Dobré časy skončili, domácnosti tento rok podľa Allianzu prídu o desatinu finančného majetku

Zdá sa, že rok 2021 bol posledným rokom starého „nového normálu“ s obrovskými akciovými rastmi poháňanými menovou politikou.

Z čoho veľmi ťažili najmä domácnosti, keď minulý rok už tretí rok po sebe dvojciferne (o 10,4 %) stúpli celosvetové finančné aktíva a dosiahli 233 biliónov eur. Hlavnou hnacou silou rastu bol boom akciového trhu, ktorý prispel približne dvomi tretinami k rastu bohatstva v minulom roku. Slováci si finančne polepšili vďaka investíciám do akcií a investičných fondov, no výrazne stúpli aj naše dlhy. Aj tieto závery priniesla v poradí už 13. štúdia bohatstva národov Allianz Global Wealth Report 2022, ktorá skúma finančný majetok a dlhy domácností v takmer 60 krajinách sveta.

Bod zlomu

Rok 2022 znamená zlom. Vojna na Ukrajine doslova zadusila zotavenie po pandémii Covid-19 a obrátila svet hore nohami. Inflácia je nekontrolovateľná, energie a potraviny sú obmedzené a menové sprísnenia tlačia ekonomiky aj trhy. Bohatstvo domácností to pocíti. Globálne finančné aktíva majú podľa Allianz v roku 2022 klesnúť o viac ako 2 %, čo je prvá výrazná strata finančného bohatstva od finančnej krízy v roku 2008. V reálnych číslach tak domácnosti prídu o desatinu svojho bohatstva. No na rozdiel od vtedajšej krízy, po ktorej nasledoval relatívne rýchly obrat, je tentoraz aj strednodobý výhľad dosť pochmúrny, keď sa priemerný nominálny rast finančných aktív do roku 2025 očakáva na úrovni 4,6 %, v porovnaní s vyše 10-percentným v predchádzajúcich troch rokoch. „Rok 2021 prináša koniec éry. Posledné tri roky boli výnimočné pre väčšinu sporiteľov. Nielen rok 2022, ale aj nasledujúce roky budú iné. Kríza životných nákladov podrobuje spoločnosť skúške. Vlády čelia obrovskej výzve zvládnuť energetickú krízu, zabezpečiť zelenú transformáciu a podnietiť rast, zatiaľ čo menová politika tvrdo brzdí. Už nie je priestor na politické chyby. Kľúčom k úspechu sú inovatívne a cielené opatrenia na národnej úrovni a európska jednota na nadnárodnej úrovni,” konštatuje hlavný ekonóm Allianz Ludovic Subran.

Návrat dlhu

V roku 2021 prekonal globálny dlh domácností 15-ročné maximum, keď stúpol o takmer 7,6 % a dosiahol úroveň 52 biliónov eur. „Prudký nárast dlhu na začiatku globálnej recesie je znepokojujúci. Na rozvíjajúcich sa trhoch sa zadlženie domácností za posledné desaťročie zvýšilo dvojciferným tempom, čo je viac ako päťkrát rýchlejšie ako vo vyspelých ekonomikách,” povedala spoluautorka správy Patricia Pelayo Romero, podľa ktorej existuje reálna hrozba dlhovej krízy.

Slovensko: rekordné investície aj dlhy

Vďaka investíciám do akcií, investičných fondov a ďalších majetkových účastí stúpol v roku 2021 finančný majetok Slovákov o 10 %, čo bolo výrazne nad dlhodobým priemerom. Celkové nové úspory Slovákov sa v minulom roku zvýšili na 7,5 miliardy eur, pričom 1,3 miliardy z nich išli do cenných papierov a 1,8 miliardy do poistných a dôchodkových produktov, čo je najviac za posledné desaťročie. Bankové vklady ostávajú pre Slovákov naďalej najobľúbenejšou triedou aktív, keď tvorili 58 %. Priemerný Slovák tak má podľa Allianzu čisté finančné aktíva vo výške 8 460 eur, čím Slovensko v rebríčku najbohatších krajín figuruje na 41. mieste. V priemere viac finančného majetku má Čech (24 380 eur), Maďar (18 060 Eur), Poliak (11 250 eur) a dokonca aj Bulhar (11 410 eur). Naproti tomu dlhy Slovákov minulý rok stúpli najrýchlejšie za posledné štyri roky, a to o 8,2 %. Priemerný dlh Slováka je vo výške 9 170 eur čím sme jedinou krajinou v regióne, ktorej dlhy na osobu prevyšujú úspory.

Priemerný čistý finančný majetok a dlhy na obyvateľa v roku 2021 (v eur)

                                                                                                                              Zdroj: Allianz