Už to bude rok, čo žijeme v podmienkach, aké sme si predtým nevedeli predstaviť. Ísť s rúškom na tvári do banky by ešte vo februári 2020 znamenalo, že vás vyvedie ochranka a asi skončite na policajnej stanici. Teraz vás to isté čaká, ak si rúško pri vstupe do banky nedáte. (Tento úvodník bol publikovaný v tlačenom vydaní TOUCHIT 1-2/2021, pozn. red.)
Prirodzene, pandémia spôsobila, že veľa spoločností doslova krachuje, ale pár zarába tak, ako nikdy predtým. Kto dokázal včas rozpoznať príležitosť, mohol ju aj naplno využiť. Napr. stačilo pred rokom masovo nakúpiť lacné rúška a o mesiac ich predávať s 1000-násobným ziskom.
Ako sme zistili, to čo sme si nevedeli predstaviť robiť on-line, sa cez internet naozaj robiť dá, teda skôr musí dať. Ľudia, ktorí dlhodobo odmietali počítače a doma ani žiadny nemali, ich teraz majú aj viacero. A prišli na to, že ten zaznávaný internet ich spája so známymi, s prácou, kolegami, partnermi i deťmi. Objavili Zoom, Microsoft Teams, Cisco Webex či Google Meets. Už vedia, že niekomu nebude na začiatku stretnutia dobre fungovať mikrofón a hoci sa on-line stretnutia na rozdiel od fyzických začínajú načas, stačí sa pripojiť aj o 10 minút neskôr, kým sa všetci usadia, pripoja a nastavia.
Vznikol aj nový biznis v podobe firiem, ktoré akože ponúkajú pomoc pri nastavení niektorého z týchto komunikačných nástrojov. Najčastejšie teda volajú údajní zástupcovia Microsoftu. Cez Vianoce zavolali aj mne a keďže som bol zvedavý, nechal som ich robiť „školenie“ ako na to. Volali údajne z Prahy a mužský hlas so mnou hovoril po česky. Chcel odo mňa, aby som si nainštaloval a spustil TeamViewer, na čo mi okamžite zasvietila červená.
Ako správna podpora „Microsoftu“ predsa mal použiť vlastné nástroje ako je Microsoft Remote Desktop a nie uchýliť sa k (uznávam lepšej) konkurencii. Ale dobre, zatiaľ som ich teda nechal, veď uvidíme. Naozaj mi muž z „podpory“ ukázal, ako sa pracuje s Teamsami, kde sa nastavuje mikrofón, reproduktory a navrhol mi, aby som prešiel zo svojho základného Office 365 na vyššiu verziu s plnou podporou Teamsov. Akurát, že v dobe, kedy mi ponúkol vypísať protokol zároveň spustil program, ktorý vyžadoval administrátorské práva a evidentne ich plánoval aj umožniť. Mne povedal, že robí poriadky po sebe a ja som spojenie okamžite prerušil. Moje dokumenty tak zostali nedotknuté. Aj tak to bolo na počítači, ktorý mám vyhradený len na strih videí a úpravu fotografií a nie môj primárny notebook so všetkým, čo patrí k aktivitám TOUCHIT.
Celkovo to bolo ale urobené na vysoko profesionálnej úrovni. Je zrejmé, že takto dokázali buď ukradnúť alebo zašifrovať viaceré dokumenty a neskôr vymáhať za ich vrátenie peniaze. Mne sa už neozvali.
Čo sa ďalej pandémiou zmenilo, resp. skôr ešte viac vyhrotilo, je správanie sa ľudí na internete. Pravdepodobne to vychádza zo strachu z neznámeho, no diskusné príspevky pod článkami a videami sú plné nenávisti, negatívnych emócií, urážok a pod. Presnejšie povedané, je lepšie ich nečítať, lebo nabudúce nebudete chcieť zverejniť nič. Pravopisné chyby v diskusiách sú také očividné, že pochybujem ako mohol takýto človek prejsť základnou školou a kto ho vlastne zamestnáva.
Mám aj konkrétny príklad. Určite si spomeniete na situáciu, keď minister zdravotníctva z ničoho nič spomenul možnosť, že budeme musieť posielať SMS ako žiadosť o výnimku zo zákazu vychádzania. Inšpirovať sa mal príkladom Grécka, kde to už funguje. Ja som o tom pripravil článok a vyjadril som sa k tomu aj v TV Markíza. Pritom som oslovil môjho kamaráta, gréckeho novinára, ktorý mi presne popísal, ako to funguje a chválil to.
Do práce chodia bez SMS, rovnako tak do prírody, ak chcú však ísť trebárs do obchodu s textilom, ktorý je u nás zatvorený, pošlú SMS a počkajú na potvrdenie aj s časom kedy tak môžu urobiť. Vo výsledku majú vďaka týmto SMS viac slobody ako máme my. Otvorene, nie som si istý, či toto mal Marek Krajčí na mysli, celkovo to bolo komunikované nešťastne. Moje video so záznamom televízneho vystúpenia malo na mojom osobnom kanáli za prvú hodinu 11-tisíc videní a vyše 100 komentárov. To sa mi pri tradičných videách o IT produktoch alebo službách nikdy nestalo.
V komentároch som si o sebe prečítal všetko. Poznám už mojich domácich aj zahraničných sponzorov, viem, že sa po nociach stretávam s predstaviteľmi vlády, supermarkety si u mňa objednávajú vyjadrenia a pod. Po 24 hodinách video už nikoho nezaujímalo, pozornosť tejto internetovej „letky“ sa presunula niekam inam. Fotografie a informácie, ktoré som použil vo svojom článku sa mimochodom objavili na desiatke ďalších webov a vydávali ich za svoje zistenia. Takto to dnes chodí…
V dobe sociálnych sietí sa navyše z hocikoho, kto má prístup na internet, stáva odborník vyjadrujúci sa ku všetkému. Vznikajú tak videá, články, blogy od autorov, ktorí nemajú za sebou žiadnu kontrolu napr. ako my v podobe redakcie. A čím budú ich výtvory negatívnejšie, tým väčší záujem vo verejnosti vzbudia. Či je pravda to, čo tvrdia títo autori, pritom vôbec nikoho nezaujíma.
Tým, že čoraz viac ľudí je na internete, vzniká stále viac problémov s ukradnutým prístupom na Gmail, YouTube, Facebook, Instagram a pod. A myslieť si, že nejako inak ako elektronicky oslovíte tieto firmy, že ste to skutočne vy, čo sa chcete k svojmu obsahu na internete dostať, je veľmi naivné. V praxi je jednoduchšie urobiť si iný kanál či mail ako očakávať jeho vrátenie späť. Dobre vám radím, používajte dvojstupňové overenie heslo/mobilný telefón, lebo dovolať sa priamej pomoci u týchto firiem je nemožné.
Na našu redakciu sa tak obracia viacero ľudí, ochotných aj dobre zaplatiť, aby sme im vrátili prístup najčastejšie na Facebook. My takéto možnosti, žiaľ, nemáme. Je celkom jasné, že na Slovensku chýba inštitúcia, ktorá by požiadavky takýchto obetí riešila a mala na to aj príslušné možnosti. Volám po jej založení.
Prajem vám skorý koniec pandémie, veľa zdravia a príjemné čítanie februárového vydania nášho magazínu.
