Koľko rokov vlastne bude trvať realizácia metaversa? Kto a čo mu bude vládnuť a hlavne, prečo sa Facebook tak zbesilo začal za týmto snom rútiť a nepozerá sa späť?
Pokiaľ je pre vás výraz metaverse stále len niečím hmlistým a vlastne si ani neviete poriadne predstaviť o čo ide, nič sa nedeje. Nič ste nezmeškali a ani vám nič neušlo.
Označenie metaverse nie je pomenovaním žiadnej jednej konkrétnej služby, aplikácie alebo inej veci, ale skôr označenie nadchádzajúceho posunu nášho používania počítačov a komunikačných technológií.
Platí pritom pre všetkých. Nie je to priamo späté so sociálnou sieťou Facebook a ani s jeho novou „materskou“ spoločnosťou Meta. Na výraz metaverse sa dá nazerať aj ako na pomenovanie éry, podobne ako dnes na výraz „mobilná éra“, ktorá označuje výrazný nový posun a nový spôsob používania osobných počítačov.
Stavebnými technológiami metaversa sú technológie virtuálnej reality (VR) a rozšírenej reality (AR, z anglického Augmented Reality) a základná predstava, že internetová interakcia a komunikácia by mala byť súčasťou nášho priameho vnímania, nie niečo, čo hľadáme pohľadom prilepeným na displej smartfónu alebo monitora.
Zdroj: MetaAk tento popis na vás pôsobí vágne, predstavte si napríklad rádio, ktoré si pustíte pri nejakej manuálnej práci. Hudba je okolo vás, je súčasťou prostredia. Na rádio sa nemusíte pozerať, keď chcete hudbu počuť. Nemusíte k nemu prikladať ucho. Jeho hudba existuje tam, kde vy a nijako nezdržuje ani neprekáža v tom, čo robíte.
Predstavte si, že by všetky služby počítača boli k dispozícii rovnako. Vyhľadaná on-line informácia o soche, na ktorú sa pozeráte nie je na displeji smartfónu. Je priamo pred vašimi očami spolu so sochou. Navigácia nie je pohybujúca sa bodka na mape, je to šípka vo vašom zornom poli. Osoba na opačnom konci sveta, s ktorou komunikujete nie je tvárou v malom okienku na monitore, je to osoba, s ktorou sedíte spolu v izbe.
Veľmi často sa môžete stretnúť s celkom chybnou predstavou, že metaverse je akési pokračovanie idey sociálnej platformy Second Life, ktorú pred viac ako dvoma dekádami spustila a doteraz prevádzkuje firma Linden Lab. Že ide len o nejakú glorifikovanú a dávno dostupnú on-line „videohru“, v ktorej si ľudia nasadia okuliare virtuálnej reality a následne komunikujú niekde vo virtuálnom svete, pričom jeden vyzerá ako robot, druhý ako Mickey Mouse a tretí ako kreslená postavička samého seba. Koniec koncov, takto vyzerala aj jedna z ukážok, ktorú Facebook prezentoval.
Lenže toto nie je metaverse. Je to ako keby ste povedali, že aplikácia Uber je „mobilná éra“. Nie je. Je to len aplikácia, ktorá v mobilnej ére existuje a umožňuje vám využívať princípy a technológie smartfónu, GPS a všade dostupnej konektivity a transformovať ich do služby, ktorá v roku 1990 nemohla existovať.
Aj keď aplikácie na komunikáciu viacerých ľudí vo virtuálnej realite budú v ére metaverse prítomné, je to len malá časť celej skladačky, na ktorú sa netreba nijako upínať. Nemusí mať pre vás význam, rovnako ako dnes pre vás nemusí mať význam Netflix či Airbnb. Princípom éry nie je jedna služba, ale masívna zmena celej spoločnosti.
Pomyslite na to, ako veľmi sa celý svet zmenil po tom, ako počítače prepojili svet pomocou internetu, webových stránok a služieb. Ako sa obrovsky zmenilo nakupovanie. Komunikácia. Hľadanie informácií. Skúste si vybaviť celý zástup internetových služieb a sociálnych sietí najrôznejšieho druhu. On-line hľadanie práce, zoznamovanie – nemá to konca.
Zdroj: MetaPodobne od základu sa svet premenil aj po nástupe mobilnej éry, ktorá je založená na tom, že počítače, ktoré sú neprestajne napojené na internetové a navigačné služby, takmer každý nosí vo vrecku. Predstavte si, ako to pretvorilo fotenie a natáčanie videa, interakciu s okolitým svetom z hľadiska navigácie, vyhľadávania, zaznamenávania a získania informácie.
Ako neoddeliteľne sú tieto prvky prítomné pri rýchlej komunikácii, športe, zábave či čomkoľvek, k čomu sa objavil takmer nekončený zástup mobilných aplikácií a služieb, šitých týmto zariadeniam na mieru.
Pokiaľ sa éra metaversa v nadchádzajúcich rokoch naozaj zhmotní, zmena bude podobne masívna a nebude možné ju ignorovať. Nebudete môcť nebyť jej súčasťou, rovnako ako dnes nemôžete predstierať, že on-line svet, či prítomnosť smartfónov nemá na fungovanie sveta okolo vás žiadny vplyv.
PREČO JE SÚČASNÁ SITUÁCIA INÁ AKO V MINULOSTI?
Je nepochybné, že naša spoločnosť bude jedného dňa masívne využívať princípy rozšírenej a virtuálnej reality. Tento fakt je tak jasný, ako keď si ľudia už na konci 19. storočia vedeli správne predstaviť, že jedného dňa budeme môcť triviálne „videofónovať“ s kýmkoľvek a kedykoľvek, aj napriek tomu, že zhmotnenie tejto reality trvalo viac ako storočie.
To, čo je na súčasnej situácii nové a prekvapivé, nie je idea metaverse ako taká.
Zvláštnosťou, vďaka ktorej sa situácia zmenila oproti minulosti je to, že Facebook sa do metaversa rozbehol plnou parou. Jeho snaha nie je nejaký experimentálny pokus, vedľajší projekt, respektíve len jeden z vývojových projektov, ako tomu bolo v prípade Google a ich Google Glass. Alebo v súčasnosti s Microsoftom a ich Hololens.
Prístup Facebooku sa dá popísať kartárskym výrazom „all in“. Inak povedané, Mark Zuckerberg verí v skorý príchod metaversa natoľko, že naň vsadil celú svoju spoločnosť a to bezuzdne a naplno. Americká redakcia Business Insider po komunikácii s niekoľkými súčasnými aj minulými zamestnancami Facebooku v apríli tohto roku reportovala, že tieto postoje sú pre mnohých významných vývojárov spoločnosti frustrujúce, pretože Zuckerberg s nimi nechce prakticky hovoriť už o žiadnych iných chystaných projektoch a technológiách, pokiaľ by s metaverse nejako nesúviseli.
Zdroj: MetaHlavným cieľom Zuckerberga a Facebooku je, aby éra metaverse začala ešte v tejto dekáde a plne sa rozvinula v tej nasledujúcej. A použije na to desiatky tisíc vývojárov a desiatky miliárd dolárov. Odmena za to všetko je jasná. Tak ako tomu bolo vždy aj v tých predošlých érach, nejaké firmy im so svojimi produktmi vždy dominovali. A Zuckerberg chce zabezpečiť, aby Facebook, respektíve spoločnosť ako taká, ktorú premenoval na Meta, bola dominantným hráčom na tomto novovzniknutom trhu.
Uvedenie ideí metaversa do praxe behom tejto dekády neznamená, že sa vypustí do obehu nejaký hardvér a softvér a bude hotovo. Z pohľadu 500-miliardovej spoločnosti ako je Facebook si je možné zhmotnenie tejto idey predstaviť ako uvedenie do životaschopnej podoby, v ktorej bude generovať masívne objemy peňazí.
To či sa to naozaj podarí, nie je pravdaže zaručené. Facebook má rozhodne bohaté skúsenosti s neúspešnými projektmi, ktoré nikam neviedli. Žiadny však nemal takýto finančný rozsah a takéto odhodlanie.
A keď jedna veľká IT firma do niečoho začne masívne investovať, tie ostatné zvyčajne rýchlo nasledujú. A to nielen technologicky, ale aj marketingovo. Ako jednoduchá ukážka z praxe môže slúžiť v súčasnosti stále prebiehajúca obrovská akvizícia hernej spoločnosti Activision Blizzard, ktorú Microsoft odkúpil za 69 miliárd dolárov. Aj keď nákup rozširuje obrovskú hernú divíziu Microsoftu a s metaverse nemá absolútne nič spoločné, oficiálne vyjadrenie firmy znelo, že akvizícia „urýchli rozvoj herného biznisu spoločnosti na mobilných, desktopových, konzolových a cloudových platformách a poskytne základy pre vybudovanie metaversa“.
A to bude realita nadchádzajúcich rokov. Je jedno, že v súčasnosti nikto nevie, ako presne by metaverse mohol vyzerať. Žiadna veľká IT firma nebude chcieť pôsobiť spiatočnícky a vyvolávať dojem, že sa o nadchádzajúce futuristické technológie a novú éru nezaujíma. Či už z hľadiska naozajstného vývoja, prezentácií pre akcionárov, alebo obyčajných marketingových vyjadrení pre verejnosť.
Zdroj: MetaAj keď rozhodnutie Zuckerberga a presmerovanie celej jeho spoločnosti týmto smerom môžu jeho priami aj nepriami konkurenti považovať za šialené a predčasné, všetci to budú sledovať a nikto si nedovolí aspoň sčasti nezareagovať.
Je treba podotknúť, že obrovská snaha Facebooku, nech je technologicky a finančne akokoľvek dobre zastrešená, vôbec neznamená, že úspech je zaručený. Na niektoré typy technológií, aj keď je dlhodobo jasné, že jedného dňa prídu, skrátka musí dozrieť čas. A ak ten čas ešte nenastal, žiadne peniaze vám nepomôžu. Napríklad v roku 1980 ešte nikto nemohol realizovať súčasnú mobilnú éru, nech by do svojej vízie investoval koľkokoľvek miliárd eur.
Technologické podhubie, ktoré bolo na to potrebné, totiž ešte neexistovalo a trvalo dekády, kým do potrebného stavu dospelo. Či už ide o výrobné procesy polovodičov a na nich nadviazané dosiahnuteľné počty tranzistorov a teda aj výkon čipov, technológie dátových úložísk, technológie displejov, batérií, bezdrôtovej konektivity, skrátka takmer nekonečný zástup technologického pokroku v priamo aj nepriamo súvisiacich oblastiach (napr. materiálová veda).
A to isté môže platiť aj o súčasnom pokuse o realizáciu metaverse éry, ktorá z hľadiska AR, VR a nadväzných technológií displejov a čipov potrebuje poriadne veľa. Pritom nie je vôbec isté, že dostatočné podhubie, ktoré by umožnilo skutočný boom v rámci celej ľudskej populácie, už aj reálne existuje.
Na druhú stranu, nikdy nie je vopred jasné, kedy sa naozaj „brána otvára“, pretože prerod ako taký urýchli aj vývoj potrebných technológií – tak ako mobilná éra podporila vývoj batérií a energeticky úsporných čipov. Až zvyšok tejto dekády teda naozaj ukáže, či je súčasné technologické podhubie v tomto smere už dostatočné a masívne financovaná snaha Facebooku v ňom už dokáže „vypestovať“ dostatočne použiteľné technológie, ktoré sa následne budú zlepšovať.
Zdroj: MetaTo, že v posledných rokoch či dekádach mnohé projekty AR a VR neboli príliš komerčne úspešné a zostali na okraji záujmu, v základe nič neznamená. Ako vhodná paralela môže slúžiť začiatok tohto storočia, kedy sa začali objavovať prvé dotykové tablety a telefóny. Microsoft v roku 2002 predstavil spolu s firmami ako Acer, Compaq a Fujitsu prvé tablety s rezistívnymi dotykovými displejmi. Firmy sa pokúšali preraziť s rôznymi PDA, ktoré sa dali strčiť aj do vrecka a rovnako sa objavili aj telefóny s väčšími displejmi, predovšetkým od firmy BlackBerry.
Všetko to bol len okraj trhu. Niečo, čo nebolo pre všetkých, čo nebolo dostatočne dobré a niečo čo nezaznamenalo žiadny veľký trhový úspech a svet nezmenilo. Prešlo však len päť rokov a príchod iPhonu a jeho nasledovníkov všetko zmenil. Druhá dekáda tohto storočia sa následne stala svedkom masívneho a dych berúceho nástupu smartfónov a mobilných technológií všeobecne, pričom radikálne zmenila svet. A presne toto sa môže stať aj v súvislosti s metaverse a so súčasnou snahou Facebooku, na ktorú predchádzajúce neúspechy z posledných piatich či desiatich rokov skrátka nemajú vplyv.
AKO TO VYZERÁ, KEĎ SA MEGA IT SPOLOČNOSŤ ROZBEHNE PLNOU PAROU VPRED
To, či Mark Zuckerberg bude mať pravdu a éra metaverse sa zhmotní ešte behom tejto dekády, zostáva otvorenou otázkou, na ktorú odpovie až čas.
O čom sa naopak vôbec pochybovať nedá a čo je už teraz celkom jasné je to, že mašinéria sa rozbehla.
Facebook začal od minulého roku najímať nových zamestnancov v tejto oblasti vo veľkom, pričom láka talenty nielen z mnohých startupov, ale v mnohých prípadoch agresívne preťahuje talenty aj z iných veľkých IT firiem, vrátane Applu a Microsoftu. V minulom roku pod jeho krídla prebehlo takmer 10 % ľudí z 1500-členného tímu Microsoft HoloLens a iných AR produktov tejto firmy, pričom podobné prípady budú nepochybne nasledovať v odbore VR/AR špecialistov aj v tomto roku.
Zdroj: Jacob LundNejde však len o nich. Facebook v nadchádzajúcich rokoch plánuje zdvojnásobiť svoju vývojársku silu, pričom ohlásil snahu najať v Európe 10-tisíc inžinierov, ktorí budú s jeho víziou metaversa pomáhať.
Masívne investície sú pritom v plnom prúde. Reality Labs, čo je vývojová a výskumná odnož Facebooku, ktorá má na starosti vývoj súčasných riešení virtuálnej a rozšírenej reality, odčerpala počas roku 2021 z účtov materskej spoločnosti viac ako 12 miliárd dolárov. Podobné, alebo ešte vyššie sumy môžeme očakávať aj v tento rok.
Peniaze, ktoré do vývoja týchto riešení Facebook vpustí, budú skrátka masívne. Mark Zuckerberg na konci mája oznámil akcionárom spoločnosti, že práca na metaverse behom nasledujúcich troch až piatich rokov minie „významné“ množstvo peňazí a treba s tým nevyhnutne počítať. Žiadne reálne číslo nepadlo, avšak pri pohľade na súčasné náklady a potrebné mechanizmy a technológie, ktoré bude treba vyvinúť, môžeme reálne očakávať, že do konca dekády pôjde o sumy blížiace sa 100 miliardám.
Okuliare rozšírenej reality (AR) sú bezpochyby nosným prvkom akejkoľvek podoby metaverse. Na rozdiel od VR, ktoré vás celkom uzavrú do iného sveta, sú okuliare AR použiteľné kdekoľvek a v akýchkoľvek situáciách, bez toho, aby používateľa limitovali
Je takmer isté, že práve tomuto hardvérovému produktu bude Facebook/Meta venovať najviac vývojárskej pozornosti.
Facebook zatiaľ nemá funkčný prototyp, ktorý by sa dal nosiť na hlave a z informácií, ktoré sa dostali na povrch vieme, že v súčasnosti má len podobu stacionárneho vývojárskeho modulu, ktorý sedí na stole.
Zdroj: MetaAktuálne informácie od samotných vývojárov sú však také, že hig-tech AR okuliare sú v plnom vývoji, pričom ich prvá generácia je naplánovaná na rok 2024. Súbežne takisto beží vývoj jej pokročilej a omnoho ľahšej verzie, ktorá je naplánovaná na rok 2026, po ktorej bude nasledovať zatiaľ len zamýšľaná pokročilejšia tretia verzia v roku 2028.
Redakcia Verge, pri komunikácii s bývalým inžinierom Facebooku, ktorý firmu nedávno opustil poznamenala, že atmosféra vo firme je v tejto súvislosti značne napätá. Zuckerberg je vývojom okuliarov AR celkom posadnutý a chce, aby vďaka nim mala firma „iPhone moment“, vďaka ktorému celkom definuje a ovládne nadchádzajúci trh s týmto hardvérom.
Prvá verzia, s kódovým označením projekt Nazare, má byť skrátka ikonickým zariadením, ktoré definuje, ako tieto zariadenia majú vyzerať.
Na hardvéri sa rozhodne nešetrí. Zuckerberg trvá na tom, že už prvá verzia v podobe Nazare ponúkne kompletný AR zážitok, s výbornou 3D grafikou a veľkým zorným poľom, ďaleko za hranicami dnešným možností (vývojový tím dúfa v 70° pohľad, i keď je možné, že sa to nepodarí naplniť). Podľa súčasných informácií je displej napojený na finančne nákladné a na mieru navrhnuté vlnovody a microLED projektory.
Cieľom je, aby už prvá verzia nebola príliš odlišná od klasických dioptrických okuliarov s hrubými rámami. Vývojový tím sprvu ráta s váhou okolo 100 g, ktorú by nasledujúce verzie zariadenia ďalej znižovali. Konštrukcia okuliarov bude doplnená o tracking pohybu očí, ktorý zabezpečí malý fotoaparát otočený smerom dnu. Ten bude doplnený o väčší fotomodul namierený smerom dopredu, na rozpoznávanie objektov pred používateľom a takisto na fotenie.
V súčasnosti je podľa známych insiderských informácií situácia taká, že okuliare sú navrhované, aby pracovali nezávisle od smartfónu (nepotrebovali ho) a používali vlastnú výpočtovú jednotku v podobnej veľkosti, umiestnenú vo vrecku, ktorá bude bezdrôtovo zabezpečovať potrebný výpočtový výkon. Je však pravdepodobné, že lacnejšia verzia používajúca na tento účel klasický smartfón používateľa, sa objaví súbežne.
Jedným z kľúčových prvkov dizajnu metaverse éry má byť nový koncept ovládania okuliarov náramkom na zápästí. V roku 2019 Facebook kúpil za jednu miliardu dolárov startup CTRL-Labs, ktorý sa zaoberal vývojom riešenia, založeného na diferenčnej elektromyografii (EMG).
V základe takýto náramok meria elektrické biosignály svalov, čo umožňuje, aby ste zariadenie mohli ovládať nielen pohybom ruky vo vetre, tak ako je to možné s pohybovými senzormi dnes, ale aj miniatúrnym alebo dokonca aj predstieraným pohybom, čisto len kontrakciou svalov ruky. Ide samozrejme o výpočtovo a senzorovo neľahkú vec a je otázne, ako sa od predstavených prototypov startupu vývoj za tri roky posunul. Vzhľadom na optimizmus Zuckerberga však možno už značne.
Zdroj: MetaIdeou je, že pôjde o takú revolúciu ovládania počítačov, ako bol príchod myši a neskôr príchod dotykového displeja. Tak ako mobilnú éru definuje práve dotykový displej, tak by éru metaversa mali definovať nepatrné mikropohyby ruky s náramkom. To pravdaže neznamená, že by predchádzajúce metódy ovládania zmizli. Ani existencia dotykových smartfónov nikomu z ruky myš neukradla. Skrátka len táto metóda definuje používanie a ovládanie nových zariadení z novej éry, v tomto prípade okuliarov AR a VR.
Koľko budú okuliare, respektíve celé zariadenie, stáť, je dnes ešte pravdaže nejasné. Je však dosť dobre možné, že Facebook sa rozhodne predávať ho so stratou, resp. výrazne pod cenovými nákladmi, v snahe zabezpečiť jeho veľké rozšírenie. Cenu následne nasaje späť v súvislosti s nadväznými službami a reklamným biznisom.
Ideou Facebooku je, že prvá generácia masívne rozšírených AR okuliarov nielen definuje trh, ale hlavne predstaví softvérovú platformu, ktorá sa stane pre metaverse dominantnou. Podobne ako Apple so svojím iOS a Google so svojím obchodom Play, Facebook chce v nadchádzajúcej ére dominovať so svojom platformou, ktorú budú vývojári z celého sveta používať na publikovanie a distribúciu svojich metaverse aplikácií. Bude mať nad nimi kontrolu z hľadiska poskytovania reklamných systémov a takisto podielu na zisku.
Snahy Facebooku sa pravdaže zďaleka nesústreďujú len na tieto riešenia a množstvo softvéru a hardvéru, ktoré už niekoľko rokov vyvíja, alebo práve začal vyvíjať je značné. Za pozornosť stojí aktuálna podoba prototypu fotorealistických avatarov, vo videu nižšie.
Tvár, ktorú na videu vidíte je synteticky generovaný obraz vývojára Yasera Sheikha, vytvorený predbežným 3D skenom. Ten sa následne hýbe v reálnom čase pri rozprávaní cez videokomunikačný program. Okuliare virtuálnej reality, ktoré vidíte nasadené na jeho hlave v rohu, snímajú kamerami pohyb očí aj zvyšku jeho tváre, vďaka čomu fotorealistický avatar preberá kompletnú mimiku. Výsledok je natoľko realistický a prirodzený, že je ľahké podľahnúť dojmu, že je celkom skutočný.
Ak ste si éru metaversa predstavovali len tak, že nejaký pracovný míting vo VR musí nutne vyzerať ako primitívna hra spred 10 rokov, v ktorej sa rozprávajú kreslené postavičky, video dnes vyvíjaných technológií vám túto predstavu poriadne rozbije.
Yaser Sheikh pri danej demonštrácii spomenul, že jednou z výziev budúcej dekády a metaversa bude, aby komunikácia ľudí na opačnom konci sveta bola prakticky na nerozpoznanie od reality. Keď daný projekt vo Facebooku pred pár rokmi začínal, tento cieľ pôsobil ešte ako sen, ktorý je vzdialený tak desať zázrakov od súčasnosti. Dnes sa mu už ale taký nereálny nezdá a vidí sa mu, že vzdialenosť klesla na „päť zázrakov“.
Aj keď stav, ktorý vo videu vidíte demonštrovaný, môže byť z hľadiska praktického komerčného nasadenia dekádu ďaleko a v počiatku éry metaverse nebude použiteľný z dôvodu technologických limitov hardvéru, je treba myslieť na to, že podobná vec platila aj pre prvý iPhone v roku 2007. Ani od toho sme nemohli očakávať schopnosti súčasných smartfónov, bez ohľadu na to, že práve on ich éru odštartoval.
Zdroj: MetaĎalší nádejný vývoj, ktorý sa zhmotní až hlboko v priebehu metaverse éry, je pokročilá haptická odozva, pri ktorej používateľ môže cítiť virtuálne predmety na vlastných prstoch. Facebook v tejto sfére už dlhodobo napreduje v rámci svojich projektov VR a aktuálnu podobu vývojového prototypu haptickej rukavice môžete vidieť na fotografii.
Okrem týchto očividných hardvérových a softvérových prvkov, ktoré sa ľahko demonštrujú, netreba zabudnúť ani na kľúčové systémové prvky.
Metaverse, o ktorý sa Facebook v súčasnosti snaží, nie sú len hardvérové produkty a aplikácie, ale aj globálna súprava štandardov, protokolov, aplikačných programovacích rozhraní a všeobecných princípov a technológií najrôznejšieho druhu, ktorých základnú podobu plánuje vybudovať v nadchádzajúcich piatich rokoch.
Zuckerberg pravdaže očakáva, že ich nebude budovať len jeho spoločnosť, ale aj Microsoft, Google, Amazon a ďalšie firmy. Má snahu vytvoriť masívnu interoperabilitu v rámci všetkého VR a AR hardvéru a softvéru, vrátane všetkých aktuálnych mobilných, desktopových a konzolových platforiem.
Dúfa však, že práve vďaka súčasným skorým a silným investíciám a bezprecedentnému ťahu na bránku sa práve jeho spoločnosť vykryštalizuje ako celkom dominantná.
STRACH Z NERELEVANTNOSTI A DÔVOD, PREČO TO FACEBOOK VŠETKO ROBÍ
Aj keď sa to bežnému používateľovi, respektíve laikovi nemusí vôbec zdať očividné, Facebook je už dlhé roky v silnej defenzíve. Podobne ako iné mega IT spoločnosti, aj táto firma nevyhnutne dospela do fázy, v ktorej je z dôvodu zotrvačnosti a nižšej pružnosti naviazanej na existujúci masívny biznis problematické inovovať a nachádzať celkom nové cesty.
Stáva sa tak zraniteľná v súvislosti s novými trendmi, ktoré zmešká. Facebook to v minulosti riešil najjednoduchšou cestou – konkurenciu, ktorá sa presadí, skrátka len odkúpi. Tak sa to stalo napríklad v roku 2012 so sociálnou sieťou Instagram, ktorú kúpil za jednu miliardu dolárov a v roku 2014 zas s komunikátorom WhatApp, ktorý odkúpil za 19 miliárd.
Táto stratégia je už v súčasnosti nemožná. V priebehu minulej dekády sa Facebook z umelo udržovaného „startupu“ preklopil do masívnych ziskov a k obrovskému vplyvu, takže v súčasnosti by už takéto nákupy priamej konkurencie neprešli regulačnými úradmi.
Zdroj: MetaK slovu sa tak dostáva druhá stratégia, pri ktorej sa kupuje potenciálna konkurencia ešte v jej ranej startupovej fáze, keď je jej hrozba ešte len teoretická. Odkúpený startup následne firma integruje pod svoje krídla, preberie jej mladé talenty alebo spustí ako bočný dcérsky projekt, v snahe vidieť, či sa uchytí. Tu pravdaže hrozí, že nie všetka možná konkurencia sa odhalí a zachytí v čas. A niektorých prípadoch sa aj stane, že dotyčný startup odkúpenie odmietne, čo bol prípad Snapchatu v roku 2013 a do reálnej a nebezpečnej konkurencie následne vyrastie.
Do praxe tak vchádza tretia stratégia, voľne pomenovaná copy-kill, teda skopíruj a zlikviduj. Populárna vlastnosť novej konkurencie je kompletne skopírovaná a spustená na platforme veľkej IT firmy, ktorá ju môže vďaka lepšiemu zázemiu a financiám prevádzkovať neraz efektívnejšie a dať ju pred oči omnoho väčšej používateľskej základni. Tá následne nemá dôvod odchádzať inam, kde sa ponúka to isté. Konkurencia je tak porazená svojou vlastnou zbraňou.
Facebook takto v rokoch 2014 a 2015 odkopíroval a spustil prakticky všetky aspekty Snapchat aplikácie, vrátane jej formátu tzv. príbehov (Stories), kde obsah zmizol každých 24 hodín. Všetko to viedlo k tomu, že Snapchat (dnes Snap), sa nikdy nestal dominantnou či veľmi významnou sociálnou sieťou, aj keď pôvodne na to rozhodne mal našliapnuté.
Táto úspešná stratégia sa však o pár rokov už Facebooku nepodarila s novým dravcom v podobe TikToku. Aj keď v roku 2020 zareagoval na túto hrozbu podobne a spustil Instagram Reels, v snahe úspech TikToku imitovať, reakcia bola vlažná. Nešlo totiž len o mechanizmy, ale hlavne o stále rastúcu komunitu v špecifickom veku.
Zdroj: MetaTento neúspech začal ešte viac roztvárať obrovskú rana a slabinu Facebooku, ktorou je strata záujmu najmladšej skupiny obyvateľstva. V tomto segmente čelí apatii nielen v súvislosti so svojou hlavnou sieťou, ale aj v súvislosti s Instagramom, ktorý bol ešte pred pár rokmi jeho hlavnou pomocnou barlou s touto vekovou skupinou.
V súčasnosti je situácia taká, že Facebook využívajú len 2% amerických tínedžerov, a toto číslo stále klesá. V roku 2018 to bolo pritom ešte 10 %. Instagram poklesol za rovnaké obdobie z 35 % na 22 %, zatiaľ čo rapídny nárast TikToku stále pokračuje a dnes v tejto vekovej skupine dominuje.
Aj keď obrat a takisto zisk Facebooku v posledných rokoch neprestajne rastie, Mark Zuckerberg, rovnako ako vysoký manažment jeho spoločnosti, dobre rozpoznáva, že firma má v ústach otrávenú pilulku.
S príchodom nových a nových generácií, ktoré o služby Facebooku nemajú záujem, sa z jeho sociálnej siete a ostatných služieb postupne stáva miesto pre otcov a mamy a napokon prakticky nevyhnutne miesto pre dedkov a babky.
A toto všetko nastáva v dobe, keď Facebook už expandoval na všetky svetové trhy. Kým ešte v minulých rokoch jeho rast živili trhy v Ázii a Afrike, táto studnica už vyschla a v minulom roku zaznamenali počty jeho denných používateľov po prvý raz pokles. Teda aspoň po prvýkrát z hľadiska vlastných reportov. Je dosť dobre možné, že situácia nie je ružová už niekoľko rokov a zakrýva ju len cielene nie príliš efektívne filtrovaný počet falošných a robotických účtov, alebo práve raketový rast na nových trhoch.
Zdroj: MetaA aby toho nebolo málo, v posledných rokoch rastie negatívna verejná mienka o Facebooku prakticky neustále. Či už v súvislosti s kauzami ako Cambridge Analytica, alebo v súvislosti s cielením šírením nenávisti a rozkolov pod taktovkou národných záškodníckych tímov. Tie totiž jeho platformu využívajú na útok na demokratické krajiny a zriadenia, pričom Facebook to nechával dlhé roky bez povšimnutia a so zavretými očami z toho dokonca aj dlhodobo finančne profitoval. Detailne sme sa tejto téme venovali v článku „Mašiny na hnev: Ako slepý hon na zapojenie formoval dnešné sociálne siete“.
Meno „Facebook“ tak začalo čoraz viac zapáchať a byť spojované s rakovinou webu. Niečím, čo ľudstvo robí očividne horším a čoho je moderné sa zbaviť. A Zuckerberg sa tomu skrátka rozhodol urobiť prietrž, nakoľko ani nemal inú možnosť. V októbri minulého roku oznámil, že meno Facebook zostáva len hlavnej sociálnej sieti a spoločnosť sa premenováva na Meta, formálne na Meta Platforms, pričom mení svoje zameranie smerom k novej, dych berúcej, sviežej a inovátorskej ére. Nech to stojí, čo to stojí.
Realitou je, že pri zachovaní súčasného stavu a špecializácie by Facebook za 10 rokov už nebol takou významnou a atraktívnou firmou ako dnes. Jeho siete by zrejme boli stále veľmi populárne ale o raketovom raste tržieb a vplyvu z minulosti by sa mu už len snívalo. Nečakalo by ho nič iné, než prinajlepšom stagnácia a oveľa pravdepodobnejšie postupný úpadok a pokračujúca strata používateľov. Ak by sa s tým Facebook pokúsil bojovať štýlom, akým to robil v posledných rokoch, teda zlepšovaním mechanizmov na produkciu závislosti a hnevu, napokon by to viedlo len k urýchlenému odchodu ďalších používateľov, ešte väčšej nenávisti k firme a nakoniec možno aj k vládnym zásahom.
Aktuálny „hurá“ útok smerom na metaverse je tak skrátka len relevantnou odpoveďou na strašidlo veľmi chmúrnej budúcnosti. Postup, ktorý Zuckerberg zvolil, sa možno zdá na prvý pohľad bláznivý, avšak v skutočnosti nie je vôbec hlúpy a ani zúfalý. Je skrátka len trúfalý a možno sa to napokon ukáže ako najlepšie „zaskórovanie“ celej dekády.
KDE SA BUDÚ GENEROVAŤ PENIAZE A KDE FACEBOOK UKÁŽE SVOJU PRAVÚ TVÁR
Ak má Zuckerberg pravdu a podhubie pre metaverse je dnes už dostatočné na to, aby jeho firma kľúčové technológie mohla uviesť na trh a preraziť s nimi, potenciálne získa obrovskú výhodu.
Ideou je, aby väčšina hardvéru, ktorý ľudia budú na tieto účely používať, pochádzala od Facebooku/Meta. Nejde len o okuliare rozšírenej reality a okuliare virtuálnej reality, ale aj príslušenstvo v podobe haptických a iných prvkov.
To isté platí aj softvéri. Facebook chce nielen to, aby bežní ľudia prišli do kontaktu s metaverse predovšetkým v rámci jeho aplikácií, ale aj to, aby firmy a iné spoločnosti, ktoré nadväzné aplikácie budú vyvíjať, používali práve jeho nástroje a protokoly, dávajúc mu tak kontrolu nad obsahom a generovaným ziskom.
V prípade úspechu zmiznú všetky hlavné slabiny, ktoré zažíva dnes. Namiesto toho, aby bol Facebook len súčasťou mobilných systémov Googlu a Apple, on bude tým, kto udáva smer a kto hostí ostatných. Bude môcť takisto vystúpiť z tieňa „zábavy“ a sprostredkovateľa okna do osobného života bežných ľudí, a priamo atakovať biznis pozíciu Microsoftu, napríklad v súvislosti s komunikačným podnikovým softvérom.
Zdroj: MetaTou najdôležitejšou úlohou je však dominancia v rámci reklamného trhu, ktorý sa v tejto sfére vytvorí a bude ešte detailnejší a s väčším vplyvom ako v mobilnej ére. Miesto, v ktorom je Facebook silný dnes, sa tak potenciálne ešte viac zosilní, ba až zmonštruózni.
Zuckerbergova idea metaversa je nepochybne založená na masívnom množstve osobných dát, ktoré používatelia budú chcene či nechcene poskytovať. Nejde len o to, že používateľ metaversa bude bombardovaný reklamami, čo platí aj pre súčasný internet a sociálne siete klasického druhu.
Neprestajne snímaná tvár používateľa, jeho telesné funkcie a takisto priame okolie, na ktoré sa pozerá, je dátovým rajom.
Jednou z kľúčových technológií v tejto sfére bude rozpoznávanie tvárovej mimiky a emócií. Tieto technológie budú vyvíjané v rámci metaversa bez ohľadu na marketingové použitie, pričom je ho dobre vidieť na už spomenutých reálnych avataroch, vďaka ktorým bude virtuálna podoba používateľa preberať kompletnú mimiku svojho vlastníka.
Extrémne presný tracking očí, teda toho, kedy presne a kam sa používateľ pozerá, ako sa jeho zrenice zužujú a rozširujú a ako reaguje zvyšok jeho tváre má ohromný marketingový význam.
Je totiž možné z neho veľmi presne odvodiť, čo používateľa v rámci virtuálneho sveta a predovšetkým v rámci toho reálneho sveta zaujalo a v akom zmysle. Dostávame sa tak k aktívnej a veľmi presnej spätnej väzbe a takisto dátovému bodu, ktorý je možné ovplyvňovať a čerpať z neho ďalšie informácie.
NOČNÁ MORA, V KTOREJ FACEBOOK TENTO TRH MONOPOLIZUJE
Ak sa éra metaverse behom tejto dekády skutočne zhmotní, pričom v tej nasledujúcej prerastie do masívnej miery, monopolizácia tohto trhu spoločnosťou ako je Facebook nemusí byť vonkoncom príjemná.
Môžeme pritom parafrázovať satiristický pohľad redakcie New Yorker, ktorá vo svojej humoristickej sekcii popísala metaverse Faceboooku ako rozsiahly digitálny svet s množstvom možností. Svet v ktorom bude môcť ktokoľvek, kto nebude Facebookom bezdôvodne vyhodený, ísť úplne kamkoľvek, kde sa servírujú reklamy a robiť tam úplne čokoľvek, čo Facebooku generuje zisk.
Zdroj: XH4DTejto situácii príliš napomáha súčasný stav, pri ktorom ani samotný Facebook presne netuší, kam všade odtekajú dáta, ktoré o svojich používateľoch nazhromažďuje a kto všetko a na čo ich používa. Tieto alarmujúce informácie vyšli na povrch v apríli tohto roku, kedy sa k redakcii magazínu Motherboard dostalo niekoľko interných dokumentov spoločnosti (boli kompletne zverejnené na adrese www.documentcloud.org/documents/21716382-facebook-data-lineage-internal-document).
Sila týchto dát v ére metaverse obrovsky narastie. Reklamy už vonkoncom nebudú musieť byť zacielené iba na to, aké stránky ste navštevovali, na čo ste klikali, alebo čo ste na seba dobrovoľne či nechcene prezradili na sociálnych sieťach. Už dnes väčšina bežných ľudí netuší, že toto cielenie je vo veľkej miere založené aj na dátach, ktoré nikdy o sebe neprezradili a boli algoritmicky presne odvodené na základe tých dostupných a poskytnutých. Podrobnejšie sme sa problematike venovali v článku „Veľká dátová žatva a jej tiché obete“.
Mimika vašej tváre, pohyby vášho tela a hlavne to, ako vaše tele nevedomky a samovoľne reaguje na konkrétny vizuálny podnet, to všetko sa stane súčasťou vašej datafikácie. A tieto dáta pravdaže nemusia byť používané len na reklamy, ale aj na čokoľvek iné. Záleží ku komu sa dostanú a netreba mať ilúziu, že budú používané výhradne len vo váš prospech. Práve naopak, oveľa pravdepodobnejšie je použitie vo váš neprospech.
Dnes je pravdaže ešte nemožné presne odhadnúť, ako sa éra metaversa vyvinie. Každopádne by bolo vhodné, aby regulačné orgány pokračovali v súčasnosti nastolených smeroch používateľskej ochrany a krotenia dátového divokého západu.
Pokiaľ vás nástup metaversa v nadchádzajúcich rokoch necháva chladným a máte dojem, že sa vás nebude nijako týkať, vedzte, že nástup éry nie je možné len tak ignorovať. Dnes možno ešte idea neprestajného snímania tváre a telesných funkcií v rámci zariadení rozšírenej a virtuálnej reality môže pôsobiť zvláštne, najmä so súčasným štýlom života, ale tieto zábrany sa môžu vypariť v spoločnosti doslova ako para nad hrncom.
Veci, ktoré dnes považujeme zo sociálneho hľadiska za problematické, nemusíme nutne považovať za problematické v budúcnosti. Stačí si len spomenúť na to, že sociálne siete ako také vlastne vznikali v období, keď bolo bežné myslieť si, že komunikácia na internete by mala byť anonymná a je nerozumné na ňom zverejňovať svoje skutočné meno a adresu.
Metaverse je jednou z tých vízií budúcnosti, ktorá sa jedného dňa nevyhnutne naplní. To, ako bude vyzerať, bude pravdaže závisieť od toho, aké spoločnosti ho podchytia a hlavne od toho, ako budeme na všetko reagovať a čo budeme tolerovať. Niekedy hlúpe nápady zostanú hlúpymi len do doby, kým sa nezrealizujú a ľudia ich prestanú za hlúpe považovať.
Tento článok pôvodne vyšiel v tlačenom vydaní magazínu TOUCHIT, 7-8/2022 a preto sa niektoré údaje môžu líšiť oproti aktuálnemu dátumu publikovania. Na našom webe sa objavuje zdarma dodatočne v rámci propagácie nášho magazínu.
