Víťazom druhého ročníka Ceny Dionýza Ilkoviča, udeľovanej za rozvoj mimoškolskej činnosti, sa stal PaedDr. Ľubomír Konrád z Gymnázia na ulici Veľká okružná 22 v Žiline. Vo finále sa stretol s RNDr. Janou Plichtovou z Gymnázia na ulici Alejová 1 v Košiciach a PaedDr. Ivetou Štefančínovou, PhD., z Gymnázia Jána Adama Raymana v Prešove. O finalistoch a víťazovi rozhodla odborná porota pod vedením Doc. RNDr. Martina Plescha, PhD., zo Slovenskej akadémie vied, prezidenta Medzinárodného turnaja mladých fyzikov. Ocenenia boli menovaným odovzdané 7. novembra 2018 počas slávnostného večera v budove Slovenskej filharmónie v Bratislave.
Zvíťazil „Kony“ zo Žiliny
Víťaz druhého ročníka Ceny Dionýza Ilkoviča, Ľubomír Konrád, vyučuje fyziku na tom istom gymnáziu v Žiline, v tej istej učebni, kde sám pred troma desiatkami rokov začínal. Žiakom venuje veľkú časť svojho voľného času na krúžku, kde ich pripravuje aj na rôzne fyzikálne súťaže. Za ostatných 10 rokov im pomohol získať viacero medailí z medzinárodnej fyzikálnej olympiády aj z európskej olympiády, trikrát boli členmi družstva Slovenska, ktoré bolo na medzinárodnom kole experimentálnej fyzikálnej olympiády.
Ako však sám priznáva, nie vždy to ide ľahko, „Musíte sami seba vedieť motivovať a presvedčiť, že to má zmysel. Začiatok býva ťažký – ani za sebou nevidíte nejakú prácu, ani pozitíva. Ale časom to príde. Stačí, keď sa za vami po pár rokoch začnú zastavovať bývalí žiaci, prídu vám poďakovať, spomenú si na vás, to je fajn.“
Tých, ktorí si naňho spomenú, nie je málo. „Je to skromný a pokorný človek. Má obrovský prehľad nielen vo fyzike, ale aj v histórii, vie sa orientovať, veľa precestoval, má veľké skúsenosti a najmä je to veľmi obetavý človek. Vždy mi pomôže a je ochotný venovať mi čas,“ chváli svojho pedagóga maturantka Mária Polačková, ktorá sa pripravuje na prijímacie skúšky na Harvardovu univerzitu, kde by chcela študovať fyziku. Pripája sa aj riaditeľka školy Adriana Randíková, ktorá o „Konym“ hovorí nielen ako o mimoriadnom pedagógovi, ale aj človeku: „On je vynikajúci odborník, ale v prvom rade je to človek s veľkým srdcom, ktorý si nájde cestu ku každému. V ľuďoch hľadá to dobré, a to sa – okrem fyziky – snaží naučiť aj svojich žiakov.“
Veľký ľudský rozmer dominuje aj ďalším príbehom
Dámy, pani učiteľka Jana Plichtová z Gymnázia na ulici Alejová 1 v Košiciach a pani učiteľka Iveta Štefančínová z Gymnázia Jána Adama Raymana v Prešove, si za účasť vo finále tiež prevzali Cenu Dionýza Ilkoviča za svoj prínos k rozvoju mimoškolskej činnosti. Pritom nejde iba o odborné vedomosti, ale o všestranný rozvoj osobnosti mladých ľudí, ktorý porota videla za ich prácou.
Pani učiteľka Plichtová, ktorá na košickom gymnáziu vyučuje informatiku, sama hovorí: „Žiakov chcem naučiť, ako si s prekážkami poradiť bez pomoci.“ Učí od roku 1994. Pôvodne ju pre zlý kádrový posudok na pedagogiku nezobrali. Miesto za katedrou si ju však počkalo. Od začiatku robila informatické krúžky a pripravovala deti na súťaže. Už viackrát sa jej žiaci prebojovali na najväčšie medzinárodné súťaže. Jana Plichtová si spomína na Atlantu, Lisabon, Eindhoven, ale najmä na Mexiko City, odkiaľ sa vrátili s titulom.
Patrik Rusnák, ktorý sa robotike venuje 5 rokov a spolu so svojím tímom už vyhral niekoľko dôležitých súťaží na európskej úrovni, spomína: „Pani profesorka nám pomáha takmer vo všetkom. Má rada techniku a zároveň vidí, že nás to baví, že chceme niečo urobiť. Preto je tam s nami a chce, aby sme sa v tom tiež rozvíjali ďalej a mali to radi tak ako ona.“ Zástupkyňa košického gymnázia, Beáta Vavrinčíková, dopĺňa ďalší rozmer práce pani učiteľky Plichtovej: „Robotické súťaže nie sú len o množstve času, ale aj o množstve financií a ja veľmi oceňujem to, že pani Plichtová každý rok podáva projekty, žiada granty, oslovuje sponzorov – hlavne IT firmy – a vďaka tomu deti môžu vycestovať aj na tie medzinárodné kolá súťaží. Vyzná sa v programovaní, ale žiakov skôr nasmeruje a nechá im voľnosť, aby tvorili sami. Zároveň dokáže stmeliť tím, lebo robotika je hlavne o tímovej práci.“
Tretia finalistka, pani učiteľka Iveta Štefančínová, učí fyziku gymnazistov v Prešove. Sama je ako z knihy s motivačnými citátmi. Je tým človekom, ktorého z vás chcú tieto citáty urobiť. V tom najpozitívnejšom zmysle slova. Učí od roku 2000 a od začiatku sa venuje mnohým mimoškolským aktivitám. Jej nadšenie je nákazlivé: „Keby ma to nebavilo, nevydržala by som učiť tak dlho. Mám radosť z toho, že som obklopená mladými inteligentnými ľuďmi, mám radosť z fyziky, mám radosť zo žiakov.“ Na svojich študentov je právom hrdá. Vysoké umiestnenia prinášajú aj z najprestížnejších medzinárodných súťaží. Tvrdí pritom, že je dôležité, aby študenti o svojich kvalitách vedeli: „V minulosti sme často počúvali, že všetci ostatní sú šikovní a talentovaní, len my nie. Ja sa žiakov snažím presvedčiť o tom, že to nie je pravda,“ hovorí Iveta Štefančínová.
Jej slová dokazuje jej bývalý žiak Samuel Novák, ktorý študuje na Univerzite v Edinburgu, ktorá patrí medzi 5 najlepších európskych škôl. „Vždy nás podporovala a snažila sa, aby sme chápali, čo robíme. V rámci hodín aj v rámci krúžku. Chcel by som sa jej hlavne poďakovať za tie roky, keď sa mi venovala a aj za to, že bola ochotná byť s nami dlho v škole, aby sme boli dobre pripravení.“ Riaditeľka školy, Viera Kundľová, to iba potvrdzuje: „So žiakmi pracuje veľmi tvorivo, rada reaguje na ich zvedavé otázky. Myslím si, že svojím prístupom provokuje, uspokojuje ich záujem, podporuje prácu s talentovanými žiakmi, zapája ich do rôznych súťaží, a tak častokrát končia na medzinárodnej úrovni. Je doslova zberateľkou úspechov a rôznych ocenení.“
Úspešný druhý ročník
Do druhého ročníka Ceny Dionýza Ilkoviča, ktorú vyhlasuje slovenská IT spoločnosť PosAm, prišlo 26 kvalitných nominácií, z ktorých vybrala odborná porota troch finalistov a rozhodla o víťazovi. Nominácie na ocenenie mohol zaslať ktokoľvek – študenti, ich rodičia alebo kolegovia zo školy. Víťaz a finalisti získajú odmenu v celkovej sume 6 000 eur.
Porota medzi inými kritériami hodnotila, napríklad výsledky mimoškolskej činnosti, jej rozsah alebo inovatívny prístup vedúceho. Porote predsedal mladý slovenský vedec, prezident svetovej organizácie Medzinárodný turnaj mladých fyzikov, docent Martin Plesch zo SAV. Ďalšími členmi poroty sú uznávaní odborníci zo slovenských a českých univerzít.
„Získali sme síce nižší počet nominácií ako v prvom ročníku, ale boli sme milo prekvapení ich kvalitou. Bolo mi potešením oboznámiť sa so všetkými príbehmi a stretnúť výnimočných ľudí, ktorí veľkú časť svojho vlastného času venujú mladým talentovaným ľuďom a pomáhajú im rásť,“ hovorí docent Plesch. „Veľmi ma potešilo, že význam a prínos nášho snaženia vysoko vyzdvihla aj pani ministerka Lubyová a že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky prevzalo nad ocenením záštitu,“ doplnil predseda poroty.
Cena pomenovaná po profesorovi Ilkovičovi
Ocenenie nesie meno významného slovenského vedca. Dionýz Ilkovič v roku 1934 odvodil vzťah medzi polarografickým difúznym prúdom, koncentráciou roztoku a charakteristikami kvapkovej ortuťovej elektródy. Dnes je známy ako Ilkovičova rovnica. Bol vtedy členom tímu držiteľa Nobelovej ceny Jaroslava Heyrovského. Profesor Dionýz Ilkovič bol nielen významný slovenský fyzik a vedec svetového formátu, ale tiež skvelý učiteľ, ktorého štýl vyučovania sa stal legendárnym pre jeho študentov a kolegov.
Ku vzniku ocenenia prispela aj spoločnosť PosAm. „Mnohí z učiteľov, ale aj nepedagógov, ktorí sa na základných a stredných školách venujú mimoškolskej činnosti, zasvätili svoj život odovzdávaniu vedomostí mladým ľuďom pretože veria, že z nich môžu vyrásť budúci vedci a významné osobnosti. Cena Dionýza Ilkoviča vznikla ako poďakovanie, pocta aj povzbudenie týmto ľuďom,“ vysvetľuje generálny riaditeľ spoločnosti Marián Marek. „Mám veľmi dobrý pocit z toho, že náš zámer sa darí napĺňať, o čom som sa osobne presvedčil na včerajšom odovzdávaní ocenení“ doplnil.
