Ste vášnivým čitateľom digitálnych kníh a čítačka je pre vás nerozlučným partnerom? Napadlo vám niekedy, čo sa skrýva v jej vnútri a ako sa líši napríklad od notebookov či tabletov? V touchIT magazíne sa zameriame nielen na recenzie a testy rôznych zariadení, ale aj na to, ako fungujú a čo sa skrýva v ich útrobách. Tentoraz sa pozrieme práve na aktuálne čítačky kníh.
Čítačky elektronických kníh si za posledné roky vydobyli svoje miesto na trhu. Aj keď sa sprvu zdalo, že masívne zvyšovanie predajov tabletov a takisto smartfónov s veľkými displejmi prinesie pre túto oblasť elektroniky skorý zánik, nestalo sa tak. Na rozdiel od trhu s lacnými kompaktnými fotoaparátmi a samostatnými GPS navigáciami, ktoré dostali od týchto zariadení najväčší a prakticky smrtiaci úder, trh s čítačkami je stále tu. Je pravdou, že elektronickú knižku si môžete prečítať aj na tablete či smartfóne, avšak čítačky ponúkajú dve nemalé výhody. Prirodzene pôsobiaci displej, pripomínajúci papierovú stránku knihy a dlhú výdrž na batériu, ktorá môže presiahnuť aj jeden mesiac.
Ako vyzerá situácia na trhu? Prvé husle na poli čistokrvných čítačiek elektronických kníh hrá takmer bezkonkurenčne americká spoločnosť Amazon. Tento gigantický e-shop okrem predaja tovaru ako takého zostavuje aj vlastný hardvér v podobe čítačiek Kindle, ktoré sa v priebehu rokov predávali v niekoľkých variantoch. Ide o o klasický Kindle, Kindle Touch, Kindle Paperwhite a Kindle Voyage. Okrem toho existuje aj Kindle Fire, ktorý však už nie je čistokrvnou čítačkou, ale tabletom (namiesto elektronického papiera používa klasický LCD displej). Medzi ďalších výrobcov patrí švajčiarska spoločnosť PocketBook s aktuálnymi produktmi Basic, Basic Touch, Touch Lux 2 a vodotesnou verziou Aqua a takisto obrovské americké kníhkupectvo Barnes & Noble, ktoré vydáva čítačky Nook. Známy je aj kanadský výrobca Kobo s čítačkami Aura HD a Aura H2O.
Čítačky kníh posilňovali svoju pozíciu na trhu až do roku 2012. Podľa odhadov analytickej spoločnosti Statista sa v roku 2010 vo svete predalo 16,7 milióna čítačiek, v roku 2011 už 39,6 milióna a v roku 2012 napokon 41,4 milióna zariadení. Rozmach tabletov a smartfónov sa však prejavil v roku 2013, kedy predaje čítačiek poklesli na 34 miliónov a v roku 2014 na 30 miliónov. Je nepochybné, že súčasné mobilné zariadenia sa postarajú o to, že trh s čítačkami už zrejme nikdy viac neporastie. Na druhú stranu ťažko povedať, či sa budú predaje čítačiek ešte viac zmenšovať. Spanilá jazda obrovských nárastov predaja tabletov sa totiž zastavila koncom minulého roku, kedy predaje po prvýkrát medziročne poklesli o pár percent. Keďže trh tabletov už prestal raketovo rásť, predaje čítačiek sa môžu na aktuálnych hodnotách ustáliť. Hrozbou sú však aj smartfóny s veľkými displejmi. Čítačky elektronických kníh pochopiteľne nemôžu súperiť s popularitou tabletov a smartfónov a ide o omnoho menší a špecifický trh. Rozhodne nie sú pre každého. Samostatná čítačka elektronických kníh sa hodí predovšetkým pre vášnivých čitateľov, ktorí prečítajú aj niekoľko kníh mesačne a poznajú jej výhody a silné stránky. Pokiaľ prečítate jednu či dve knihy ročne, alebo dokonca ešte menej, čítačku nevyužijete a plne si vystačíte s inými zariadeniami.
Zaujímavý pohľad na to, ako ľudia elektronické knihy čítajú, je vidieť na štatistike vyspelého amerického trhu, kde po niekoľko rokov vykonávala prieskumy štatistická a anketová spoločnosť Pew Research. Kým v roku 2011 prečítalo elektronickú podobu nejakej knihy za posledných 12 mesiacov 17 % opýtaných, v roku 2014 to bolo už 28 %. Je pozoruhodné, že počet dospelých obyvateľov USA, ktorí vlastnia čítačku kníh, sa zvyšuje veľmi podobne ako v prípade tabletov. Kým v roku 2010 malo tablet alebo čítačku menej ako 5 % obyvateľov, v roku 2011 už išlo približne o 10 % a v polovici roku 2012 o 20 %. Tablety následne začali rásť rýchlejšie a na začiatku roku 2014 ich vlastnilo už 42 % obyvateľov. Rast čítačiek sa však nezastavil a v minulom roku ich vlastnilo 32 % obyvateľov USA. Až polovica z obyvateľstva pritom vlastní tablet alebo čítačku alebo obe zariadenia súčasne. S veľkým rozšírením tabletov sa nevyhnutne zdvíha aj počet ľudí, ktorí na nich elektronické knihy čítajú prioritne. Ešte pred pár rokmi čítačky súperili v popularite najmä s notebookmi a desktopmi. V roku 2011 ľudia čítajúci elektronické knihy použili desktop alebo notebook v 42 % prípadov, čítačku v 41 % prípadov, smartfón v 28 % a tablet 23 % prípadov. V nasledujúcich rokoch sa však americký trh značne posunul a v roku 2014 už dali čitatelia e-bookov prednosť čítačkám a to konkrétne v 57 % prípadov. V závese sú tablety s 55 %, ďalej smartfóny s 32 % a napokon notebooky a desktopy, po ktorých siahli americkí čitatelia e-bokov už len v 29 % prípadov.
Jednotlivé súčiastky čítačky Kindle 7
Konštrukcia Amazon Kindle 7
Z hľadiska pomenovania najpopulárnejšej čítačky sveta je situácia pomerne zložitá, pretože Amazon svoje zariadenia obvykle číselne vôbec neoznačuje a zákazníci tak môžu byť pomerne zmätení z toho, že pod mimoriadne podobnými názvami vidia konštrukčne odlišné produkty. Amazon uviedol prvý Kindle na trh už v roku 2007, avšak situáciu veľmi podcenil a všetky zariadenia predal za pár hodín. Ďalšia várka sa z výrobných liniek dostala k zákazníkom až v apríli nasledujúceho roku. Druhá verzia Kindlu sa dostala na trh v roku 2009, pričom sa k nej pridal aj väčší variant Kindle DX, v ktorom bol tradičný 6“ displej zväčšený na uhlopriečku 9,7“. Tretia generácia z roku 2010 priniesla označenia Kindle Keyboard pri klasickej verzii a Kindle DX Graphite v tej zväčšenej. Štvrtá generácia z roku 2011 ponúkla okrem základnej verzie aj model Kindle Touch s dotykovou obrazovkou. O rok neskôr sa v piatej generácii pridal do páru s klasickým modelom zas Kindle Paperwhite, ktorý okrem dotykovej obrazovky obsahoval prvýkrát aj doplnkové podsvietenie displeja. Knižku je na ňom možné teda čítať aj po tme, avšak osvetlenie sa pochopiteľne podpíše na spotrebe energie, a teda aj výdrži na jedno nabitie. Šiesta verzia Kindlu sa dostala na trh v roku 2013 a okrem základného modelu bola aktualizovaná aj pokročilejšia podsvietená verzia, označovaná ako Paperwhite 2.
Aktuálnu siedmu verziu Kindlu predstavil Amazon v septembri minulého roku. V tejto generácii už je základný model čítačky prvýkrát vybavený dotykovým displejom. Doteraz mali displeje elektronického papiera dotykovú vrstvu len na prémiových modeloch Touch a následne Paperwhite 1 a 2. Prémiový model s podsvietenou obrazovkou nesie v súčasnej generácii označenie Kindle Voyage.
Prečítajte si aj ďalšie články, ktoré by vás mohli zaujímať:
Pitva Sony Xperia Z3
Virtuálna realita a nová éra pornografie
Siedma generácia Kindlu obsahuje tak ako jej predchodcovia 6“ displej z elektronického papiera, ktorý zobrazuje 16 odtieňov šedi. Ide o displej s rozlíšením 800 × 600 bodov a hustotou 167 pixelov na palec. Vďaka dotykovému displeju zmizla zo zariadení nielen klávesnica, ale aj tlačidlá na otáčanie stránok. Výrobný formát Kindlu je dnes prakticky úplne tabletový, pričom pri rozmeroch 16,9 × 11,9 cm je trochu špecifikom ešte rozšírený spodný okraj, ktorý vďaka miestu na palec ruky uľahčuje držanie.
Do samotného zariadenia hrubého 10,2 mm sa dostanete relatívne ľahko z prednej strany. Aj keď je kryt poistený malou vrstvou lepidla, nejde o nič hrozivé a poradíte si aj bez teplovzdušnej pištole. Vrchnú časť predného krytu stačí podobrať dostatočne širokou a tenkou pákou, s pomocou ktorej rozpojíte niekoľko plastových západiek. Po odobratí krytu sa dostanete k malým torx skrutkám, ktoré spájajú konštrukciu displeja a spodný plastový kryt čítačky. Na zadnom kryte sa z vnútornej strany nachádza len anténa Wi-Fi. Všetka elektronika je umiestnená na stredovej plastovej konštrukcii, pričom z jednej strany je osadený displej a z druhej strany základná doska a batéria. Po odobratí vnútornej obruby displeja sa ešte odhalí doplnková doska v tvare rámika. Na obrázku rozobranej čítačky si môžete všimnúť, že ide v skutočnosti o dve malé doplnkové dosky v tvare písmena L, ktoré sú spolu spojené plochým káblikom zlatistej farby. To, že dosky tvoria obrubu okolo displeja nie je náhoda. Kindle totiž nepoužíva klasickú kapacitnú dotykovú vrstvu, aká je bežná na tabletoch a smartfónoch (pri nej pôsobí prst človeka ako vodič, ktorý naruší elektrostatické pole v danej časti displeja a riadiaca časť rozpozná, kde k dotyku došlo). Amazon dal prednosť optickej dotykovej technológii založenej na infračervenej mriežke (funguje teda aj dotyk nevodivým predmetom).
Ak sa na Kindle pozriete pozornejšie, uvedomíte si, že jeho displej je na rozdiel od iných mobilných dotykových zariadení pod úrovňou plastového okraja. V ráme zariadenia sú zabudované infračervené diódy, ktoré cez malé dierky vo vystúpenom okraji emitujú ľudským okom neviditeľné lúče svetla nad celým displejom. Svetlo letí z jednej vnútornej strany rámu na druhú a dopadá na detektory. Prst tieto lúče preruší a na základe horizontálneho a vertikálneho zablokovania infračerveného svetla zariadenie rozpozná, kde k dotyku došlo. Princíp lokalizácie je rovnaký ako na šachovnici, na ktorej pozíciu figúrky označíte ako C4, čo znamená, že sa nachádza na mieste, kde sa pretína tretí stĺpec a štvrtý riadok. Toto dotykové riešenie pre Amazon Kindle zaobstaráva americká spoločnosť Neonode, pričom používa svoj produkt zForce. Na detailnom obrázku si môžete všimnúť jeho prvky v podobe malých obdĺžnikových plieškov. Jedna strana obrubovej dosky obsahuje 26 plieškov označených ako IR01 až IR26, pričom ide o emitory infračerveného svetla. Lúče prechádzajú reflexnou vrstvou do boku rámu a letia ponad displej smerom k druhej doske. Odrazovou vrstvou sa svetlo dostáva k 28 detektorom označených ako P1 až P28. Animáciu celého princípu si môžete pozrieť na videu. (QR kod).
Na prijímacej časti obrubovej dosky sa nachádzajú dva čipy. Ten väčší je radič zForce NN1001 od spoločnosti Neonode, ktorý sa o celú optickú dotykovú mriežku stará. Pri svojej pracovnej frekvencii 100 Hz spotrebováva menej ako 1 mW. Skenovanie pomocou diód však prebieha rýchlosťou 1000 Hz, vďaka čomu sa latencie, teda oneskorenia reakcií dotykovej vrstvy, môžu pohybovať len na hodnotách okolo jednej milisekundy. Druhý čip je od americkej spoločnosti Texas Instrument, ktorý sa používa najmä v súvislosti so znížením energetických požiadaviek celého mechanizmu dotykovej vrstvy. Ide o pomocný ultra nízkonapäťový radič MSP430G2, pracujúci na frekvencii 16 MHz. Pri nečinnosti mu stačí elektrické napájanie na úrovni 0,4 mikroampéru a do pracovného režimu sa zobudí za menej ako mikrosekundu. Vedľa oboch týchto čipov je vidieť ešte plochý biely kábel, ktorého konektor sa zapája do základnej dosky.
Základná doska Amazon Kindle 7
Ako ste si určite na obrázku útrob čítačky všimli, komponentov nie je veľa. Priestor zaberá displej, plastové telo a dve úzke dosky tvoriace optickú dotykovú vrstvu. Zaujímavá je hlavne veľkosť batérie. Kým napríklad na tabletoch ide po displeji o najväčší komponent, v prípade čítačky nie je potrebná taká veľká kapacita a postačí aj omnoho menší model, ktorý nedosahuje ani rozmer základnej dosky. Základná doska čítačky Kindle 7 pritom nie je žiadny obor a je len o málo rozmernejšia, než kreditná karta. Vďaka tomu celé zariadenie váži len 191 gramov.
Základná doska čítačky Kindle siedmej generácie
Všetky čipy sú na základnej doske osadené len z jednej strany. Druhá strana, ktorá leží primontovaná na plastovej stredovej konštrukcii, je celkom prázdna. Veľká časť čipov je v čítačke chránená kovovými ochrannými krytkami. Na popisnom obrázku sú už krytky odobraté, aby bolo vidieť čipy, ale stále je možné rozpoznať ich pozíciu, pretože po odlepení zanechali na doske svetlé prerušované čiary. Najväčší čip (i keď nie oveľa), ktorý na doske nájdete, je aplikačný procesor i.MX 6SoloLite. Tento SOC (systém na čipe) s komplikovaným názvom je produktom amerického výrobcu polovodičov Freescale Semiconductor. Obsahuje jedno 32-bitové CPU jadro ARM Cortex-A9, radič e-papierového displeja a radič operačnej pamäte. Ide teda o výpočtové srdce samotnej čítačky. Jeho maximálna pracovná frekvencia je 1 GHz a z hľadiska i.MX 6 rodiny ide o najnižšiu triedu čipov (SoloLite). Pre čítačku elektronických kníh však plne postačuje.
Ihneď vľavo od neho je osadený druhý veľký čip, ktorým je operačná pamäť. Ide o mobilnú LPDDR2 RAM s kapacitou 256 MB, frekvenciou 400 MHz a s maximálnou prenosovou rýchlosťou 100 MB/s. Tieto parametre pri porovnaní s pokročilejšími zariadeniami vyzerajú smiešne, ale čítačka kníh skutočne nie je na trhanie výkonových rekordov. Drvivú väčšinu času nehybne zobrazuje stránku textu, ktorú následne vymení za inú. Výrobcom čipu je japonská spoločnosť Elpida, ktorá po bankrote v roku 2013 prešla do vlastníctva amerického pamäťového giganta Micron Technology. Tretím veľkým čipom umiestneným priamo v strede základnej dosky je dátové úložisko NAND flash s kapacitou 4 GB, čo je pre elektronické knihy viac ako dostatočné. Jeho výrobcom je americká spoločnosť SanDisk. Čip patrí do jej produktovej rady iNAND Ultra, ktorá je vyrobená 19 nm výrobným procesom a nesie označenie SDIN7DP2-4G.
Menší čip vľavo dole je Wi-Fi modul Atheros AR6803G-BL3B, ktorý sa stará o bezdrôtové pripojenie čítačky k internetu a pohodlný nákup elektronických kníh. Atheros je v súčasnosti dcérskou spoločnosťou známeho vývojára polovodičov Qualcomm. Ten sa stal vlastníkom Atherosu v roku 2011, pričom zaň zaplatil 3,7 miliardy dolárov. Posledný výrazný čip na doske je na pravej strane, pričom vzhľadom na jeho okolie je už od pohľadu jasné, že ide o manažment napájania. Použitý je čip MAX77696A od americkej spoločnosti Maxim Integrated. Ten je špeciálne navrhnutý pre použitie v zariadeniach s displejmi z elektronického papiera, pretože tie používajú značne odlišný princíp práce než LCD alebo OLED ekvivalenty.
Na doske sa okrem čipov dá rozpoznať ešte niekoľko iných komponentov. Hneď pod hlavným procesorom, respektíve SOC, je vidieť strieborné puzdro rezonančného kryštálu používaného na generovanie frekvencie. Na spodnej strane dosky vidieť tri súčiastky, ktoré sú ako jediné časti dosky prístupné zvonku zariadenia. Ide predovšetkým o konektor micro USB a takisto o tlačidlo na zapnutie a vypnutie celej čítačky, ktorého súčasťou je aj multifunkčná dióda. Medzi týmito dvoma komponentmi sa nachádza vodiaci valček s malou dierkou, ktorá vedie k núdzovému spínaču hardvérového reštartu. Zvonku čítačky je spínač prístupný napríklad ihlou či iným tenkým predmetom. Dobre viditeľná je aj trojica interných konektorov. V ľavom hornom rohu nájdeme podlhovastý ZIF konektor displeja, v pravom dolnom rohu zas malý čierny ZIF konektor na zapojenie už spomenutého bieleho ploského káblu vedúceho zo sesterských tenkých dosiek dotykovej vrstvy. V strede dosky je vidieť ešte posledný tretí interný konektor, ktorý slúži na zapojenie Li-ion batérie s kapacitou 890 mAh (3,7 V). Batéria používa namiesto tekutých elektrolytov polyméry a ide teda o podkategóriu Li-Pol.
Detail dosiek optickej dotykovej vrstvy Kindle 7
Konštrukcia Kindle Voyage
Kindle Voyage patrí do vyššej triedy čítačiek elektronických kníh a v porovnaní so základným modelom ponúka niekoľko vylepšení. Aj v tomto prípade ide o siedmu generáciu týchto zariadení od Amazonu, pričom ide prakticky o nástupcu prémiových modelov Kindle Paperwhite 1 (5. generácia) a Paperwhite 2 (6. generácia). Zatiaľ čo základná siedma verzia Kindlu sa dostala na trh koncom septembra minulého roka, Kindle Voyage sa v domovskom obchode začal predávať až v novembri.
Z hľadiska softvéru sa Voyage od základnej verzie Kindlu nelíši. Rozdiel tvorí použitý hardvér, pričom z vonkajšieho pohľadu sa ľahko zbadá odlišná konštrukcia tela a kvalitnejší displej. Voyage na prvý pohľad prekvapí rovnou prednou stranou, na ktorej je displej zarovnaný s okrajmi tak ako na tabletoch alebo smartfónoch. U čítačiek bolo doteraz štandardom zapustenie. Na povrchu je tvrdené sklo, pod ktorým je klasická kapacitná dotyková vrstva. To vzhľadom na nulové zapustenie samozrejme neprekvapí, pretože vytváranie infračervenej mriežky by si vyžadovalo vyvýšené okraje. Z hľadiska výšky a šírky je Voyage menší o 7, respektíve 4 mm. To nie je nič závratné, ale spolu s menšou 7,6 mm hrúbkou je nižšia aj jeho váha, ktorá je konkrétne 181 gramov. Bonusom je kvalitnejší zadný panel z horčíka.
Za zmienku stojí celkom určite displej. Väčšina čítačiek používa elektronický papier Vizplex od americkej spoločnosti E Ink. Konkrétne jeho druhú generáciu z roku 2010, označovanú ako Pearl (aj keď jej celé meno je E Ink Vizplex Pearl, označenie Vizplex sa zažilo ako identifikátor prvej generácie a obvykle sa vynecháva aj napriek tomu, že stále ide o túto technológiu). Okrem Pearlu existuje aj ohybnejší variant Vizplex Mobius/Flex a takisto aj Vizplex Triton, ktorý je schopný zobrazovať 4096 farieb. Najnovší variant elektronických papierov Vizplex je model z roku 2013, označovaný ako Carta. Ním sú obvykle vybavené len prémiové čítačky, ako napríklad Kindle Paperwhite 2, Kobo Aura H2O a práve aj Kindle Voyage. Displej Kindle Voyage je na trhu elektronických čítačiek momentálne absolútnou špičkou. Nejde pritom len o papier Carta. Rozlíšenie 1440 × 1050 bodov má pri 6“ uhlopriečke jemnosť 300 pixelov na palec, čo je značne viac než 212 ppi na čítačke Kindle Paperwhite 2 alebo 167 ppi na klasickej verzii Kindlu (tá používa papier Pearl). Zvýšená ostrosť písma je samozrejme vidieť, ale je pravda, že elektronický papier ani v tých lacnejších podobách nemá problém s čitateľnosťou a komfort pri čítaní kníh je zvyčajne väčší než v prípade LCD displejov. Voyage má podsvietený elektronický papier podobne ako jeho predchodca Paperwhite 2, takže čítať môžete na rozdiel od základného modelu Kindlu (alebo bežnej papierovej knihy) aj bez vonkajšieho osvetlenia.
Rozobraté telo Kindle Voyage
Otváranie čítačky Voyage je veľmi pohodlné, čo je u súčasných mobilných zariadení raritou. Na vrchu zadného krytu je totiž malý odklopný panel a pod ním niekoľko skrutiek. Po ich odskrutkovaní sa zadný panel dá jednoducho odobrať bez toho, aby ste narazili na lepidlo. Na obrázku rozobratého zariadenia si môžete všimnúť, že základná doska je o niečo rozmernejšia, než pri klasickej verzii Kindlu a spoločne s batériou zaberá dve tretiny vnútorného objemu. V celej konštrukcii je ale ešte niekoľko zaujímavých komponentov. V hornej časti obrázku môžete vidieť dva rozmerné čierne obdĺžniky, ktoré spoločne tvoria konštrukciu Wi-Fi a 3G antény. Z jednej z nich vedie dlhý čierny káblik, ktorý sa zapája do konektora na pravom výčnelku základnej dosky. Vedľa konštrukcie antény je ďalej vidieť zaujímavo pôsobiaci hnedý ploský kábel. Na jeho hornom konci je umiestnený senzor vonkajšieho osvetlenia, ktorý vidí von cez malé kruhové okienko v rohu prednej strany čítačky (pripomína optický vstup fotoaparátu). Pomocou neho čítačka deteguje mieru okolitého osvetlenia a upravuje intenzitu podsvietenia papiera. Kratšia nožička kábla vedie ku konektoru displeja, dlhšia nožička ku konektoru na základnej doske.
Pod týmito komponentmi môžete vidieť dvojicu obdĺžnikov v bielej a čiernej farbe. Ide o vrchnú a spodnú časť špeciálneho tlakového senzora určeného na prevracanie stránok. Siedma generácia Kindlu už neprevracia stránky mechanickými tlačidlami, ale prechodom prstu po dotykovom displeji. Voyage však navyše ponúka aj funkciu otočenia stránky tým, že jemne stlačíte okraj čítačky. Senzor je po oboch stranách zariadenia a zvonku sa dá rozpoznať podľa tenkých zvislých čiar po boku displeja. Jeho spodná časť obsahuje mriežku z malej vrstvy striebra, ktorá po kontakte s uhlíkovou vrchnou časťou reaguje a čítačka inicializuje otočenie stránky. Používateľ navyše dostane jemnú vibračnú odozvu, ktorú zabezpečuje komponent s dlhým červeno čiernym káblikom umiestneným vľavo nad základnou doskou. Ide o vibračný mechanizmus, presnejšie piezoelektrický aktuátor, vďaka ktorému dostanete drobnú fyzickú spätnú odozvu na vaše akcie. Jeho výrobcom je hongkonská spoločnosť AAC Technologies. Na samotnom strednom plastovom paneli čítačky si všimnite aj hnedý ploský kábel zakončený biely krúžkom. Ide o prepojenie dosky a kruhového tlačidla čítačky slúžiaceho na zapnutie a vypnutie.
Okrem batérie a dosky, ktorej sa budeme venovať samostatne, stojí na obrázku ešte za pozornosť veľký hnedý ploský kábel pod displejom. Do základnej dosky je zapojený jeho ľavý aj pravý koniec. S displejom je spojená horná časť. Na kábli sú dva čipy. Ten na pravej strane káblu je radič dotykovej vrstvy. Amazon použil čip CY8CTMA4 od americkej spoločnosti Cypress Semiconductor. Na ľavom konci káblu je vidieť len veľkú čiernu ochrannú podušku. Pod ňou je však malý čip sériovej flash pamäte (25Q40BWIG) s drobnou kapacitou 512 kB, ktorého výrobcom je taiwanská spoločnosť Winbond. Pravdepodobne je na ňom uložený firmvér displeja. Poďme sa však ale už podrobne pozrieť na najzaujímavejšiu časť, ktorou je základná doska.
Základná doska Kindle Voyage
Podobne ako na doske základnej verzie Kindlu, aj na prémiovom modeli Voayage nájdeme tri veľké čipy. Ten najväčší je SOC v podobe i.MX 6SoloLite od spoločnosti Freescale Semiconductor. Nejde však o rovnaký model, ako je umiestnený na lacnejšom bračekovi (MCIMX6L7DVN10AB). Čítačka Voyage používa model MCIMX6L8DVN10AB a rozdiel je vidieť v prípade podrobnejšieho pohľadu na formát označenia, ktorý táto firma používa. Z neho sa dozvieme (MC-IMX6-L-8-D-VN-10-A-B), že ide o čipy vyrábané v rámci sériovej produkcie (MC), konkrétne IMX6 v sérii SoloLite (L) a vo variante 8. Určené sú pre bežné nasadenie v teplotách 0 až 90 °C (D) a na doske sú osadené cez spojenie typu BGA (VN). Ďalej majú frekvenciu 1 GHz (10), podporujú prácu s elektronickým papierom (A) a sú v revízii 1.2 (B). Rozdielom medzi čipom na základnej čítačke Kindle a Kindle Voyage je teda len jedno číslo (8 oproti 7), ktoré určuje číslo variantu. Lacnejší Kindle používa verziu 7, čo znamená, že je bez grafického jadra. V čítačke Voyage je naproti tomu umiestnený čip vo verzii 8, ktorý GPU obsahuje a tvoria ho akcelerátory dvojrozmernej rastrovej a vektorovej grafiky.
Základná doska čítačky Kindle Voyage
Naľavo od hlavného SOC je aj v tomto prípade osadená operačná pamäť LPDDR2. Tvorí ju čip Samsung s kapacitou 512 MB, čo je dvojnásobok ako v prípade klasického Kindlu a jeho RAM od Elpidy. Z hľadiska dátového úložiska NAND flash sú čítačky rovnaké (4 GB). Namiesto čipu od spoločnosti SanDisk však Voayge používa čip od japonskej Toshiby. Výrobný proces je rovnaký (19 nm). Obe verzie Kindlu používajú rovnaký radič Wi-Fi, ktorým je Atheros AR6803G-BL3B, pričom na doske Kindle Voyage je vidieť v pravom rohu. Totožný je aj čip manažmentu napájania od spoločnosti Maxim Integrated, ktorý na doske dobre vidieť usadený v hustom poli drobných elektrických súčiastok. Doska má ešte dva zaujímavé malé čipy umiestnené nad hlavným SOC a operačnou pamäťou. Ten vľavo je Kinetis L od spoločnosti Freescale Semiconductor, čo je ultra nízkonapäťový radič používaný pri úspornej prevádzke dotykovej vrstvy. Jeho ekvivalent (od Texas Instrument) má lacnejší Kindle umiestnený na jednej z tenkých doplnkových dosiek. Napravo od neho sa nachádza čip, ktorého náprotivok budete na lacnejšom modeli čítačky hľadať márne. Ide o piezoelektrický radič haptickej odozvy v podobe čipu DRV2667 od spoločnosti Texas Instruments. Ten má na starosti ovládanie už spomenutého vibračného prvku a tlakových senzorov slúžiacich na otáčanie stránok.
Na doske ešte nájdeme aj strieborné puzdro rezonančného kryštálu (pod hlavným SOC) a až jedenásť rozličných konektorov. Nahustené je to hlavne na pravej strane dosky, kde v hornej časti nájdeme konektory na svetelný senzor, senzor tlaku a Wi-Fi anténu. Pod nimi je veľký a malý konektor displeja. V strede spodnej časti dosky sa nachádza externe prístupný micro USB konektor a priamo naproti nemu je v hornej časti dosky konektor batérie. Kindle Voyage používa štandardný polymérový variant Li-ion batérie s kapacitou 1350 mAh. Batéria v štandardnej verzii Kindlu je o tretinu slabšia (890 mAh), avšak treba rátať s tým, že Kindle Voyage má v prípade aktivovania podsvietenia displeja väčšiu spotrebu. Na ľavej strane dosky sa naspodku nachádza tretí konektor displeja a nad ním dva miniatúrne a identické ZIF konektory určené pre pripojenie zapínacieho tlačidla a druhého tlakového senzoru. Vedľa nich je vidieť aj čierny konektor vibračného telieska, ktorý náš popis útrob čítačiek uzavrie.
Aj keď špecializované čítačky elektronických kníh nedosahujú popularitu tabletov či smartfónov, tak medzi vášnivými čitateľmi sa tešia veľkej obľube. Môže za to predovšetkým kvalita elektronického papiera, na ktorom text veľmi pripomína tlačenú stránku knihy a takisto nízka energetická náročnosť. Keďže napájanie je vyžadované len pre prepis stránky, nie na jej zobrazenie (bez podsvietenia), tak zariadenia vydržia pracovať na jedno nabitie aj niekoľko týždňov. Vďaka jednoúčelovosti použitia táto technológia ani nijak zvlášť nezastaráva a používateľom môže jedno zariadenie bez problémov slúžiť mnoho rokov.
