Pekne nám to tí Estónci natreli, len čo je pravda… , šíri sa v týchto dňoch po internete.
E-government tam majú fantasticky vyspelý – dane aj voľby cez internet, register obyvateľstva aj zdravotnícky register online. A my, Slováci, si nevieme cez web ani len pohreb vybaviť. Takto to môžeme čítať všade.
Estónsko je pritom zaujímavé najmä preto, že sa vie evidentne ako krajina veľmi dobre propagovať a to s takým efektom, že teraz je celé Slovensko ohúrené jeho kampaňou a nik nerozmýšľa nad tým, že dobré veci sa dajú nájsť aj u nás. Len treba hľadať.
Nuž, nikto Estóncom (ale aj Fínom či Islanďanom) neupiera, že v digitalizácii sú o kus popredu. Veď vždy aj boli. Tu treba ale spomenúť dôležitý fakt. Jedným z dôvodov úspechu je tiež charakteristika krajiny – strašne veľa samôt, rovina a málo obyvateľov. Nesúhlasím však s čiernobielym hodnotením, kedy sa o nich hovorí len v superlatívoch a nás padá len kritika. Fakty sú totiž zložitejšie, stačí použiť vyhľadávanie na internete.
Ako pri každom preteku je potrebné sa pozrieť, kto kedy a odkiaľ štartoval. Ak ostaneme v tejto pobaltskej krajine, je dobré si všimnúť, že dva základné legislatívne dokumenty prijali dobrých pár rokov pred nami. Konkrétne “Databases Act“ prijali v roku 1997 (Slovensko prijalo Zákon o informačných systémoch verejnej správy až v roku 2006) a „Public information Act“ v roku 2001 (Slovensko – Zákon o eGovernmente – v 2013).
Nie, že by sa internet riadil nejakými zákonmi, ale minimálne verejná správa a jej služby musia byť nejako legislatívne podchytené. Inak si môžeme dať na vlajku znak The Pirate Bay. Ďalším dôležitým faktorom je, že pokiaľ Slovensko rieši kontinuitu s právnym prostredím bývalého Československa, v Estónsku sa od Sovietskeho zväzu snažia totálne dištancovať a svoju verejnú správu tak budovali takmer od základov nanovo. Znamená to aj možnosť urobiť si modernú legislatívu podľa vlastných potrieb. Toto je jeden z kľúčových vstupov, ktorý treba pochopiť – informatizácii musí predchádzať aj zmena legislatívy.
Estónsko je nepochybne fascinujúcim príkladom úspešnej krajiny, okrem reálnych úspechov však ide o aj perfektne prepracovanú PR kampaň, ktorá vytvára fenomén značky e-Estonia a vyvoláva dojem hypermodernej, otvorenej a zároveň ohrozenej krajiny, ktorá si splnila Európsky sen a dosiahla úspech typu from-zero-to-hero.
Ako každá kampaň, ide vždy o vytváranie mytológie a treba sa zamyslieť aj nad tým, aká je skutočnosť a aký je obal. Ďalšou otázkou je, aký mýtus si o našej verejnej správe vytvárame tu na Slovensku a či tiež dokážeme vytvoriť niečo zaujímavé.
Všetko je v čipe
Ešte viac ako paragrafy zaváži každodenná prax. Kým vyššie spomínané zákony mali u nás meškanie nejakých deväť až dvanásť rokov, zákon o elektronickom podpise sme oproti Estóncom prijali „len“ s dvojročným oneskorením – v roku 2002. A práve v tomto roku začali v Taline a jeho okolí používať občiansky preukaz s čipom. U nás sa vydávajú od decembra 2013.
Práve tento krok bol podľa mňa kľúčový, pretože v čipe sa ukrýva aj elektronický podpis, ktorý bol dovtedy na Slovensku prístupný len pár vyvoleným. Chrbtica celej estónskej digitalizácie, dátová zbernica X-Road, bola spustená v roku 2003. Slovenská obdoba „Modul úradnej komunikácie“ (MUK) sa zjavila až v roku 2015. Znamená to, že tým pádom bude aj výrazne modernejšia, postavená na opensource technológiách. X-Road ani MUK ani zďaleka nie sú celým e-governmentom. Inak MUK sa u nás akurát iba spúšťa, no postupne má dátovo prepojiť množstvo úradov z pohľadu výmeny informácií. Prinesie princíp „jeden krát a dosť“. Stávať by sa tak už nemali také prípady, že viaceré úrady budú od ľudí pýtať duplicitne tie isté informácie, čo bolo úplne bežné.
Estónske riešenia zo začiatku 21. storočia však už nedosahujú úroveň najmodernejších technológii. V otázke integračných platforiem máme možnosť priniesť výkonnejšie a flexibilnejšie riešenia postavené na najnovších cloudových technológiách. Prebranie Estónskeho riešenia v štýle 1:1 tak nemusí byť super nápad.
Step by step
Aj Estónci išli krok po kroku a kým v prvom roku cez X-Road realizovali 600 tisíc žiadostí, tento rok už takmer 300 miliónov. A sme opäť pri eID kartách a ich rozšírenosti. Kým v Estónsku má elektronický občiansky každý občan nad 15 rokov, u nás tento rok vydali v auguste miliónty kus, pričom počet aktivácií elektronického podpisu je rádovo výrazne nižší.
Preto treba veriť, že so zvyšujúcou sa digitálnou gramotnosťou aj na Slovensku počet žiadostí vybavených cez eGovernment porastie exponenciálne. Ak vezmeme do úvahy, že v akej-takej prevádzke už sú cez www.slovensko.sk dostupné služby registra vozidiel, centrálnej ohlasovne, registra adries, či žiadosti o štátne sociálne dávky, svoje prvé digitálne kroky si môže vyskúšať už takmer každý občan s eID.
Nie všetky žiadosti síce dotiahnete do úspešného konca a v niektorých prípadoch sa návšteve úradu nevyhnete, ale aj na to existuje riešenie. Veď stačí dať možnosť testovať ľuďom betaverzie ešte pred ich oficiálnym spustením. A k tomu poriadne promo asi na Facebooku, možnosť skúšobného prístupu, vychytať muchy a šup-šup, hneď s tým do ostrej prevádzky. Tak, ako to už dávno bežne robia komerčné firmy a vychádza im to. Aj keď sú v ich produktoch chybičky, bez tohto to ani nejde.
Digitalizácia po slovensky
„Kto za to môže a kto si najviac zaslúži facku?“, spýta sa každý. Nuž, stačí zadať do Googlu kúzelné spojenie „vláda and kauzy“. Začať môžeme x-násobnou elektronizáciou dát v Sociálnej poisťovni, umelo brzdeným uvedením zaručeného elektronického podpisu do praxe, či už legendárnym webom Katastra nehnuteľností. Výsledky vyhľadávania rýchlo ukážu, že maslo na hlave má takmer každý, kto sa okolo štátnych IT projektov čo i len obšmietol. Predražené štátne weby, zákazky úzkemu okruhu „preverených“ veľkých firiem a následné zvaľovanie viny na (väčšinou neznámych) subdodávateľov. Tento scenár sa opakuje prakticky odvtedy, čo Govnet pripojili do zástrčky. Tu sa narobilo veľa škody.
Na druhej strane treba však uznať, že čas na kritiku aktuálne rozpracovaných projektov bude až vtedy, keď sa spustia do ostrej prevádzky a nie pred ukončením. Podstatnou je otázka, ako zabezpečiť kontinuálne zlepšovanie služieb po tom, ako budú nasadené. Ukončenie väčšiny projektov nás čaká už čoskoro – na konci roka 2015 a to je tu hneď. Kľúčovou otázkou ostáva, akým spôsobom sa budú služby ďalej zlepšovať, či sa našej verejnej správe podarí nájsť mechanizmy na trvalé zlepšovanie a inováciu. Či budeme mať reálne lepšie elektronické služby.
Spomínate na IT desatoro?
Keby sme to veľmi zúžili, veľa rozhodnutí sa uvarilo na ose ministerstvo financií – ministerstvo vnútra (lebo bezpečnosť) – Úrad vlády. A to bez ohľadu na to, kto tam práve sedel. Desatoro pre IT zákazky na Slovensku zaviedol už Ivan Mikloš, ale v praxi to nikdy nefungovalo ani za neho.
A aby sme sa v závere vrátili opäť k tým Estóncom. Podľa technologického IT reportu (zdroj Svetové ekonomické fórum) sa v roku 2014 Estónsko umiestnilo na 21. mieste a Slovensko na 59. mieste (zo 148). Vo vnímaní korupcie (podľa Transparency International) sa vlani Estónsko umiestnilo na 26. mieste a Slovensko na 54. mieste (zo 175). Estónsko má špičkovú ponuku elektronických služieb, no v používaní elektronických služieb patrí k priemerným krajinám (podľa http://digital-agenda-data.eu/). Celkovo sa v rámci EU pohybuje okolo 6. až 7. miesta, čo je stále dobré, ale nie úplne špičkové. Reálnymi lídrami v eGovernmente sú Holandsko, Švédsko, Fínsko a Veľká Británia – tie majú však trochu iné modely fungovania.
Dva odlišné rebríčky (IT/korupcia), dve krajiny (Estónsko/Slovensko) a podobné umiestnenia (21/59) a (26/54). Ak má digitalizácia a eGovernment na Slovensku úspešne napredovať, treba sa sústrediť na projekty, ktoré ležia na stole práve teraz. Po ich výsledkoch čaká Slovensko veľká reforma verejnej správy.
Dokážeme teda ako štát priniesť do tejto oblasti inovácie, na základe ktorých by sme mohli vytvoriť podobný úspech? Môže byť i Slovensko efektívna a otvorená krajina? Určite môže, ale musíme sa zamerať na celkovú modernizáciu krajiny, reálne budovanie inovatívneho štátu. Potom môžeme pokojne urobiť obdobné PR aj Slovensku a byť vzorom pre iných.
