafarbované jednotlivé pixely. V prípade OLED farebne svietia samotné organické diódy. Ak je potrebné zobraziť čiernu farbu, svetlo sa zablokuje zavretím pixelu alebo zhasnutím samotného svetla. Ak chcete na displejoch hocičo zobraziť, potrebujete skrátka svetlo, a teda aj neustály prísun energie. Elektronický papier funguje celkom inak.
V jeho útrobách sa nachádzajú milióny miniatúrnych kapsúl, v ktorých je tekutina s mikroskopickými časticami rôznych farieb. V základe ide o čierne a biele častice z oxidu titaničitého, umiestnené v uhľovodíkovom oleji. Zjednodušene si možno každú kapsulu predstaviť ako kartu položenú na stole, pričom jedna jej strana je čierna a druhá biela. Ak píšete perom po klasickom papieri, atrament zafarbuje jeho jednotlivé vlákna a na bielom podklade vidíte svoj popísaný obsah. Elektronický papier funguje prakticky rovnako, pričom namiesto zafarbenia otočí príslušné kapsuly na čiernu stranu.
Práve to sa skrýva za tajomstvom, prečo zobrazenie obrazu nevyžaduje žiadnu elektrickú energiu. Ak rozložíte na stole spomenuté biele karty a niektoré z nich otočíte na čiernu stranu, zostanú tak stále. Energiu potrebujete vynaložiť až vtedy, keď dané karty potrebujete otočiť naspäť alebo otočiť na čiernu stranu niektoré iné.
V realite toto otočenie kapsuly prebieha tak, že vnútri v tekutine sú čierne častice farbiva nabité záporne a biele kladne. Nad aj pod každou kapsulou sú umiestnené elektródy, ktoré sa pri prepise obrazu zapnú. Ak sú záporne nabité čierne častice na dne kapsuly a kladne nabité biele častice v hornej časti (práve na tú sa pozeráme), bod je biely. Pri prepise na čiernu farbu sa na hornú elektródu privedie kladný náboj, ktorý negatívne čierne častice pritiahne, zatiaľ čo na dolnú negatívny, ktorý pritiahne pozitívne nabité biele častice.
Častice sa tak preskupia a kapsula bude pri pohľade zvrchu čierna. Tento stav je stabilný a bod zostane takto stále. Zmenu je možné vykonať opačným nábojom, ktorý častice v kapsule zas premieša opačne. Bod je teda naozaj biely alebo čierny, podobne ako papier je buď zafarbený alebo nie. Keďže displej elektronického papiera vôbec nesvieti a v tme na ňom nič neuvidíte, pôsobí na pohľad veľmi podobne ako reálny papier a má perfektnú čitateľnosť aj na ostrom slnečnom svetle. Súčasné čiernobiele elektronické papiere umožňujú zobraziť niekoľko odtieňov šedej, čo je vykonané manipuláciou s napätím elektród a rozdielnymi časticami, pričom je možné hore na viditeľnú časť kapsuly pritiahnuť len časť čiernych častíc a bod tak vidíme šedivý.
Čím je pomer čiernych častíc k bielym väčší, tým je šedá farba tmavšia. Farebný elektronický papier funguje podobne, pričom sa v kapsule nachádza viac častíc s rôznou farbou, z ktorých každá reaguje na inak veľké napätie alebo sa použije farebný filter nad displejom. Akonáhle sa elektrické pole vypne, častice sa prestanú preskupovať a stabilne zostanú na svojom mieste. Nehybná informácia zobrazená na displeji elektronického papiera preto žiadnu energiu nespotrebováva. Kde všade sa takáto užitočná vlastnosť môže hodiť?
E-papier na veciach dennej potreby
Internet vecí, skrátene IoT (Internet of Things), ponúka technológii elektronického papiera výraznú šancu na širšie presadenie. Či už ide o prvky inteligentnej domácnosti, mesta alebo čokoľvek iné, občasne aktualizovaný displej s prakticky nulovým odberom energie vie byť skvelý spojenec. Jedným z príkladov použitia je dnes testovaná oblasť inteligentného označovania tovaru v obchodoch.
Tu sa totiž elektronický papier hodí už na samotné zobrazovanie cenoviek. Ich častá výmena stojí veľké obchody nemalé peniaze, a to už len z dôvodu spotreby pracovného času zamestnancov, ktorý by mohol byť využitý inak. Pokiaľ by ste vymenili papierové menovky za elektronické displeje, mohli by ste ich obsah meniť aj na diaľku a v reálnom čase. Napájanie obrovského množstva sústavne zapnutých LCD displejov však pochopiteľne nie je zadarmo a s tisíckami produktov náklady narastajú do citeľných rozmerov.
Elektronický papier by situáciu pohodlne vyriešil, pretože by zachoval výhody bežného papiera (zobrazenie cenovky nevyžaduje žiadnu energiu a obraz pôsobí akoby bol klasicky vytlačený) a pri tom by aj prevzal všetky výhody elektronického displeja, ktorý je možné aktualizovať okamžite, hromadne a na diaľku.
Toto je však len jeden z príkladov použitia inteligentných etikiet. Na obrázku môžete vidieť ďalšiu relevantnú formu, pri ktorej je displej elektronického papiera integrovaný do batožiny. Zobrazuje pri tom identifikačný štítok prepravcu, prípadne adresu vlastníka pre dodatočné doručenie v prípade straty. Aj keď bol tento konkrétny štítok odoslaný na displej pred viac ako rokom, nejaví žiadne známky degradácie.
Všetko pritom bez akéhokoľvek napájania. Nejde pri tom o žiadny vysnený koncept a toto konkrétne riešenie od spoločnosti Rimowa začne začiatkom tohto roku testovať nemecká letecká spoločnosť Lufthansa. V roku 2014 trochu horšie pôsobiaci prototyp od inej spoločnosti testovala aj konkurenčná British Airways. Letecký prepravcovia v technológii vidia potenciál z hľadiska zrýchlenia odbavovania cestujúcich. Tí by namiesto čakania na označenie mohli dostať etiketu elektronicky do svojho smartfónu a odoslali by si ju sami do svojej batožiny, ktorú by následne len umiestnili na pohyblivý pás.
To, že elektronický papier vyžaduje energiu len na prepísanie svojho obsahu však nie je jediná výhoda, ktorá hovorí pre jeho rozsiahlu použiteľnosť. Nemenej dôležité je aj to, že e-papier môže byť mimoriadne tenký, pretože nevyžaduje prítomnosť podsvietenia z diód na svojom spodku. To umožňuje jeho integráciu aj do takých tenkých vecí, akými sú napríklad platobné karty. Karta môže na svojom povrchu zobrazovať napríklad množstvo zostávajúcich financií, pričom údaj na displeji môže byť aktualizovaný pri platbe na termináli alebo výbere v bankomate, napájaním cez NFC alebo vlastnou batériou s niekoľkoročnou výdržou.
Takýmto riešením je napríklad zariadenie Coin, ktoré môžete vidieť na obrázku. Ide o inteligentnú kartu, na ktorú môžete nahrať informácie z ôsmich platobných kariet súčasne a prepínať sa medzi nimi tlačidlom. Pokiaľ máte v peňaženke bežne viac kariet, môže vám ju takéto zariadenie o kus stenčiť. Kartu je nutné so smartfónom spájať len pri pridávaní alebo odoberaní nových kariet. Inak je celkom samostatná a môžete ju použiť kdekoľvek, kde akceptujú platobné karty s magnetickým prúžkom. Predaj karty sa začal v máji minulého roku a do dnešného dňa predal výrobca (www.onlycoin.com) už viac ako 300 000 kusov. Karta sa predáva za 99 dolárov.
Konkurenčným projektom je Plastc Card, ktorá k e-papieru pridáva aj dotykovú vrstvu. Obsahuje magnetický pás, čip, podporuje bezkontaktné platby a okrem klasických platobných kariet zaobstará aj elektronické platby cez Google Wallet, Apple Pay a PayPal. Predávať sa začne od apríla tohto roku za 155 dolárov, teda zhruba 145 eur a v súčasnosti je možné ju predobjednať (www.plastc.com). Podobne ako na Coin, aj sem môžete nahrať niekoľko kariet súčasne (20), pričom nejde len o tie platobné, ale aj o akékoľvek iné karty fungujúce na rovnakom princípe (prístupové karty ku dverám, vernostné karty a podobne).
Dotyková vrstva slúži na posúvanie jednotlivých „virtuálnych“ kariet vo vnútri, takže na karte sú vždy zobrazené správne údaje. Karta má navyše ochranu proti zabudnutiu. Ak sa od nej vzdialite na niekoľko desiatok metrov, váš smartfón vás na to upozorní. Ak je karta mimo dosahu vášho smartfónu dlhšie, zablokuje sa. Túto funkciu je pravdaže možné v mobilnej aplikácii vypnúť.
Na párovanie s telefónom používa karta Bluetooth low energy a na jedno nabitie vydrží 30 dní. Nabíja sa položením na bezdrôtovú nabíjačku, ktorá je súčasťou balenia. Karta podporuje všetky tri hlavné štandardy bezdrôtového nabíjania v podobe Qi, PMA a A4WP a môžete ju preto nabiť aj na nabíjačkách iných zariadení.
Pokiaľ by používanie elektronického papiera rástlo v budúcnosti vo veľkej miere, malé displeje by sa stali postupne tak lacnými, že by ich bolo možné začať integrovať aj do obalov. To by mohlo mať opodstatnenie napríklad na obaloch liekov, ktoré by dokázali rozlíšiť, kedy ste škatuľku otvorili a na displeji by vám zobrazili dátum a čas toho, kedy ste si tabletku naposledy zobrali. So zapamätaním doby posledného užitia má totiž mnoho ľudí problém.
Primárne a sekundárne displeje smartfónov a hodiniek
E-papier nemožno odpísať ani v súvislosti so smartfónmi a smarthodinkami. V prípade inteligentných hodiniek sa v minulosti objavil elektronický papier napríklad na Seiko Spirit SBPA003 či na ešte v roku 2015 predstavených, ale stále nedostupných hodinkách Lenovo Vibe Band VB10. Medzi najznámejších predstaviteľov patria ale celkom určite hodinky Pebble, ktoré sú dostupné v niekoľkých rôznych verziách a tvaroch s čiernobielym alebo farebným (64 farieb) elektronickým papierom. Na obrázku je druhá generácia Pebble Time z roku 2015.
Hodinky vydržia na jedno nabitie sedem dní a predávajú sa za 250 eur vrátane dopravy. Pebble dodnes drží niekoľko rekordov na crowdfundingovom portáli Kickstarter. Prvá verzia v roku 2012 vyzbierala potrebných pol milióna dolárov za 17 minút a do konca kampane vyzbierala ďalších desať miliónov. V minulom roku sa nová generácia v podobe Pebble Time s farebným displejom opäť stala rekordnou a vyzbierala viac ako 20 miliónov dolárov.
Niektoré spoločnosti sa snažia s e-papierom preraziť aj v rámci smartfónov. Najväčším advokátom je zrejme ruská spoločnosť Yota Devices, ktorá uviedla na trh špecifický smartfón YotaPhone. Ten obsahuje displeje na oboch svojich stranách.
Kým jeden je klasický LCD panel s LED podsvietením, druhý je vytvorený z e-papiera a je ho možné používať ako úspornejšiu alternatívu, ktorá zobrazuje najdôležitejšie informácie. Prvá verzia tohto telefónu trpela značnými detskými chorobami, avšak druhá verzia z roku 2015 urobila poriadny krok vpred. K dokonalosti má však rozhodne ďaleko a rekordy predajov netrhá. Ťažko to ale prisudzovať na vrub práve displeju s e-papierom. Ten naopak patrí k jednej z mála výhod tohto zariadenia.
S alternatívnym riešením prišla spoločnosť Oaxis v podobe doplnku InkCase. Ide prakticky o kryt bežného smartfónu, ktorý má integrovaný displej z elektronického papiera. Displej funguje tak trochu ako ochranný kryt, do ktorého telefón osadíte, a preto v bežnom používaní smartfónu nijak nebráni. So smartfónom na ktorom je osadený je pritom spárovaný.
Podobne ako v prípade YotaPhone je prostredníctvom jeho použitia možné výrazne predĺžiť výdrž smartfónu na batériu, pretože jeho po energii hladný LCD alebo OLED displej použijete len v prípade, že to naozaj potrebujete. Elektronický papier vám zobrazí potrebné informácie o čase či zmeškaných hovoroch a ak používate smartfón aj na čítanie elektronických kníh, energetická úspora bude naozaj veľká (nehovoriac o tom, že sa vám na e-papieri bude čítať omnoho príjemnejšie).
InkCase je v základe dostupný pre telefóny Apple iPhone i6 za 129 dolárov, Huawei P8 za 99 dolárov a Samsung Note 2 za 60 dolárov. Pre ostatné ponúka samotný displej InkCase Plus za 89 dolárov, ktorý osadíte do doplnkového nástavca (20 dolárov). Odklápa sa podobne ako knižka a je určený pre smartfóny od Sony, HTC, Samsungu a LG.
Cesta módneho doplnku
Elektronický papier má dvere otvorené aj do sveta módy. Ako dobrá ukážka tohto použitia môže poslúžiť náramok Tago Arc od startupu L!BER8. Ide o dizajnový náramok na zápästie, vyrobený z kovu alebo plastu, na ktorom je osadený samotný displej. Do zariadenia je vsadená takisto ovládacia elektronika a NFC čip. Výhodou je, že zariadenie nevyžaduje žiadnu batériu, a teda ani dobíjanie. Elektronický papier drží svoju podobu a zobrazuje dizajn, ktorý si používateľ zvolil. V prípade zmeny stačí priložiť k náramku smartfón a NFC spojením sa okamžite odošle nový obrázok. Na prepis displeja sa využije energia smartfónu.
Náramok teda neobsahuje žiadne konektory a ani iné rušiace prvky. Startup na realizovanie tohto projektu využil kampaň na crowdfundingovom portály Indiegogo, kde behom marca minulého roku vyzbieral viac ako 100 000 dolárov. Náramok je v súčasnosti možné predobjednať a dodanie sa očakáva v máji tohto roku. Bude dostupný v niekoľkých veľkostiach a prevedeniach a stojí 280 eur. S náramkom bude dodávaná aj aplikácia na mobilné platformy s tisíckami predvolených dizajnov, ktoré bude možné doplniť aj o akékoľvek vlastné.
Z trochu iného i keď veľmi podobného súdka je aj projekt používateľsky dizajnovateľných topánok ShiftWear, ktorý v roku 2015 vyzbieral na serveri Indiegogo 850 000 dolárov. Ide o tri rozdielne typy tenisiek, ktoré majú na svojich bokoch displej z elektronického papiera. Výrobca udáva, že displej a elektronika bude dostatočne chránená, aby ste sa pri prípadnom daždi nemuseli báť poškodenia.
Vydržať by mali aj výlet do práčky. Pri tomto produkte ale zatiaľ treba nadšenie krotiť, pretože funkčný prototyp sa očakáva až v najbližších mesiacoch. Až ten ukáže, či vývojový tím bude svoje sľuby vôbec schopný dodržať. Používateľ môže do topánok odoslať jeden z predvolených dizajnov alebo akýkoľvek vlastný. V prípade statického obrázka po zmene topánky žiadnu energiu nespotrebovávajú.
Je možné však vybrať aj zobrazenie neplynulej animácie a keďže ide o konštantné prepisovanie elektronického papiera, je už nutný stály prísun energie. Batéria by v takom prípade mala vydržať niekoľko dní (má bezdrôtové nabíjanie), pričom by ju malo byť možné nabiť aj chôdzou. Topánky by sa k prvým záujemcom mali dostať na jeseň tohto roku. Najlacnejší variant by mal stáť 200 dolárov.
Rovnakou cestou sa vydala aj lotyšská spoločnosť iShüu Technologies, ktorá však namiesto tenisiek zvolila spoločenskú dámsku obuv na vysokých opätkoch, nazvanú Volvorii Timeless. Podobne ako v prípade tenisiek ShiftWear, aj lodičky majú po bokoch pruh elektronického papiera, ktorého zobrazovanú podobu je možné smartfónom či iným vhodným zariadením zmeniť. Aj iShüu využila kampaň na serveri Indiegogo. Topánky sa k prvým záujemcom dostali v decembri a stoja 150 dolárov.
Elektronický papier ako dôležitý prvok smart mesta
Koncept tzv. smart mesta, pri ktorom sa počítače a príbuzné technológie plnohodnotne prepoja s kompletným ekosystémom celej aglomerácie, vyžaduje pokročilé zobrazovacie technológie. V budúcich desaťročiach budeme čoraz častejšie svedkami toho, že sú pasívne označenia a informačné tabule nahradené aktívnymi, v reálnom čase aktualizovanými elektronickými ekvivalentmi.
Výhody takéhoto riešenia pozná každý vodič, ktorý sa na cestách alebo v mestách stretol s elektronickými tabuľami, ktoré ukazovali aktuálny stav dopravy v meste, voľné parkovacie miesta, teploty vozovky, nebezpečenstvo na ceste a podobne. Mestá blízkej budúcnosti budú celkom určite plné vzájomne prepojených informačných označení, ktoré budú vďaka systému umelej inteligencie schopné efektívne reagovať na meniacu sa dopravnú situáciu v reálnom čase.
Výhoda elektronického papiera v tomto smere je jasná. Systém vyžaduje minimálne napájanie, o ktoré sa môže postarať aj relatívne malá solárne dobíjaná batéria a na rozdiel od LCD alebo OLED displeja zobrazuje e-papier poslednú informáciu aj pri kompletnom výpadku elektrického napájania. Prvok malej spotreby pri tom nie je niečo, nad čím sa dá mávnuť rukou. LCD či OLED displeje vyžadujú neustále napájanie a pri tisíckach či státisícoch tabúľ je na udržanie ich funkčnosti nutné obrovské množstvo elektrickej energie.
Ak sa prepíše obsah elektronického papiera len niekoľkokrát denne, rozdiel oproti iným zobrazovacím technológiám, obnovujúcim sa niekoľko desiatok ráz za sekundu, je priepastný. Druhou výhodou e-papiera je výborná viditeľnosť na priamom slnečnom svetle. Čím je cez deň jasnejšie, tým sú informácie lepšie vidno, podobne ako na klasickej tabuli. LCD a OLED displeje sú síce veľmi dobré viditeľné v noci, avšak osvetlenie klasického pasívneho značenia (či už doplnkovým svetlom alebo svetlom prichádzajúceho auta) nijako prehnane nezaostáva.
Extrémne malé požiadavky na napájanie a sebestačnosť pri napojení na solárny panel znamenájú, že je možné budovať inteligentné a na diaľku ovládané informačné tabule aj v odľahlých oblastiach či dokonca na horách.
Elektronický papier môže vo výsledku nájsť uplatnenie nielen na dopravných značeniach a informačných tabuliach, ale aj na reklamných pútačoch, ktoré môžu navyše komunikovať s okolitými zariadeniami a umožniť, aby si okoloidúci mohli informáciu v digitálnej podobe prevziať do svojho smartfónu. Všetky tieto použitia by pri tom veľmi ťažili z toho, že môžu byť aktualizované na diaľku z jedného miesta a okamžite. Už žiadne lepenie plagátov, autobusového poriadku či iných informácií na každej zastávke a stanici.
Vôbec prvé dopravné značenie založené na elektronickom papieri bolo do testovacej prevádzky uvedené v roku 2015 v austrálskom Sydney. Ide o informačné tabule, ktoré v jednotlivých častiach mesta ukazujú, kedy sa bude ulica čistiť a je nutné odísť so zaparkovaným autom, pretože inak bude odtiahnuté. Tabule sa najprv v rámci úvodného testu objavili na jednej ulici a po úspechu už boli rozšírené na niekoľko ďalších, ktoré patria v Sydney k najfrekventovanejším.
Jedna tabuľa, na ktorej e-papier ukazuje aktuálny čas upratovania stojí mesto 5000 dolárov, čo je bezpochyby obrovská suma, ktorá by sa mala v budúcnosti jednoznačne skresať. Mesto však cenu obhájilo s tým, že tabule po krátkej dobe začnú peniaze naopak šetriť, pretože neustála výmena fyzického značenia stojí nemalé peniaze a ide o výdaj, ktorý treba pravidelne platiť. Elektronické tabule sú celkom sebestačné. Sú napájané solárnym panelom a s informačným systémom mesta sú prepojené pomocou mobilnej 3G siete, takže zmenu na nich je možné vykonať z dopravnej kancelárie na diaľku kliknutím myši.
Vedúci predstavitelia tohto austrálskeho mesta do budúcnosti zvažujú takisto nasadenie podobných tabúľ aj na značenie parkovacích miest. Takéto problémy pri tom rieši každé mesto, pričom v prípade veľkomiest ako je napríklad Los Angeles, je každoročne nutné rozmiestniť alebo zmeniť viac ako pol milióna rôznych značení. Každoročné náklady na túto činnosť stoja mesto 9 až 10 miliónov dolárov a použitím elektronického papiera by sa dali značne skresať.
Tabule pre Sydney vyrába slovinská spoločnosť Visionect, pričom jej služby využila pred Vianocami aj Londýnska dopravná spoločnosť, ktorá začala v uliciach britského hlavného mesta testovať niekoľko experimentálnych tabúľ autobusových zastávok, vybavených elektronickým papierom. To, ako zastávka vyzerá, môžete vidieť na obrázku. Ide o viac ako meter vysoké tabule, na ktorých je e-papier za ochranným sklom. Papier nielenže zobrazuje cestovný poriadok, ale aj o koľko minút dorazia najbližšie spoje.
Pomocou mobilnej 3G siete dostávajú tabule aktualizované údaje o polohe jednotlivých autobusov a môžu tak zobraziť aj mapu s ich aktuálnou polohou na trase. V dolnej časti sú tri jednoduché tlačidlá, ktoré prepínajú medzi cestovným poriadkom a mapou a zapínajú podsvietenie pre dobrú čitateľnosť v noci. Pomocou mobilnej siete je možné zastávku ovládať aj na diaľku, aktualizovať jej údaje a v prípade dopravných komplikácií napríklad zobraziť upozornenie, že zastávka je zrušená a zobraziť mapu k najbližšej alternatíve. Momentálne je v Londýne takto vybavených sedem zastávok, na ktorých sa bude v priebehu tohto roku hodnotiť to, či je systém funkčný a či spĺňa očakávania.
Elektronický papier je použiteľný v mnohých oblastiach, a v ktorých sa naozaj presadí, ukáže až čas. Isté je, že ak by zostal len doménou čítačiek elektronických kníh, bolo by to hlboké podcenenie jeho potenciálu. Mnohé použitia majú pravdaže otáznu funkčnosť a je ťažké si predstaviť, že by sa integrácia do obuvi alebo na zadné strany smartfónov nejako extrémne presadila.
Iné použitia majú však šance omnoho väčšie, pričom v mnohých ohľadoch je e-papier ideálnym kandidátom práve na mestské označenia či informačné tabule. Práve tento smer sa možno stane časom celkom prioritným a zatieni všetky ostatné. Podceniť sa však nedá ani jeho potenciál v internete vecí a všetko bude závisieť od nadchádzajúceho vývoja a cenovej dostupnosti. Elektronický papier skrátka ešte zďaleka nepovedal svoje posledné slovo.
Tento článok vyšiel aj v tlačenom februárovom vydaní touchIT, č. 1/2016, preto sa niektoré skutočnosti uvednené v článku môžu odlišovať oproti aktuálnemu dátumu publikovania.