Štát chce, aby technológie začali fungovať, informatizácia je ale podľa odborníkov neefektívna.
Slovensko na informatizáciu verejnej správy vynaložilo nemalé prostriedky, čas zúčtovania sa blíži. A to ako na strane štátu, tak aj verejnosti. Ľudia by tiež po novom mali vždy vedieť, aké dáta o nich štát má, ako s nimi pracuje i kde ich používa. Bezproblémovo viditeľná musí byť aj naša história interakcií so štátom, zobrazovať by sa mohla tak, ako sa ukazujú zrealizované transakcie v internetbankingu. Tieto vyjadrenia vyhlásil na medzinárodnom kongrese ITAPA: Hacking the Future Jaroslav Kmeť. A keďže ide o nového šéfa Sekcie informačných technológií verejnej správy na Úrade podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu SR, sú o to zásadnejšie. „Sme pripravení na štát bez papierov. Hovoriť začneme nielen o tom, koľko nás informatizácia stála a stojí, ale aj o tom, koľko financií šetrí a prináša.“
Podľa odborníkov a ľudí z IT biznisu je však riadenie informatizácie neefektívne. Zhodli sa na tom hostia záverečnej diskusie na jesennom kongrese, pričom svoj názor zdôvodnili tým, čo sa dialo v predchádzajúcom období. „Úsilie i všetky finančné zdroje sa vložili najmä do vybudovania individuálnych, robustných informačných systémov na ministerstvách, no len veľmi málo úsilia bolo venovaného spoločným modulom a prepojeniam týchto systémov,“ upresnil Pavol Frič, riaditeľ pre stratégiu a rozvoj spoločnosti DITEC. Zdôraznil, že hoci v minulosti informatizáciu riadila len jedna sekcia na rezorte financií a dnes je na to celý úrad, na výsledku to nie je priveľmi vidieť.
Rovnako kritický bol aj Emil Fitoš z IT Asociácie Slovenska. Podľa neho sa pri realizácii projektov neriešili potrebné organizačné opatrenia a legislatíva, čo znamená, že sa funkcionalita nemohla využívať i prejaviť naplno.
Otáznik aktuálne visí nad tým, či sa situácia nezopakuje. V krátkom čase sa totiž muselo zrealizovať veľké množstvo nedobre pripravených projektov, čo môže znamenať, že následné verejné obstarávanie neprebiehalo efektívne. „No a keďže to sa podpísalo na dodávke riešení, postupnosť projektov nemusí byť v súlade so skutočnými prioritami. Dopadne to tak, že ten, kto vysúťaží, ten realizuje,“ objasnil generálny riaditeľ spoločnosti Atos pre SR a ČR Martin Sůra. Podľa Jaroslava Kmeťa to tak ale nefunguje: „Všetky projekty sú posudzované s cieľmi operačného programu, referenčnou architektúrou, či národnou koncepciou.“
Ku kritikom sa počas diskusie pridal aj Milan Ftáčnik zo Slovenskej informatickej spoločnosti. Aj on negatívne vníma zabezpečenie skutočných priorít. „Proces riadenia by mal byť „top-down“, avšak prax je opačná.“ Inak povedané, v súčasnosti to podľa odborníkov funguje tak, že Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu je vo vleku diania, nedefinuje čo chce a skôr pasívne vyhodnocuje, kto mu čo prinesie na stôl.
Obavy má aj Ján Hargaš zo Slovensko.Digital, ktorý vidí konflikt medzi potrebou rýchleho čerpania europeňazí a dodávkou kvalitných projektov. „Bije sa priorita obsahu a čerpania. Tlak na čo najrýchlejšie vyčerpanie eurofondov bude zákonite viesť k zlým a narýchlo robeným riešeniam,“ dodal.
Na čo by sa teda informatizácia mala sústrediť? Na zlepšenie jej riadenia, ľudských zdrojov i kľúčových riešení. Emil Fitoš a Pavol Frič sa na kongrese ITAPA spoločne zasadili o doriešenie spoločných zdieľaných modulov a referenčných registrov, vďaka ktorým sa dá dosiahnuť cieľ odbyrokratizovania aparátu a rýchleho dokončenia pravidla Jedenkrát a dosť.
IT sféru už dlhodobo trápi nedostatok ľudských zdrojov, na ITAPA sa však tentokrát hovorilo predovšetkým o ich nedostatku na strane zákazníkov. Chýba totiž kvalifikovaný zákazník, ktorý dá jasné usmernenie tak pri zadávaní, ako aj prijímaní riešenia. A tento problém uznal aj Jaroslav Kmeť. „Dlhodobo sa nám nedarí zabezpečiť pre úrad dostatok kvalitných ľudí. Konkurencia súkromného sektoru je veľká,“ povedal.
Zdá sa, že ľudský kapitál je začarovaným kruhom. Podľa Pavla Friča platí, že opatrenia, ktoré sa robia v tomto smere, v súčasnosti nič nevyriešia, lebo kroky, ktoré začneme robiť teraz, sa prejavia až o päť rokov.
Pokiaľ si myslíte, že ide len o problém štátu či súkromnej sféry, mýlite sa. Prejaví sa totiž aj v samosprávach – je to len otázkou času a zároveň práve tu sa najvýraznejšie prejaví (ne)-schopnosť starostov a primátorov uchopiť koncept inteligentných miest, teda smart cities. „Starostovia ešte stále nechápu, ako dokážu zlepšiť život svojich občanov prostredníctvom nových technológií,“ vyhlásil Milan Ftáčnik. Ako doplnil Jaroslav Kmeť, personálne obsadenie v samospráve je prvým problémom, druhým je stále nízka informovanosť a osveta.
Je podľa vás verejná správa konzervatívna pri nasadzovaní moderných riešení, akými sú napríklad umelá inteligencia, či blockchain? Diskutujúci to tak nevideli. Podľa Martina Sůru treba nové technológie vždy nasadzovať s rozumom a s ohľadom na bezpečnosť. Milan Ftáčnik tvrdí, že „verejná správa je konzervatívna z dôvodu, že je tak nastavené celé prostredie. A pravidlá hovoria jasne: úrad môže robiť len to, čo mu ukladá zákon.“
Zdenko Böhmer, generálny riaditeľ DXC Technology Slovakia, sa vyjadril, že „kým štát nemá vyriešené elementárnejšie problémy a základné piliere eGovernmentu, svoje kapacity a zdroje by mal venovať ich doriešeniu.“
