Slováci si tento mesiac pripomenú už 30 výročie oficiálneho spustenia internetu vo vtedajšom Česko – Slovensku. Za toto obdobie sa stal internet bežnou súčasťou života Slovákov a pokrytie domácnosti optickým internetom je aktuálne na úrovni 52 -55 %¹. Nesporné výhody, ktoré so sebou internet priniesol, však sprevádza aj množstvo nástrah. Podvodníci používajú čoraz sofistikovanejšie metódy, ako od používateľov vylákať dôverné informácie, ktoré môžu následne zneužiť. Od roku 2004 si 8. februára pripomíname Deň pre bezpečnejší internet, ktorého zmyslom je aktívne upozorňovať na ochranu osobných údajov v online prostredí.

13. februára 1992 bol v Česko – Slovensku oficiálne spustený internet a ako prvé sa pripojilo České vysoké učení technické v Praze. Za 30 rokov sa stal internet a online svet neodmysliteľnou súčasťou našich životov. Priniesol množstvo výhod, zjednodušil život, prácu aj štúdium. No zároveň so sebou priniesol aj nové hrozby podvodov, ktoré sú každým rokom sofistikovanejšie. V posledných mesiacoch bežných občanov aj firmy zasiahli vlny podvodných komunikácií, ktoré často zneužívajú mená renomovaných firiem, za ktoré sa podvodníci vydávajú.

Obeťou môže byť každý

Národný bezpečnostný úrad pravidelne upozorňuje na podvodníkov, ktorí sa snažia ukradnúť citlivé informácie. Veľmi často sa zameriavajú na informácie ako prístupové heslá či údaje k platobným kartám a účtom. Pritom nie je skupina, ktorá by sa nemohla stať obeťou podvodných mailov, SMS, fiktívnych eshopov  či telefonátov. Online podvody zasahujú všetky vekové skupiny, mužov aj ženy. Takmer každý druhý Slovák má osobnú skúsenosť s nejakým typom  podvodu na internete. Medzi tie najčastejšie využívané triky podvodníkov sú phishingové (podvodný mail) a vishingové (podvodná SMS) komunikácie.

Podvod, ktorý je ťažko rozpoznať

Podvodníci sú čoraz trúfalejší a neváhajú zneužiť na podvod aj renomované firmy. Svojim obetiam posielajú podvodné e-maily a vytvárajú falošné stránky známych spoločností s cieľom získať prístup k citlivým údajom a peniazom. Predávajú neexistujúci tovar na falošných e-shopoch, žiadajú o finančnú pomoc pre rodiny v sociálnej núdzi, ktoré ani neexistujú, či vystrašia klientov, že v počítači/telefóne majú nebezpečný vírus a  ponúknu na inštaláciu program, ktorý ma pred vírusom chrániť. Avšak namiesto pomoci si klient stiahne program, ktorý sleduje dáta a citlivé údaje, ktoré podvodník následne zneužije. Preto je potrebné vždy skontrolovať bezpečnosť danej stránky, nesťahovať si do zariadení aktualizácie z podozrivých adries a neplatiť za nevyžiadané služby. Jedným z najnovších fenoménov je telefonát, v ktorom sa podvodník predstaví ako zamestnanec banky a vystraší klienta, že na jeho karte práve prebieha podozrivá operácia. Následne mu ponúkne možnosť „zablokovať“ kartu, aby sa daná transakcia neuskutočnila. Vyžiada si všetky citlivé údaje a overovacie kódy. „Žiadna banka od svojich klientov nepožaduje citlivé dáta, heslá do bankovej aplikácie či internetbankingu, PIN číslo ku karte a podobne,“ varuje Lenka Kalafut Lendacká, hovorkyňa Poštovej banky. Jediným spôsobom, ako minimalizovať riziko, že sa stanete obeťou internetového podvodu, je zvýšená obozretnosť. V prípade akéhokoľvek podozrenia si danú spoločnosť overte vhodným spôsobom a kľudne zavolajte na ich callcentrum. Číslo si však vždy overte na oficiálnej stránke danej spoločnosti, nikdy nie z podozrivého mailu, ktorý vám prišiel,“ dodáva Kalafut Lendacká z Poštovej banky.

Čo robiť, ak sme už naleteli

Ak sa človek už stal obeťou podvodu, je potrebné čo najrýchlejšie konať. „Pokiaľ podvodník získal akékoľvek prístupové heslá k bankovému účtu či platobnej karte, je potrebné čo najrýchlejšie kartu zablokovať a heslá zmeniť. Jednoducho a rýchlo sa to dá urobiť prostredníctvom internetbankingu. Pokiaľ ste však v strese a neviete si poradiť, treba sa obrátiť na call centrum banky, kde pracovníci pomôžu vykonať potrebné úkony a poradia, čo ďalej. Rovnako je dôležité v prípade, že útočník vylákal od svojej obete aj prístupové heslá, zmeniť si ich a siahnuť po naozaj silných heslách,“ radí Lenka Kalafut Lendacká. Ide primárne o heslá do internetbankingu, k mailovému účtu, ale aj do rôznych aplikácií, pretože sa bohužiaľ stáva, že ľudia často používajú rovnaké heslo všade. Obeť by sa nemala báť podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. V prípade, že ide o podvodný eshop, je vhodné kontaktovať Slovenskú obchodnú inšpekciu a, ak je to možné, poslať varovanie na mail abuse@hoax.sk.

5 krokov pre bezpečné používanie internetu

  1. Pravidelne si meňte heslo do internetbankingu a nepoužívajte rovnaké heslo vo viacerých aplikáciách (v internetbankingu, na facebooku, v obľúbenom eshope a pod.).
  2. Vôbec nereagujte na podozrivo vyzerajúce maily, správy či telefonáty. Jednoducho ich zmažte. V prípade pochybností kontaktujte infolinky spoločností s cieľom overenia pravdivosti informácie, kontakty vždy hľadajte na oficiálnych stránkach spoločností.
  3. Svoje bezpečnostné heslá, PIN-y či kódy nikdy nikomu nediktujte a neposielajte. Tieto citlivé údaje od vás vaša banka nikdy nežiada cez e-mail, SMS či v telefonáte (heslá, kódy, PIN-y, 3D secure kódy).
  4. Nevolajte na telefónne čísla uvedené v podvodnej komunikácii – môžu byť spoplatnené.
  5. Pri platbe kartou si vždy ešte predtým, ako platbu potvrdíte, skontrolujte výšku platenej sumy aj v SMS s jednorazovým kódom pre 3D Secure alebo v aplikácii Bezpečné platby. 

¹Zdroj: regulačný úrad, konferencia ITAPA 2021

Značky: