Aký je najväčší poklad Street View? Ten, ktorý sa dnes ticho rodí na pozadí, bez toho aby si to väčšina ľudí uvedomovala. Nedá sa totiž vidieť z blízka, ale len s odstupom. Darmo sa však budete vzďaľovať od displeja. Ide o odstup času. Nedeľník TOUCHIT vážne i nevážne. Nezviazané IT témy na tisíc spôsobov.
Fantastická funkcia Street View, ktorú Google spustil na svojich mapách po prvý raz v roku 2007 a od tej dobe ju neustále rozširuje a aktualizuje, je dych berúca ukážka modernej informačnej doby. Jedným klikom vás prenesie hoc aj na opačný koniec sveta a okamžite môžete zažiť prechod ulicou v Thajsku, Japonsku, Mexiku či Nórsku.
To, akú obrovskú silu má séria 360° fotografií naviazaných kontinuálne na seba a aký enormný prísun informácii vám dokážu sprostredkovať, je skoro zbytočné hovoriť. Denne milióny ľudí používajú Street View na plánovanie svojich ciest a vytváranie vizuálnych máp vo svojich myšlienkach, zistenie správnej polohy jednotlivých objektov, alebo skrátka len prežívajú virtuálne lokality, do ktorých sa sami nemajú možnosť dostať.
Kanadská Arktída na psom povoze v rámci Google Street View
Toto ešte pred jednou dekádou skrátka nebolo možné. Jednoduché fotografie a videá, hoc spracované aj dokumentárnou formou, vám nikdy nepriblížia danú lokalitu tak, ako Street View. Je jedno koľko videí rímskeho Kolosea ste videli a koľko bežných fotografií tejto pamiatky si pozriete. Ak sa posadíte do virtuálneho auta Street View a okolo sa prejdete, všetky pôvodné nereálne predstavy sa vám zrútia ako domček z kariet. Ide skrátka o najväčšie priblíženie reálnej skúsenosti, akú je dnes možné dosiahnuť (aj keď existujú všesmerové videá, ktoré teoreticky sprostredkujú zážitok lepšie, obvykle v nich môžete otáčať len hlavou a nemáte kontrolu nad tým, kam idete).
Sám používam Stret View prakticky neustále. Od plánovania výletov a dovoleniek, až po celkom obyčajné udalosti. Keď som sa pred pár rokmi presťahoval do iného mesta a prvý krát išiel napríklad k zubárovi, úplne automaticky som si najprv danú adresu obzrel na Street View. Následne už som totiž vedel, kam presne mierim a na mieste som všetko okamžite spoznal a neblúdil som okolo.
To isté obvykle robím aj pri ceste autom do cudziny. Pozriem si vopred dôležité odbočky, komplexné križovatky či mestské diaľničné zjazdy a následne keď ich znovu zbadám na živo sa mi všetko rozsvieti a reagujem bez stresu, ako by som na danej lokalite už bol.
Prechádzka jaskyňou Gyokusendo v Japonsku
Takto to robím pravdaže nielen ja, ale zrejme státisíce ďalších ľudí. Je ale pravdou, že určite nie všetci, pretože často napríklad spolucestujúcich v aute prekvapím, ak v cudzom meste viem, kde sú vhodné parkovacie miesta blízko lokality kde prichádzame, i keď z navigácie to zrejmé nie je.
Na honbe za celým digitálnym svetom
Ešte pred pár desaťročiami sa takáto obrazová digitalizácia sveta zdala ako neuveriteľný nezmysel. Mali sme detailné mapy, satelitné snímky a detailné letecké snímky, avšak všesmerové zábery z prvého pohľadu, to bolo vskutku niečo futuristické. Keď Google prvý raz svoj projekt rozbehol, vyzeralo to ako vtip. Veď predsa také množstvo dát je nemožné zozbierať.
Dnes už si to nikto nemyslí. Od kompletného nafotenia všetkých ciest na Zemi máme síce ešte ďaleko, ale dnes je už nepochybné, že sa to udeje a v mnohých častiach sveta je to už v špičkovej podobe. Okrem Googlu to pri tom začalo vykonávať aj mnoho iných spoločností, poskytujúcich on-line mapy (napr. Microsoft alebo Apple), pričom v špecifických miestach, môžu byť dokonca ešte na vyššej úrovni.
Digitálny výlet na južný pól
Dobrým príkladom je v tomto smere český Seznam, poskytujúci službu www.mapy.cz. Nedávno svoje detailné letecké snímky rozšíril aj na Slovensko a v súčasnej dobe má na našom území jasne navrch. V susednej Českej republike začal pritom budovať svoj ekvivalentom Street View, nazvaný Panorama.
Aj keď obrazová kvalita snímok bola v úvode extrémne malá, postupom času sa situácia výrazne zlepšila (i keď je pravda, že svetlosť a čistotu snímok Street View ešte nedosahuje). Výhodou je, že v lokalitách, ktoré sú už pokryté, ponúka často omnoho väčší rozsah ako Google. Okrem bežných ciest sú totiž pokryté aj rôzne nespevnené cesty mimo hlavnej dopravnej štruktúry a v mnohých prípadoch aj lesné cesty, čo je mimoriadne užitočné pre turistov alebo kohokoľvek, kto chce získať dobrý prehľad o okolí. Po pokrytí celej Českej republiky je pravdepodobné, že sa bude v budúcich rokoch rozširovanie uberať aj na Slovensko, pretože predsa len ide o najbližší trh.
Z hľadiska celosvetového rozsahu sa Googlu pravdaže dnes ešte nikto nemôže rovnať. Street View pri tom ani zďaleka nekončí pri bežných cestách a čoraz viac je dostupný aj v rámci najrôznejších chránených lokalít a prírodných divov sveta.
Peší výlet švajčiarskym lesom
Nájdeme ho na južnom póle, v jaskyniach, pamiatkach ako je Tádž Mahal, Machu Picchu či pri pyramídach v Gíze. Môžete sa pomocou neho prejsť v Amazonskom pralese, alebo rovno previesť loďou po Amazonke. Môžete sa ponoriť ku korálovému útesu, pozrieť na vrcholy hôr, do národných parkov a dokonca aj do obrovského množstva letísk či vlakových staníc.
Google okrem dobre známeho autíčka používa všesmerovú kameru osadenú takisto na snežnom skútri, bicykli alebo v batohu nesenom na chrbte. Nie všade je však tieto prostriedky možné použiť a preto sú doplnené o mnohé ďalšie. Napríklad všesmerová kamera nesená na ramenách je vhodná pre pešiu turistiku, avšak z dôvodu svojej výšky je nevhodná do uzavretých priestorov. Google preto napríklad v múzeách používa maličký vozíček, ktorý nejaká osoba tlačí.
Mapovanie Faerských ostrovov Google Ovcou
Špecifikom je takisto nahradenie skútrov povozmi ťahanými psami a nedávno boli trávnaté planiny Faerských ostrovov mapované všesmerovými kamerami pripevnenými na chrbte oviec, ktoré sa voľne po ostrove potulujú.
Cestovanie časom a nostalgiou
Užitočnosť Street View vnímame predovšetkým z hľadiska prítomnosti, pretože sa v rámci neho môžeme pozrieť na rôzne lokality po celom svete. Obrovský význam však bude mať aj z hľadiska histórie.
No len si to uvedomte. Google a iné firmy momentálne vytvárajú záznam celých miest, dedín a iných obývaných aj neobývaných priestorov v 360° rozsahu. Vidíme aktuálny stav ulíc, pamiatok aj budov. Vidíme takisto aké sú na ulici autá, čo majú ľudia oblečené a mnoho ďalšieho.
Pokiaľ má Google dnes už pre danú lokalitu viacero snímok, ktoré medzičasom aktualizoval, v rámci používateľského rozhrania umožňuje prepnutie na tie staršie. Danú lokalitu tak nielenže môžete vidieť napríklad v inom ročnom období, ale môžete sledovať aj to, ako sa za tých pár rokov zmenila.
Jedna ulica, dve doby
Predstavte si túto situácia napríklad o niekoľko desaťročí, či dokonca možno aj storočí, keď sa v týchto 360° obrazových dátach budete môcť posúvať v čase viacnásobne. Ide o obrovský informačný dar, ktorý svojich potomkom prenechávame, pričom nemá v histórii ľudstva obdoby. Ak sa niečo z dávnej doby (napríklad z čias Rímskej ríše) nezachovalo fyzicky, prakticky sme o to prišli. Staré kresby a popisy nám síce dajú akú takú predstavu, ale nikdy nám už nesprostredkujú vierohodný a presný pohľad.
V rámci modernej doby, kedy už existovalo video a fotografia, je situácia pravdaže lepšia, ale žiadne pasívne video napríklad z roku 1950 vám ulicu nesprostredkuje tak, ako by ste sa po nej v rámci Street View vydali sami. Street View má pri tom nielen obrovský význam z hľadiska všeobecnej histórie, ale aj tej vašej osobnej.
Nedávno som sa v rámci tejto funkcie potuloval okolo domu svojho deda. Zomrel už pred dvoma rokmi, avšak v dobe kedy Google autíčko okolo domu šlo, bolo všetko inak. Na záhrade vidím jeho psa a na múriku pri bránke je položený obedár. Dedo žil už dlho sám a obed mu takto nosili pravidelne z blízkej školy, podobne ako jeho mnohým susedom.
U deda…
Je zvláštne to vidieť. Vďaka všesmerovým obrazovým dátam sa totiž môžete otáčať a váš mozog automaticky danú scénu skonštruuje tak, ako keby ste boli v jej centre. Vnímate svoju prítomnosť a ste na ulici v čase, keď bolo všetko inak. Dedo je tam niekto vnútri domu a už už sa určite chystá po obedár, aby sa mohol najesť. Vzhľadom na to, že pes beží ku dverám, možno sa už hýbe kľučka a dedo čo nevidieť vyjde von. Všetko je zamrznuté v čase.
Táto história pritom nezmizne. Vzhľadom na povahu elektronických dát je dosť dobre možné, že bude zachovaná stáročia či tisícročia a to teraz naozaj nepreháňam.
Je totiž nepravdepodobné, že by sme bez nejakej celosvetovej katastrofy o tieto dáta v budúcnosti prišli. Majú príliš veľkú historickú hodnotu a ich digitálna povaha umožňuje ich ľahké triedenie a dlhodobé udržiavanie bez degradácie. Nárast dát ide pri tom ruku v ruke s nárastom kapacity úložísk. O sto rokov bude držanie takéhoto objemu dát triviálne, rovnako ako je pre mňa dnes triviálne držať celý obsah môjho prvého niekoľko GB veľkého disku, o ktorom som si pred viac ako 16 rokmi myslel, že ho nikdy nezaplním (ten disk už dnes pravdaže nefunguje, ale dátam, ktoré sú dnes umiestnené na niekoľko TB nasledovníkoch je to jedno).
To, že sa môžem dnes virtuálne prejsť ulicou, ktorá existovala v čase, kedy na nej môj dedo býval, je len malá časť celej skladačky. Nostalgia totiž môže ísť ešte o mnoho ďalej.
Jedným zo smutných zážitkov v živote človeka je nedobrovoľný prepis spomienok. Ak už máte vo svojom životnom príbehu niekoľko dekád za sebou, pamätáte si lokality zo svojho detstva či neskoršieho veku, ktoré sú 15, 20, 30 či dokonca ešte viac rokov vzdialené.
Hrali ste sa v daných lokalitách s kamarátmi, chodili ste tade do školy či dlhé roky domov. Takisto mohlo ísť o lokalitu, kde ste boli v dávnej minulosti napríklad na výlete, na ktorý ste celý život nezabudli.
Ak vám zostanú takéto krásne spomienky a rozhodnete sa ich oživiť návratom na dané miesto, často zostanete veľmi sklamaný. S hrôzou totiž zistíte, že sa za tak dlhé roky celkom zmenilo. Mestá a dediny sa skrátka menia neustále. Ulice sa prerábajú, domy miznú a pribúdajú iné a za pár rokov už dané lokality môžu vyzerať celkom inak, ako si ich pamätáte.
Ten nostalgický pocit sa vám už nikdy nevráti, pretože všetko vyzerá novo, cudzo a inak. Ja osobne sa už nikdy nepozriem na svoje sídlisko, ktoré som zažil v 80. rokoch minulého storočia. Na živo môžem zažiť už len to dnešné. Žiadna jednosmerová fotografia alebo pasívne video mi pritom zážitok nesprostredkujú tak, ako by to urobil Street View. Táto časť histórie navždy zmizla a dnes s tým nikto nič nemôže spraviť.
Cestujeme v čase
Pomyslite ale na súčasné päť či desaťročné deti, ktoré žijú na sídlisku a v meste, kompletne pokryté Street View. Aké úžasné bude pre nich o 20, 30 či 50 rokov to, že sa budú môcť prejsť svojim starým mestom, sídliskom či dedinou. Ako si budú hovoriť, aha tam je ten obchod čo som do neho chodil. Aha to je moja škola a tam tá bránka, čo bola vždy rozbitá. Aha tu je náš panelák a tu tá stena, kde sme si o ňu pinkali tenisovými raketami loptičku. A aha, tam tie rakety sú položené na zemi. Kde že som ja a môj kamarát Karol? Asi sme len na chvíľu odbehli. Aha tamto stojí pred domom naše staré auto. Čo je to tam za tieň za záclonou v našom okne. Nestojí tam moja mama?
Je to ako cestovať časom. Street View je celkom iný, ako plochá fotografia. Áno, ja to zažijem takisto. Avšak nikdy už nie až do doby svojho detstva.
Z tohto pohľadu dnešným deťom veľmi závidím. Ide o skrytú monumentálnu hodnotu Street View, ktorú si dnes ešte málokto uvedomuje. Bude totiž ešte chvíľu trvať, kým sa naplno prejaví. Jedného dňa tu ale bude. Prinesie závan nostalgie a sprostredkuje zamrznuté momenty z minulosti, ktorá sa budú dať aspoň čiastočne prežiť znova. Všetky budú čakať a hovoriť o svojej dobe už prakticky navždy.
Nedeľník TOUCHIT hľadajte na našom webe ako inak než v nedeľu. Ak ste predchádzajúce zmeškali, nájdete ich všetky pod rovnomenným kľúčovým slovom.
