Gopher: ten druhý web, ktorý prehral boj o internet

2

Adresy webových stránok, zapísané so skratkou www alebo predponou http://, na nás pôsobia ako niečo celkom samozrejmé. Vedeli ste však, že v počiatkoch mal web svojho konkurenta? Bol ním Gopher://. Nedeľník TOUCHIT vážne i nevážne. Nezviazané IT témy na tisíc spôsobov.

Web, či celým menom World Wide Web, je najpoužívanejšou službou internetu. Aj keď si mnoho menej znalejších používateľov označenia web a internet často zamieňa, obe sú od seba výrazne odlišné.

Internet je celosvetová počítačová sieť, ktorej počiatky siahajú až do roku 1969. Práve vtedy došlo k vzniku siete ARPANET, spájajúce štyri počítačové uzly v rámci USA (štyri samostatné univerzitné siete), pričom jej postupným rozširovaním do iných amerických miest a od roku 1970 aj do Európy a iných častí sveta, vznikol súčasný internet.

V rámci tejto siete existuje niekoľko hlavných služieb, z ktorých každá funguje na svojom vlastnom komunikačnom protokole či protokoloch. Vaše e-maily napríklad putujú internetom cez protokol SMTP, pričom jednotlivé softvérové klienty komunikujú cez protokoly POP3 či IMAP. Prenos súborov môže prebiehať cez protokol FTP a vlastné protokoly používajú aj okamžité komunikátory, ako je napríklad Skype, Viber, WhatsApp či staršie ICQ.

Kým niektoré služby a ich protokoly sú na internete už takmer odjakživa (FTP, e-mail), iné sú omnoho čerstvejšia a stále pribúdajú nové (hlavne protokoly komunikačných programov).

Najneznámejšou službou internetu je bezpochyby World Wide Web, teda systém webových stránok, ktoré putujú internetom cez protokol HTTP či dnes už hlavne HTTPS (zabezpečená verzia). Web vznikol výrazne neskôr ako samotný internet, pričom k tomu nedošlo v USA, ale v Európe.

Jeho autorom je anglický inžinier a informatik Tim Berners-Lee, ktorý web navrhol, vytvoril a napokon spustil do prevádzky v roku 1990 v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN), sídliacej v švajčiarskej Ženeve (v tom čase šlo o najväčší internetový uzol v Európe).

World Wide Web a jeho protokol však nebol jediným, kto na začiatku 90. rokov začal internet dopĺňať o textovo-obrázkové stránky. Tým druhým bol americký Gopher.

Fantastický Gopher a úbohý World Wide Web prichádzajú na scénu

Na začiatku 90. rokov minulého storočia prebiehala výmena dát a informácií v rámci internetu najčastejšie prostredníctvom FTP serverov a rovnomenného protokolu. Prechádzanie dát na internete sa prakticky rovnalo tomu, ako by ste prechádzali zdieľané priečinky cudzích počítačov a sťahovali si k sebe dokumenty a súbory, ktoré ste potrebovali.

V roku 1991 sa k internetu pripojilo aj Československo a aj keď sa mohlo zdať, že ide o neskorý termín, realita bola taká, že v tom čase mal internet po celom svete ešte len necelých 1 milión používateľov.

Mosaic bol vzorom pre všetky dnešné moderné internetové prehliadače. Nebol však prvým

V tomto období o osudoch štandardov a smerovaní internetu rozhodovalo predovšetkým na pravidelných mítingoch združenia IETF (Internet Engineering Task Force), čo bola stretávanie niekoľkých desiatok inžinierov v džínsach, tričkách a ako hovoril Tim Berners-Lee, občas aj bez topánok, ktoré spolu nadšene diskutovali o ďalších vhodných postupoch.

Všetkým bolo jasné, že aby sa internet dostal mimo expertov, vedcov a armádu a stal sa populárny u bežnej verejnosti, informácie musia byť v ňom šírene omnoho vhodnejším a prístupnejším spôsobom.

Práve na jednom z tohto mítingov v roku 1992 (v San Diegu) predstavil Tim Berners-Lee jednu z možných ciest, ktorým bol jeho World Wide Web. Predniesol pri tom pred kolegov systém, ktorý mal spájať informácie na internete prostredníctvom takzvaným hyperlinkov, respektíve hypertextových odkazov. Hyperlink bolo vybraté slovo textu, na ktoré stačilo kliknúť a počítač vás automaticky presmeroval na konkrétny dokument. V rámci neho existovali zas iné heperlinky, ktoré by presmerovali zas inam a časom by tak došlo k vytvoreniu obrovskej pavučiny z hyperlinkov, ktoré by pokryli celý obsah internet.

Počítač v inštitúte CERN vo švajčiarsku, na ktorom na začiatku 90. rokov začal fungovať Word Wide Web

Tim Berners-Lee predviedol takisto prvú webovú stránku, ktorú od 20. decembra 1990 prevádzkoval na internetovom servery v inštitúte CERN vo Švajčiarsku. V roku 1992, kedy sa kľúčová konferencia konala, bol najvhodnejším prehliadačom pre web The line-mode browser, pričom simuláciu toho, ako stránku zobrazoval, si môžete spustiť tu.

Prehliadač v podobe, akej poznáme dnes, sa pre web objavil až v nasledujúcom roku (1993), pričom šlo o Mosaic, ktorý vyvinulo Americké národné centrum pre superpočítače (NCSA). Jeho autori sa následne podieľali aj na vývoji programu Netscape Navigator, ktorý sa stal v nasledujúcich rokoch dominantným prehliadačom ranného webu (z jeho kódu neskôr vzišiel dnešný Firefox).

Na konferencii však World Wide Web nebol jediným predstaveným projektom z tohto súdku, pričom ďalšími boli WAIS (Wide Area Information Service) a Prospero, ktoré na mnohých účastníkov pôsobili dokonca ešte lepšie ako Web. Žiadny projekt však vo finále nezaujal natoľko, aby v ňom väčšina prítomných zbadala budúcnosť internetu.

Stránka Gopheru v prehliadači Netscape

Všetko sa zmenilo na nasledujúci deň konferencie, kedy Mark P. McCahill predstavil Gopher, ktorý so svojim tímom vyvinul na univerzite v Minnesote. Aj keď Gopher bol vo svojich počiatkoch, podobne ako Web len textovou službou, jeho stránky boli organizované v rámci knižníc, čo bolo podobné dovtedy prakticky výhradne používanej priečinkovej štruktúre.

Medzi rôznymi stránkami ste sa mohli prepínať v rámci menu, ktoré stránky obsahovali, pričom používanie bolo veľmi jednoduché a každý človek, hoc aj úplný začiatočník, mu rýchlo porozumel. Projekt bol doslova senzáciou.

Kráľ internetu, ktorý bol a potom nebol

V čase predstavenia na konferencii IETF 1992 bol Gopher jeden rok starý. Jeho tvorcovia Mark McCahil a Farhad Anklesaria si na pomoc s vývojom prizvali ďalších štyroch vývojárov, ktorí podobne ako oni boli fanúšikovia rockovej a metalovej hudby.

Prvé servery Gopheru sa tak neprekvapivo volali podľa hudobných kapiel, konkrétne Anthrax, Mudhoney, Danzig a Indigo (Indigo Girls), pričom ich disky sa roztočili v budove Shepardovho laboratória Minnesotskej univerzity.

Vývojári Gopheru v časopise Minnesotskej univerzity na začiatku 90. rokov

Farhad Anklesaria nový systém stránok nazval Internet Gopher, podľa miestneho univerzitného maskota. Gopher (v slovenčine Gofer Bottov, v latinčine Thomomys bottae) je malý hlodavec, ktorý žije v západnom USA a Mexiku na poliach a lúkach.

Meno sa dávalo do súvislosti s tým, že toto zvieratko hrabe a presúva hlinu, pričom znie totožne s anglickým výrazom gofer či go-fer, čo je označenie pre zamestnanca, ktorý doručuje špeciálne zásielky pre svojho nadriadeného.

Internetový Gopher tak vlastne „hrabal“ v rámci internetových serverov a doručoval používateľom textové a neskôr textovo-obrázkové stránky.

Gopher mal počas svojho kraľovania v rokoch 1992 až 1993 nad World Wide Webom obrovskú výhodu nielen vo väčšej rozšírenosti, ale aj v dostupnosti vyhľadávača. Šlo o čerstvý koncept, ktorý sa naštartoval po prvý krát v roku 1990 v rámci FTP serverov. O hľadanie na nich sa staral vôbec prvý internetový vyhľadávač na svete, nazvaný Archie, ktorý vznikol na McGillowej univerzite.

Pri rozširovaní Gopheru bolo jasné, že podobná služba je nevyhnutná takisto a v roku 1992 tak na Gopheri vznikol vyhľadávač Veronica. Stáli za ním Steven Foster a Fred Barrie z univerzity v Nevade, pričom Veronica počas svojej prevádzky neprestajne indexovala prakticky každé menu a položku tisícok Gopher serverov.

Meno, ktoré vyhľadávač dostal, nebolo zvolené náhodne. Šlo o narážku na meno FTP vyhľadávača Archie, ktoré bolo zhodné s postavou z rovnomerného komiksu. Aj keď vyhľadávač ako taký podľa nej pomenovaný nebol, tvorcovia Veroniky túto častú asociáciu používateľov využili a svoj vyhľadávač pomenovali podľa ďalšej hlavnej postavy z tohto komiksu, ktorým bola Veronica Lodges.

Z alternatívnej reality

Zaostávajúci World Wide Web v tom čase ešte žiadny vyhľadávač nemal a v roku 1993 ešte mohol ponúknuť len katalógy, akým bol napríklad W3Catalog, či jednoduchý a limitovaný indexovač JumpStation. Všetko sa zmenilo v roku 1994, kedy sa objavil plnohodnotný fulltextový vyhľadávač WebCrawler, ktorý vytvoril Brian Pinkerton na univerzite vo Washingtone.

Princíp hľadania a indexovania WebCrawleru sa stal základom pre všetky typy budúcich webových vyhľadávačov, pričom toto označenie sa pre tieto druhy mechanizmov používa dodnes. S boomom World Wide Webu v nasledujúcich rokoch začal hľadaniu dominovať webový vyhľadávač AltaVista, ktorý vznikol v roku 1995, avšak jeho panovanie netrvalo dlho a v roku 1998 ho technicky výrazne presiahol celkom nový vyhľadávač Google, ktorý vytvorili Larry Page a Sergey Brin zo Stanfordovej univerzity.

 

Vývoj Gopheru v rokoch 1992 a 1993 dával šesť člennému tímu poriadne zabrať. Od doby kedy bol jeho kód vypustený do sveta pomocou FTP a oznámený cez mailing list pribúdali nové servery a stránky Gopheru ako huby po daždi po celom svete a behom krátkej doby ich boli stovky a neskôr tisíce.

Telefóny v laboratóriu vývojárov neprestajne zvonil. Všetci sa pýtali na to, kedy príde nová verzia, a aké nové funkcie prinesie. Tím pracoval na 100% a naďalej pokračoval na zlepšovaní bez prestávky.

Náskok, ktorý zmizol

Gopher bol v rokoch 1992 a 1993 bezkonkurenčne najpoužívanejším systémom na zobrazovanie internetových stránok. Zdalo sa, že je rozhodnuté. Gopher expandoval extrémne rýchlo a o niekoľko rádov rýchlejšie, ako World Wide Web či iné ekvivalenty. Koniec koncov aj samotný Tim Berners-Lee pri prvom verejnom oznámení World Wide Webu použil na šírenie povedomia o ňom práve Gopher stránky.

Tvorca Gopheru, Mark McCahil, začal prehliadanie stránok prirovnávať k windsurfingu a pre túto činnosť vôbec po prvý krát použil označenie „surfovať internetom“, ktoré sa stalo zaužívaným termínom počas celých 90. rokov a výrazne sa používalo ešte aj na začiatku 21. storočia.

Internetom sa surfovalo nie na World Wide Webe, ale na Gopheri

Po celej krajine sa začali uskutočňovať Gopher konferencie pod názvom GopherCons, účastníci nosili tričká s Gopher maskotom a moderátor hudobnej stanice MTV, ktorá bola v tom čase veľmi vplyvná a populárna medzi mládežou, v tomto tričku s hrdosťou oznámil Gopher stránku stanice.

Keď v rovnakom období predstavil svoju Gopher stránku aj Biely dom, vyzeralo to, že Gopher je definitívnym víťazom. O Gopher sa zaujímala nielen americká vláda, ale aj softvérový gigant Microsoft, Svetová banka a ďalšie významné firmy a organizácie, ktorý pravidelne vysielali svojich zástupcov na Gopher konferencie. Vývojový tím bol v siedmom nebi a sníval o tom, ako ich dielo navždy zmení svet.

Tvorcovia v očiach videli budúce bohatstvo a na konferencii v roku 1993 ohlásili, že autori stránok, ktorý budú chcieť Gopher používať na komerčné účely, budú musieť platiť univerzite licenčné poplatky. Tie mali byť na úrovni stoviek až tisícok dolárov, podľa druhu biznisu.

Mnoho používateľov, ktorí k vývoju často aj nemalou mierou prispievali, sa cítilo zradených.

Tento moment patril jedným z kľúčových zlomov v histórii. Konkurenčný World Wide Web, pri ktorom sa CERN sa zriekol akýchkoľvek nárokov na vlastníctvo, fungoval celkom slobodne a bol očividným cieľom pre presedlanie.

Nešlo však o jediný faktor. Šesťčlenný vývojový tím Gopheru prestával stále narastajúci objem práce a požiadavky komunity zvládať (čo bol aj dôvod pre oznámenie spoplatnenia, ktorý by umožnil vývojový tím rozšíriť).

Integrácia obrázkov do stránok Gopheru meškala a s miernym nadsadením sa dá povedať, že keď na prelome rokov 1993 a 1994 začal World Wide Web na internete ako prvý zobrazovať stránky s fotografiami nahých žien, šlo pre Gopher o rozsudok smrti.

Pravda však každopádne bola taká, že na Gopher začalo doliehať to, že štruktúra webových stránok založených na HTML bola omnoho pružnejšia, ako systém Gopheru a rozdiel sa začínal s vývojom prehliadačov čoraz viac prehlbovať. Pripájanie na server, kde sa používateľ medzi stránkami presúval pomocou menu, prestalo byť v móde.

World Wide Web začal následne rásť tak raketovo, že Gopher na konci roku 1993 začal výrazne dobiehať a v marci 1994 ho po prvý krát v dátovom toku predbehol.

Tento akt bol pre Gopher mečom do srdca. Od tohto momentu sa jeho rast zastavil a naštartoval smrtiacu špirálu. Web začal rásť do ozrutánskych výšin a Gopher zamieril do priepasti dejín.

Kráľ internetu bol mŕtvy… Nech žije kráľ!

Nedeľník TOUCHIT hľadajte na našom webe ako inak než v nedeľu. Ak ste predchádzajúce zmeškali, nájdete ich všetky pod rovnomenným kľúčovým slovom.

O autorovi

Profesionálnej žurnalistike sa venujem od roku 2006. Zameriavam sa najmä na prehľadové a analytické články z prostredia hardvéru, výrobných procesov polovodičov, umelej inteligencie a ďalších technológií. Mojou doménou je takisto servis hardvéru aj softvéru.

2 komentáre

  1. Chyby v článku: „Princíp hľadia a indexovania“ -> „Princíp hľadania a indexovania“
    „že na Gopher začalo doliehať do“ -> „že na Gopher začalo doliehať to“.

    Ďalší super článok, chválim vás a pokračujte ďalej.

Pridaj komentár