Ako každý mesiac, tak aj tento, vám prinášame ďalší diel obľúbeného jazykového okienka s pani Sibylou Mislovičovou z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra.

S čím sme si lámali hlavu tentokrát?

TOUCHIT: Ako sa správne píše flash disk? Sú to dve slová alebo jedno? A sú správne skrátenia, ako je flashka či appka?

S.M.: Spojenie flash disk prevzaté z angličtiny, ktoré sa popri pomenovaní USB kľúč používa na označenie pamäťového média kompaktných rozmerov, sa v slovenskom prostredí väčšinou používa ako jedno slovo, teda v podobe flashdisk. Je to prirodzené, v prvej fáze zdomácnenia sa často stáva práve to, že z anglických dvojslovných výrazov sa vytvorí jedno slovo, ako to bolo napríklad pri slovách nonstop, snackbar či startup (na ktoré ste sa pýtali minule) a pod. Je možné, že ďalší stupňom zdomácnenia bude aj prispôsobenie domácemu pravopisu podľa výslovnosti – flešdisk, i keď táto podoba zatiaľ nie je rozšírená. Skrátenie v podobe fleška možno pokladať za hovorové, teda používa sa v neoficiálnej komunikácii a – ako vidíme – prepisuje sa podľa výslovnosti anglického slova flash [fleš] – blesk, bleskový. Dodávam, že na pomenovanie tohto praktického úložiska sa v slovenčine častejšie používa slovo úesbéčko.

Slovo aplikácia je v slovenskej slovnej zásobe „doma“ už oveľa dlhšie, prevzali sme ho z latinčiny, preto by bolo prirodzené pri jeho skrátení – v súvislosti s novým významom týkajúcim sa informačných technológií – použiť podobu apka s jedným p. V jazykovej praxi je však frekventovanejšie skrátenie appka z anglickej pravopisnej podoby application. Čas ukáže, ktorá podoba zvíťazí. Keďže sa toto slovo používa skôr v súkromnej komunikácii, rozhodnutie nie je také horúce…

TOUCHIT: Je správny zápis: mono či stereo reproduktor alebo monoreproduktor, stereoreproduktor?  Na webe sa to objavuje aj tak aj tak…

S.M.: Slová mono či stereo môžu zastupovať viacero slovných druhov. Najčastejšie sa používajú vo funkcii nesklonných prídavných mien ako skrátené hovorové podoby prídavných mien monofonický, monofónny, stereofonický, stereofónny, napr. zariadenia mám všetky stereo, staršie vybavenie bolo iba mono, prípadne prísloviek vo význame „monofonicky, monofónne, stereofonicky, stereofónne“, napr. nebaví ma to počúvať mono, nahrávka sa robila stereo. Ďalej sa s nimi môžeme stretnúť ako s nesklonnými podstatnými menami stredného rodu – mono vo význame „monofónny, monofonický záznam, zvuk, reprodukcia, prípadne prístroj, zariadenie atď.“ a stereo v analogickom význame, napr. kúpila som si nové stereo, to staré mono som dala do zberu. Výrazy mono- stereo- však fungujú aj ako prvé časti zložených podstatných mien, napr. monoreproduktor, stereoreproduktor, stereoslúchadlá, stereozostava a pod., ktoré sa píšu ako jedno slovo. Preto môžeme v jazykovej praxi zaznamenať rozličné spôsoby používania týchto výrazov – ako dvojslovné spojenia, napr. mono magnetofón, mono reproduktor, aj ako zložené slová, napr. monomagnetofón, monoreproduktor.

Tento článok vyšiel aj v tlačenom decembrovom vydaní TOUCHIT č. 10/2016, preto sa niektoré skutočnosti uvedené v článku, môžu odlišovať oproti aktuálnemu dátumu publikovania.