Sme uprostred druhej vlny pandémie spôsobenej novým koronavírusom. V dobe, keď píšem tento úvodník, stojíme tesne pred prvým kolom celoplošného testovania. Vy máte veľkú výhodu, že už viete ako to celé dopadlo a či to vôbec pomohlo. Ja si môžem len domýšľať.
Pozn. red.: Tento úvodník vyšiel v tlačenom vydaní magazínu TOUCHIT v mesiaci november 2020.
Premýšľam však nad tým, ako si s využitím IT technológie pomáhame v tom, aby sme ako-tak žili a hlavne pracovali. Do on-line prostredia skočili všetci, čo tak urobiť mohli. Uvažujem nad tým, ako to prežili ľudia v dobe španielskej chrípky v rokoch 1918 až 1920. Veď pred 100 rokmi sa o internete nikomu ani nesnívalo, neexistoval nástroj na on-line schôdzky ako my používame Zoom, Teams či Meets, dokonca nebol ešte ani fax. Ak vtedy chceli niečo ľudia medzi sebou vybaviť, museli sa stretnúť osobne alebo poslať list poštou.
Vôbec nehovorím o tom, že najvýkonnejšie počítače sveta sa podieľajú na vývoji vakcíny, ktorá mala byť hotová už v septembri. A ľudstvo to aj tak prežilo, aj keď s desaťmiliónovými stratami na životoch, ochorela dokonca tretina vtedajšej populácie. Po 100 rokoch si však málokto na španielsku chrípku vôbec spomenul. Prišli iné starosti, prídu aj teraz, zabudneme…
My teda máte v porovnaní so situáciou pred storočím výhody, ale súčasne aj nevýhody. Čo sa na najvyšších miestach rozhodne, to (ak chceme) vieme do pár minút. Zároveň máme internetovú právomoc všetko komentovať a ku všetkému sa vyjadrovať. Zdá mi, že veľa informácií je v tomto prípade už na škodu. Lepšie je často nevedieť detaily a sústrediť sa len na výsledok.
Nechcem byť pritom na žiadnej strane, netvárim sa, že som od narodenia virológ. Myslím si, že keď sa niečo zhora rozhodne, môžeme si o tom myslieť hocičo, ale treba to dodržať a dotiahnuť do konca. Na rozdiel od prvej vlny v marci tohto roku sa pri druhej vlne zo Slovenska vytratil ten spojovací spoločný nepriateľ, ktorý nás (takmer všetkých) vtedy zjednocoval. Už nešijeme rúška, je ich dosť, zdravotníkov nepovažujeme za hrdinov, hoci nimi stále sú.
Teraz je odborníkov veľa a keď ich počúvate, hovoria logicky, rozumne a prichytíte sa pri myšlienke, že im začnete veriť. Hlavne YouTube je v tomto ohľade obrovskou živnou platformou, ktorá znesie takmer všetko. Pri druhej vlne tak internetovo víťazí ten, kto rýchlo umiestni viac videí s posúdením súčasnej situácie. Čo je však naozaj pravda, to posúdi až budúcnosť. Teraz to nevie nikto.
Každý z nás však môže ako ochranu pred pandémiou urobiť pre seba veľa a je to hlavne o osobnom prístupe k veci. Nie je to len o nosení rúška a umývaní si rúk. Je to o tom, že sa rozhodnete cvičiť a zvyšovať svoju odolnosť. Určite to nie je 100 % ochrana, ale rovnako vám skôr pomôže pozitívna nálada ako večné hundranie. A v redakcii používame aj čističku vzduchu.
Viem, že pandémia už trvá veľmi dlho a žiaľ, nevidíme zatiaľ svetlo na konci tunela. Viem, že sa človeku nedá dobre rozumieť, keď hovorí cez rúško a ak si ho nemeníte každý deň, množia sa v ňom baktérie. A tiež viem, že nie je príjemné nestretávať sa, neoslavovať a necestovať. Mňa toto postihlo teda v plnej miere. Kedysi som bol na viedenskom letisku každý týždeň, teraz v podstate sedím v redakcii.
Ako IT novinári sme všetci museli prejsť na úplne iný spôsob práce. Už sa nemôžeme zúčastňovať prezentácií nových produktov osobne a úplne všetky tlačové konferencie z oblasti IT sú už výhradne on-line. Práve preto je pre nás dôležité ešte viac sa posnažiť, aby sme mali predstavovaný produkt čo najskôr. Ideálne ešte predtým, ako vôbec prebehne oficiálne uvedenie tohto produktu. A potom áno, vtedy stačí sledovať tlačovú konferenciu on-line z tepla redakcie. Ale zároveň už mať nachystaný článok s vlastnými skúsenosťami. To dáva zmysel.
Určite ste si na webe TOUCHIT.sk všimli, že sa nám táto stratégia darí. Príkladom sú telefóny Samsung Galaxy S20 FE či Huawei Mate 40, ale stalo sa to aj v prípade nových notebookov či dokonca automobilov. Mimochodom, notebooky sa dostali do rovnakej situácie, akú sme zatiaľ zažili len s gramofónmi. Po istom čase umŕtvenia, záujem o ne narástol o stovky percent. Predalo sa všetko, čo bolo na skladoch. Je to pochopiteľné – smartfón či tablet na doma je dobrý „do doby mieru“ na konzumáciu obsahu. Ak však chcete či musíte niečo reálne vytvoriť, treba na to minimálne notebook s poriadnou klávesnicou i displejom. Práve preto ho všade dlhé roky nosím so sebou v ruksaku.
Ak sa obzriem za týmto rokom, je mi jasné, že toto bola celkom iná liga. Ako tvorcovia obsahu sme museli radikálne zmeniť prístup k práci. V skutočnosti sme vám však priniesli oveľa viac vlastného obsahu ako kedykoľvek predtým a veľmi výrazne sme posilnili našu tvorbu na webe. Rýchlosť, akou prichádzajú novinky hlavne v poslednej dobe je totiž taká, že pokrytie cez web je jediným rozumným riešením. Na tlačené vydanie si potom nechávame sumárne hodnotenie trendov, akúsi esenciou všetkého, čo sa za posledných pár týždňov stalo.
Počúvam, že pandémia musela prísť, lebo si zemeguľa potrebovala oddýchnuť. Vyčistil sa vzduch i moria, ubudlo smogu, na Slovensku prestal pršať saharský piesok. Nuž, nie som si istý tou ekológiou, keď sa pozerám na tony plastového odpadu zostávajúcich po obedoch kúpených a odnesených domov. A koľko je vyrobenej dezinfekcie, ktorú si dávame na ruky a niekam sa potom vyparí. A kde končia všetky tie rúška. Nie, toto zemeguľa nemohla chcieť a ľudia už vôbec nie.
Určite ste rozmýšľali o tom, ako to bude, keď pandémia pominie, a to sa aj nevyhnutne stane. Zostaneme v nejakom hybridnom stave, keď sa práca na diaľku v očiach zamestnávateľov vyrovná tomu, keď ste v práci. Asi bude treba menej kancelárskych budov, možno aj menej dopravných prostriedkov. Kvalita internetu sa stane rozhodujúcim faktorom na výber miesta, kde budete bývať. Tlak na IT technológiu v smere sprostredkovania zážitku podobnému tomu naživo avšak len cez on-line sa zvýši. Verím však, že stretnutia skutočne naživo si budeme ceniť ešte viac ako predtým.
