Ako je to porekadlo? Najprv sa vám smejú, potom sa vás boja a nakoniec vyhráte? Vitajte v čínskom Silicon Valley a rozhliadnite sa. Smiať sa veru už skutočne nebudete. Nedeľník TOUCHIT vážne i nevážne. Nezviazané IT témy na tisíc spôsobov.
Je to zvláštny pocit stáť pri okne na 96 poschodí a pozerať sa na rozsvietené veľkomesto, rozprestierajúce sa do diaľky. Nejde len o to, že všetky tie masívne budovy vyzerajú z výšky 400 metrov tak akosi smiešne a ani o to, že v meste žije dvojnásobok ľudí ako na celom Slovensku. Najzvláštnejšie na tom je, že v čase keď som sa narodil, tam ešte nebolo.
Shenzhen, alebo v slovenskom prepise čínštiny, Šen-Čen, je jedno z piatich najväčších a najbohatších čínskych miest. Väčšina územia kde sa mesto v súčasnosti rozprestiera, nebolo na začiatku 80. rokov minulého storočia ničím iným než trávnatými lúkami, na ktorých sa rozprestieralo pár rybárskych osád.
Ako asi pôsobí ťažký život v chudobe, keď večer na horizonte svieti britská kolónia v podobe bohatého Hongkongu, ktorá akoby sa Číne vysmievala a ukazovala, ako sa to má správne robiť? V nasledujúcich rokoch sa všetko zmenilo. Čína naštartovala svoj raketový ekonomický motor a zhluky rybárskych osád s pár tisíc obyvateľmi povýšila nielen na mesto, ale aj na prvú tzv. Špeciálnu ekonomickú zónu.
Shenzhen a dve z jeho strán
A abraka-dabra, simsala-bim, ako mávnutím kúzelnej paličky vyrástlo mesto s mrakodrapmi, trhajúcimi oblohu, v ktorom oficiálne žije 12 miliónov ľudí a podľa odhadov miestnych úradov ďalších 6 miliónov neoficiálne. Také tie tri Slovenská, na také to domáce žuvanie. Šen-Čen však nie je obyčajné mesto. Deje sa tu niečo veľmi špeciálne.
Kotol plný hardvéru, v ktorom buble nezvyčajná polievka
Drvivá väčšina smartfónov, tabletov, dronov či inej pokročilej elektroniky sa vyrába práve v útrobách tohto mesta. Bežne sa môžete dočítať, že ide až o 90 % svetovej produkcie, i keď pravdaže všetko je to relatívne, podľa toho čo za pokročilú elektroniku budete považovať.
Ak ale vlastníte nejaký výrobok od Apple, Sony, Dell, HP a podobných firiem, s najväčšou pravdepodobnosťou bol vyrobený práve tu. Šen-Čen je totiž okrem iného domovom aj najväčšej fabriky Foxconnu, ktorá zamestnáva toľko ľudí, že ak by bola na Slovensku, bola by po Bratislave druhým najľudnatejší miestom.
Toto je pohľad na Huaqiangbei z mojej hotelovej izby. Ide o miesto obrovských trhov s hardvérom a elektronikou od výmyslu sveta. Hľadáte nejakú súčiastku? Displej či nový kryt pri svoje telefón? Nech sa páči, poďte si vybrať. Ak tu niečo nekúpite, pravdepodobne je to preto, že to ani neexistuje.
Ono ale na druhú stranu, opačne to nefunguje. Kúpite tu aj veci čo ste ešte nikdy v živote nevideli, vrátene kúskov typu frankensteinovo monštrum, poskladaných z rozličných komponentov pre iné účely vyrobených súčiastok. Niečo nevyhovuje? Smarthodinky majú zlú farbu, rozmer alebo gombík na zlej strane? Posuňte sa o 10 metrov ďalej, pravdepodobne tam budú mať čo chcete.
Potrebujete vymeniť v smartfóne prasknutý displej? Nech sa páči, pristúpte, za pár minút je hotovo. Možno si poviete, ako je ten mladík šikovný keď to robí. Až na to, že nie je vylúčené, že bol pri tom, keď sa váš telefón pôvodne vyrábal.
Tržnice na uliciach? Z diaľky možno pôsobia ako slovenské chodníkové handrárne, ale stačí prísť bližšie a zistíte, že sa nepredávajú svetre a ponožky, ale čipy, displeje, radiče či základné dosky zo smartfónov či tabletov. Niektoré nové, iné staré vybraté z nefunkčných a vyhodených kusov. Vo svojej podstate ide o ultimátnu recykláciu. Dnes ste vyhodili smartfón, za mesiac si kúpite na trhu lacné smarthodinky, ktoré používajú jeho operačnú pamäť.
Napadol vás nejaký dych berúci nápad, obliekli ste si čierny rolák a žobrete na Kickstarteri o peniaze na financovanie výroby? No a pozreli ste sa či skoro takú istú vec alebo ešte lepšiu už tuto Wang Wei nepredáva na svojom stánku vytvorenom z palierových škatúľ? Nie, že by sa to nikdy nestalo.
Nerešpektovanie patentov a intelektuálneho vlastníctva je tu niečo celkom bežné a pre Číňanov je obvykle naozaj „vašim“ len to, čo sa nedá ľahko vykonať niekým iným. Ak váš nápad pozostáva zo zoskrutkovania pár kúskov plastu a pántov, čo môže rýchlo urobiť ktokoľvek, ide len o závod kto to postaví a uvedie na trh najrýchlejšie. A nikto nie je rýchlejší, ako Šen-Čen.
To koniec koncov spoznal Izraelčan Yekutiel Sherman, ktorý dostal nápad na praktickú selfie tyčku, skladateľnú do obalu smartfónu. Založil Kickstarterovú kampaň, vytvoril propagačné video, odhadol cenu na 47 dolárov a začal vyzbieravať peniaze. Aké bolo jeho prekvapenie, keď sa po týždni, v čase kedy sa ešte s výrobou ani nestihol rozhýbať, už celkom identický produkt predával v Šen-Čene za 10 až 15 dolárov, v 8 farebných variantoch. Stačil obrázok a video a blesková mašinéria mesta sa rozbehla. Čas, ktorý ubehne od nápadu až po realizáciu produktu je tu jednoducho tak krátky, že mu nikto iný zo sveta nemôže konkurovať.
Avšak hovoriť o Šen-Čene len v takomto kontexte by bolo obrovskou chybou. Mekka hardvéru má obrovské dopady aj na prípady priamej konkurencie, bez štipky kopírovania.
Predstavte si napríklad, že založíte nový Startup a pripravujete sa na výrobu nového fitnes trackeru. Máte predstavu ako má produkt vyzerať a kto ho bude vyrábať a začnete riešiť to, aké použijete bočné fyzické tlačidlo. Čo urobíte v Európe či USA? No zoberiete katalóg, prezeráte si pomaly obrázky a špecifikácie, pričom niektoré sa vám zapáčia a ak majú potrebné rozmery, objednáte si pár na skúšku.
Na vašom produkte vám totiž záleží a potrebujete si vyskúšať, aké je tlačidlo na dotyk, či má správny odpor, nezasekáva sa a je príjemné. Ak nejaké napokon vyberiete, objednávate. Celý proces trval niekoľko týždňov.
Premena jednej časti Shnezhenu
Ste zo startupu v Šen-čene? Prídete na trh so zástupom stoviek a tisícov produktov, nájdete obchod so spínačmi a tlačidlami a načiahnete sa do na oko bezodných platových košov na zemi či pulte. Tlačidlá rýchlo prehŕňate, každé chytáte do ruky a stláčate. Nejaké sa vám páči? Koľko ich chceš? 1000? 5000? Tu máš celú škatuľu. Ďakujem, príď zas. Hotovo za pár minút.
Robíš nového domáceho robota, nový „hoverboard“ alebo čokoľvek iné a potrebuješ nejaké ďalšie súčiastky. Ráno objednaj a poobede si vyzdvihuj balíky. Celkom nová súčiastka čo ešte nikto nemá? OK tak daj mi týždeň a máš to. To je práve Šen-Čen.
Masívna výhoda je, že miestny ľudia často fungujú v rámci prakticky sebestačného technologického ekosystému. A to má vplyv na zdanlivo nekonečný zástup novovzniknutých firiem. Ak je niekto dizajnér, pravdepodobne niekto v jeho okolí je dobrý výrobca, ktorý jeho nápad dokáže zrealizovať. Ak ide o šikovného technika, ktorý dokáže rýchlo spraviť čokoľvek, pravdepodobne pozná X ľudí, ktorí sú mu schopní rýchlo dodať potrebné čipy a inú výbavu. Je hotovo? Stačí zavolať „sestru či susedu“, ktorá ma niekoľkoročné skúsenosti s predajom hardvéru, takže sa môže ísť hneď na trh.
Biznis budovy v centre a obytné paneláky na kraji mesta? V Číne sa na to moc nehrá a môžu byť od seba pár metrov ďaleko
Plány ktoré sa inde vo svete realizujú rok, sa v Šen-Čene realizujú v horizonte týždňov či dvoch-troch mesiacov. Nie nadarmo dostala oblasť prezývku čínske Silicon Valley alebo aj Silicon Valley hardvéru.
Je fascinujúce zamýšľať sa nad tým, ako má takéto prostredie efekt na kreatívnych ľudí. Predstavte si, že sa ako mladý študent chcete venovať nejakým experimentom s hardvérom. Čo máte ako študent na Slovensku? Pokazený smartfón z roku 123 a možno si na brigáde zarobíte na Raspberry Pi o ktoré sa potom staráte ako o oko v hlave.
Mladý človek v Šen-Čene nabehnete na trh a z papierových škatúľ si za pár drobných naberiete základné dosky smartfónov. Často pochádzajú rovno z fabriky, takže sa bežne stane, že sú stále pripevnené na nosiči, s ktorým cestujú výrobnou linkou. Experimentuj, nech sa páči. Displeje sú o stánok vedľa. A nevieš si s tým poradiť? Daj to tam tomu pánovi za pultom. Ten ti spájkuje niekoľko desiatok dosiek za hodinu do funkčnej podoby, aspoň budeš vidieť, ako sa to robí.
Z výrobne sveta na centrum inovácie
Šen-Čene dnes prechádza obrovskou a pri tom tichou premenou. Ako som nedávno spomínal v Nedeľníku Vyrobené v Číne bez Číňanov, krajina začala veľkú transformáciou svojej výroby smerom k robotickým linkám. Dôvod je strmo rastúca mzda (v priemere 12 % ročne) a s tým súvisiace klesanie doby návratnosti strojov.
A to všetko súvisí s premenou z donedávna bezmennej výrobne západu, na masívne čínske centrum technologických inovácií. Niet sa čomu čudovať. Mesto ako magnet ťahá takmer štvrtinu čínskych doktorandov a sústreďovanie najlepších mozgov 1,4 miliardovej krajiny sa rýchlo prejavuje.
To má dnes stále mnoho Slovákov a iných Európanov či Američanov problém pochopiť. Šen-Čen nie je mestom nevzdelaných „robotníkov“ pracujúcich za pár centov mesačne. Priemerná ČISTÁ mzda je tu na úrovni 1124 eur, pričom je ju naozaj aj potreba. Nájom jednoizbového bytu v centre stojí totiž 593 eur a mimo centra 376 eur.
Takto majestátne vyzerá 441 metrová budova KK100 očami fotografa 天龙尚人. Vo výťahu, ktorý stúpa rýchlosťou 9 m/s, vám niekoľko krát zaľahnú uši
Mesto sa pri tom neustále obrovsky vyvíja. V roku 2016 sa tu postavilo viac mrakodrapov, než za rovnaké obdobie v celom USA. Svoje centrály tu majú napríklad Huawei, ZTE, kráľ dronov v podobe DJI, a takisto internetový gigant Tencent, čo je čínsky ekvivalent Facebooku a Googlu dohromady, ktorého aplikácie ako WeChat či QQ majú 900 miliónmi používateľov.
Technologické mesto láka nával IT a obchodnej elity z celej krajiny a nie je divu, že len v roku 2016 vyprodukovalo 6 celkom nových miliardárov . Na ulici zriedka stretnete staršieho človeka. Kým ľudia s vekom nad 65 rokov tvoria len 1,22 % obyvateľov, mládež vo veku 20 až 24 rokov sa stará až o 20 %.
Sú ale inovácie „ozajstné“? Koniec koncov, ešte donedávna bolo výhradne zvykom, že ak sa nejaký domáci technologický produkt objavil, šlo o typickú kópiu západného ekvivalentu. Odkaz Číny by sa ale dal zhrnúť ako „Pozrite sa, robíme to ako západ, ale rýchlejšie a často aj lepšie“.
A takto sa z 96 poschodia KK100 možno pozerať posmešne na Di Wang Tower, ktorá je 3× väčšia ako najvyššia budova na Slovensku
Týka sa to nielen hardvéru v podobe smartfónov a tabletov, ale aj služieb, ako čínsky ekvivalenty sociálnych sietí, komunikátorov či reprezentantov tzv. zdieľanej ekonomiky. Ako jeden príklad za všetko stačí spomenúť Didi Chuxing, ktorý na domácej pôde svoju konkurenciu v podobe Uberu doslova rozvalcoval (práve Didi a nie Uber je dnes čo do počtu jázd najvyťaženejšia služba tohto typu na svete).
Metóda „Uč sa na západnom vzore a až potom keď kópiu zvládneš, inovuj podľa seba“ je typická pre celú Čínu. Vidieť ju dokonca aj na čínskom zbrojnom priemysle. V súčasnosti sa to ale na IT produktoch uplatňuje viac, než kedykoľvek predtým a ako dobrý príklad môže slúžiť smartfón Magic od Honoru/Huawei, ktorého silnému prepojeniu s on-line ekosystémom (čínskym) sa žiadny iný „západný“ produkt ani nepribližuje.
K tomu všetkému si prirátajte „všeobecné“ fakty, ako napríklad to, že čínske Lenovo je už štvrtý rok po sebe najväčším výrobcom klasických PC (notebook + desktop). Šen-Čenská firma DJI je bezkonkurenčne najväčším výrobcom dronov na svete a patrí jej drvivý 70 % trhový podiel. Jej sused Huawei je už niekoľko rokov kráľom na trhu telekomunikačných infraštruktúr a za posledné roky letí strmo hore takisto na trhu smartfónov. Ak si trend ktorý drží za posledné štyri roky udrží aj daľšie dva, je dosť dobre možné, že v roku 2018 si od Apple prevezme žezlo druhého najväčšieho výrobcu smartfónov na svete.
Frank Wang a jeho Šen-Čenský DJI
Čína už dávno nie je na druhej koľaji, ako domov firiem tých horších a menej úspešných západných napodobenín. V mnohých oblastiach je niekoľko rokov svetovým lídrom. Prerod Šen-Čenu z výrobne a kopírky na centrum inovácii je jasne viditeľný a pri kombinácii s jeho výrobným motorom, ktorý nemá vo svete obdoby, môže byť v najbližších rokoch pre západné firmy obrovským problémom.
Jedného dňa sa totiž to cielenie hlavne na domáci trh skončí a Šen-Čen môže vďaka obrovskej flexibilite rozvalcovať všetko, čo mu stojí v ceste.
S týmto názorom pravdaže nie som sám a ak sa chcete dozvedieť o tejto téme trošku viac, odporúčam hodinový dokument americkej redakcie Wired (v angličtine). Jedna vec je ale vidieť niečo na videu a druhá vec je to skutočne cítiť tak povediac vo vetre.
A tak sedím v hotelovej reštaurácii, v ruke držím čínsku Coca Colu Zero a premýšľam nad tým ako sa všetko mení. Celý svet je dnes zahltený exportom americkej kultúry a v Číne vyrobených produktov s nečínskymi značkami. Vyzerá to však, že sme na prahu veľkej zmeny. Ale tak to už proste býva.
Nedeľník TOUCHIT hľadajte na našom webe ako inak než v nedeľu. Ak ste predchádzajúce zmeškali, nájdete ich všetky pod rovnomenným kľúčovým slovom.
